Listopad 2014

Tisíc tvárí jednej ženy XI.

29. listopadu 2014 v 9:30 | Sayuri |  Tisíc tvárí jednej ženy
Celý týždeň bol samý frmol. Isabela behala hore dole, robila kadejaké projekty, prezentácie či referáty. Každý deň bola za nejakým učiteľom na konzultáciu, potom bola ešte u riaditeľky vybavovať ďalšie papierovačky. Aiko jej pomohla s kórejčinou a Tanaka s biológiou. Naozaj nečakala, že budú taký múdri a hlavne ochotní. To ju náramne potešilo. Kedže sa termín festivalu pomaly ale isto blížil, v podstate zostávalo už len desať dní, Isabela si zháňala doplnky a už aj stihla s Aiko navštíviť kaderníčku.

Tisíc tvárí jednej ženy X.

26. listopadu 2014 v 14:15 | Sayuri |  Tisíc tvárí jednej ženy
Pravdaže na jeho tvár Isabela nezabudla. Veď predsa to bol on, kto ju zachránil. Jeho oblečenie bolo celé v čiernej farbe. Na sebe mal čierne nohavice s vyššími topánkami, koženú bundu a obrovský vybíjaný opasok.
Čierne vlasy mal na končekoch sfarbené červenou farbou, krk mu zdobila široká strieborná reťaz. Na tvári mal rovnaký výraz ako ten, ktorý Isabela videla v sobotu. Javil sa jej tak trochu ako flegmatik, čo však nechápala, kedže jej pomohol. Čo čert nechcel jeho miesto bolo presne to voľné za ňou.

Zabudni na nich.. zabudni na všetkých..

23. listopadu 2014 v 2:45 | Sayuri |  O živote Sayuri-chan
.. poď so mnou tam, kde sa nikdy, nikdy nebudeš trápiť s dospievaním.

Poznáte túto hlášku? Mali by sme O:)
Víta Vás NEKRAJINA!

Tisíc tvárí jednej ženy IX.

22. listopadu 2014 v 10:00 | Sayuri |  Tisíc tvárí jednej ženy
Po obyčajnej nudnej nedeli plnej učenia sa Isabela zobudila do ešte ponurejšieho pondelkového rána. Na tvár si naniesla viac mejkapu ako zvyčajne, no fialovo-modrú modrinu bolo stále vidieť. Preto si radšej nalepila väčšie riasy, aby pohľad ľudí nasmerovala viac na oči. Ale popravde sama neverila, že to pomôže. Do svojej veľkej Michael Kors ružovo čiernej kabelky si vopchala desiatu a minerálku, malý ružový peračník a ďalšie školské pomôcky. Zošity si spolu s učebnicami vložila do priehľadných dosiek a do troch euroobalov roztriedila papiere, ktoré sa rozhodla, že hneď ráno odovzdá riaditeľke aby ich opäť nezabudla. Mačiatku už včera obviazala nožičku a vyčistila rany, ale zaumienila si, že sa pozrie po nejakom zverolekárovi. Mačiatko nechcelo ostať samé, no očividne nemalo na výber. Isabela ho pohladila po chrbátiku a vytratila sa z internátnej izby.


Vo filmoch milujem prvotriedne mrchy!

20. listopadu 2014 v 18:56 | Sayuri |  Úvahy
Tento článok je venovaný postavám z filmov/seriálov, ktoré obľubujem. Tentoraz tu nevypíšem len mená (len pár príkladov) ale skôr takú všeobecnú charakteristiku.. takže?

Mám rada presne také typy osôb, ktoré sa označujú za mrchy.
Páči sa mi ich charakter, to ako vždy dostanú to čo chcú, ako neustále za niečo bojujú a vyhrávajú.
To ako ostatnými manipulujú a prakticky sú ako bábkari, ktorí nežne ťahajú za nitky svojich bábok.
Pretože ľudia okolo nich nie sú nič, nič viac ako figúrky v rukách ich moci.
A to sa mi na nich páči.
Pravdaže len vo filmoch, prosím berte ma z rezervou (smiech).

Tisíc tvárí jednej ženy VIII.

19. listopadu 2014 v 15:20 | Sayuri |  Tisíc tvárí jednej ženy
Jeho obrovská zavretá päsť pristála Isabele pod okom.

Obľúbené blogy

15. listopadu 2014 v 10:15 | Sayuri |  O blogu
Tento zoznam je informatívny zoznam blogov, ktoré rada navštevujem, ale nie sme SB.

Tisíc tvárí jednej ženy VII.

12. listopadu 2014 v 15:20 | Sayuri |  Tisíc tvárí jednej ženy
Spolu vyšli po chodbe a mierili do triedy. Isabela sa dívala na vyvesené tablá študentov na stene, fotky učiteľov či spomienkové fotky zo školských akcií. "Na tom festivale ťa chcem vidieť!" prikázal s úsmevom Tanaka. "Bude tam." Ubezpečila ho Aiko. Kráčali chodbou a stretli riaditeľku so zástupcom. "Dobré ráno pani Fujimato, pán Ruriko." Všetci traja sa im poklonili. "Slečna Kitagawa, máte vyplnené papiere?" spýtala sa jej riaditeľka. Ach.. sakra.. zabudla som.. "Ehm.. ešte nie." Povedala pravdu. Riaditeľka sa trochu skleslo zatvárila. "Ale no tak Haruka. Nechaj dievča nech sa trochu prispôsobí, určite má toho veľa." Prihovoril sa za ňu Ruriko. Riaditeľka sa napokon trochu obmäkčila. "Máš pravdu. Ale dúfam, že do konca týždňa mi ich budete schopná dať." "Pravdaže" uistila ju Isabela, poklonila sa a zašepkala ďakujem pánu Rurikovi. Ten sa len usmial a s riaditeľkou odkráčal preč.

Tisíc tvárí jednej ženy VI.

5. listopadu 2014 v 15:00 | Sayuri |  Tisíc tvárí jednej ženy
V mysli si prehrávala udalosti z dnešného dňa. Vážne som do niekoho drgla a ešte mu aj vynadala?... A vážne som zavolala zástupcovi aby po mňa prišiel?... Bože.. Posadila sa a dívala sa na prázdnotu svojej izby. Prišlo jej trápne. Kedže celý deň behala po meste, kufre ešte stále nemala vybalené. Vybalím sa cez víkend. Spravila si v mysli ľahký plán. Potrebujem sprchu. Nutne. Prehrabávala sa v kufroch a hľadala sprchové pomôcky. Keď konečne našla gél a taštičku v ktorej mala mydielka, špongiu, soľ a ďalšie veci, bolo skoro deväť. Kúpeľňa je otvorená stále však? Dúfala. Opäť sa potichu vykradla z izby a zamierila do už známej miestnosti. Pri sprchách boli dve dievčatá z toho jedna bola Keiko. Zamávala jej. "Kitagawa!" potešila sa. "Ehm.. kde si tu mám nechať veci?" Keiko jej ukázala vedľajšiu miestnosť, ktorá slúžila ako šatňa. V nej sa Isabela vyzliekla do spodného prádla, vzala si ručník aj hygienickú taštičku a zamierila k sprche.