Tisíc tvárí jednej ženy VII.

12. listopadu 2014 v 15:20 | Sayuri |  Tisíc tvárí jednej ženy
Spolu vyšli po chodbe a mierili do triedy. Isabela sa dívala na vyvesené tablá študentov na stene, fotky učiteľov či spomienkové fotky zo školských akcií. "Na tom festivale ťa chcem vidieť!" prikázal s úsmevom Tanaka. "Bude tam." Ubezpečila ho Aiko. Kráčali chodbou a stretli riaditeľku so zástupcom. "Dobré ráno pani Fujimato, pán Ruriko." Všetci traja sa im poklonili. "Slečna Kitagawa, máte vyplnené papiere?" spýtala sa jej riaditeľka. Ach.. sakra.. zabudla som.. "Ehm.. ešte nie." Povedala pravdu. Riaditeľka sa trochu skleslo zatvárila. "Ale no tak Haruka. Nechaj dievča nech sa trochu prispôsobí, určite má toho veľa." Prihovoril sa za ňu Ruriko. Riaditeľka sa napokon trochu obmäkčila. "Máš pravdu. Ale dúfam, že do konca týždňa mi ich budete schopná dať." "Pravdaže" uistila ju Isabela, poklonila sa a zašepkala ďakujem pánu Rurikovi. Ten sa len usmial a s riaditeľkou odkráčal preč.


"Ach máš toho veľa čo?" spýtala sa jej Aiko. "Áno ale všetko stihnem." Teraz Isabela neubezpečovala len ju ale aj samú seba. Bude si musieť čas rozložiť tak aby mala čas aj na oddych, školu a aj na takéto papierovačky. Keď vošli do triedy všetci už sedeli na svojich miestach. Isabela s Aiko blízko seba, čomu sa Isabela nesmierne tešila. Pravda bola taká, že si ešte nerozumela s každým a polku svojich spolužiakov ešte nepoznala. Vedľa nej sedelo dievča s tetovaniami po celej ruke, na pravo od nej zase chalan ktorý takmer vždy na lavici spal. A za ňou bola prázdna lavica. "Pozor! Úklon." Zakričal Kazuya po príchode učiteľa kórejčiny. Isabela si z veľkej kabelky vylovila linajkovaný zošiť a veľkú hrubú učebnicu Kórejčiny z ktorej vedela tak maximálne pár jednoduchých fráz. "Takže. Hneď na úvod vám poviem, že máte dva týždne na to, aby ste napísali sloh. Tému si môžete vybrať ľubovoľnú z kórejskej histórie. Bude to písané na počítači, minimálne na tri A4rky a odovzdané do 1. decembra. Kedže 18 decembra je festival, rád by som mal od každého z vás aspoň tri známky, aby som mohol spraviť hodnotenie." Isabela si to zapísala do diára. Potom sa učiteľ prezrel po triede. "Slečna Kitagawa, vy ešte u mňa nemáte známku, po hodine sa prosím za mnou zastavte aby sme to nejako vyriešili." Isabela pochopila, že bude musieť spraviť niečo na viac, za čo ju potom bude môcť ohodnotiť. Tak si zapísala do diáru:

Nájsť si doučovanie na kórejčinu.

*** "Tak ako to urobíme?" spýtal sa jej učiteľ po hodine. Isabela nemala ani potuchy. Nešlo o to, že nič nevedela, ale po kórejsky toho vedela fakt málo.
"Čo keby ste urobili nejakú prezentáciu? Nechám vám vybrať si tému, čokoľvek, čo súvisí s Južnou Kóreou. Jedlo, kultúra, čokoľvek. A bolo by najlepšie keby ste mi to odovzdala do konca budúceho týždňa." Isabela prikyvovala a na konci sa usmiala ale trochu sa jej zmocnil strach. Ako mám urobiť projekt, keď viem len frázy z filmov? Prekladače pochybujem, že mi pomôžu.. Stále sa dívala do diára, do ktorého si zapísala inštrukcie učiteľa, ktorého meno jej uniklo. Poznámka o doučovaní, ktorú si zapísala sa na ňu dívala ale Isabela vedela že za týždeň sa to stihnúť proste nedá. A navyše má teraz povinností plnú kopu. Jej diár bol zaplnení výkričníkmi, ktoré symbolizovali, že má niečo urobiť. Nielen, že mala plno papierov na vypĺňanie, ešte bude zháňať doučovateľa. Ale pravda, mala sa na to pripraviť..

Vrátila sa do triedy, Saichiro chýbala, čo Aiko okomentovala tým, že sa niekde poflakuje s Hirokim. "Vieš on je taký desný typ chlapa!" vybalila na ňu Aiko, keď si Isabela otvárala termohrnček s kávou. Pozrela sa na ňu a Aiko pokračovala v monológu. "Vieš on bol kedysi fakt dobrý, teda, my sme s ním chodili na základnú a bol to super chalan, rád pomáhal a podobne no vplyvom istých životných skúseností sa z neho stalo to, čo zo Saichiro." Zalomila rukami a odkusla Isabela z bagety, ktorú mala na lavici. "Nerobí on nejakú hudbu?" vypytovala sa Isabela. "Hej robí. Je v kapele BigBoys, je spevák a gitarista. So Saichiro spolu chodia už viac ako rok s menšími pauzami, rozchodmi a návratmi." "Asi sa potom majú radi nie?"
"Nie. Skôr si myslím, že majú výhodnú symbiózu." Argumentovala Aiko. "Symbiózu?" rozmýšľala ale naozaj si ich vzťah nevedela predstaviť. Vlastne si nevedela predstaviť nikoho, kto by so Saichiro vydržal. "No vieš ako to je, ľudia v našom veku a ich vzťahy." Prevrátila očami a vybalila si koláčiky. Jeden ponúkla Isabele. "Ďakujem" poďakovala, na čo sa Aiko zasmiala.

Vyučovanie rýchlo ubehlo. V parku pred hlavnou budovou školy sa stretla s Aiko aj Tanakom. "Pôjdeme na obed!" s úsmevom rozkázala Aiko. "Dáš si niečo japonské, či iné?" opýtal sa jej Tanaka. Isabela pokrčila plecami. "Dobre pôjdeme do Bamboo." Aiko si vzala ruksak a spolu s Tanakom vykročili z brány školy. "Neboj sa, teraz ťa odprevadíme až na internát." Usmial sa Tanaka. "Tiež tam si?" spýtala sa ho Isabela. Prikývol. "Som len v inej časti, kedže sme rozdelení. "Chápem." Pravdaže to tak je, nepozná krajinu ktorá by dávala chlapcov a dievčatá spolu. Kráčali mestom, keď jej zazvonil mobil. "Oliver?" prekvapene zodvihla. Tanaka s Aiko zastavili a dívali sa ako sa rozpráva s mužom na druhej strane linky. Rozprávala po slovensky, takže nič nerozumeli. Po chvíľke zložila. "Priateľ?" spýtal sa Tanaka. "Nie, brat." Odložila mobil do kabelky a zvyšnú cestu opisovala svojho brata.

"Trikrát rámen vás poprosím" objednal Tanaka v typickej japonskej reštaurácii, ktorá sa volala Bamboo. Kupodivu tam bolo plno. Poväčšine študenti a seniori. Bavili sa o škole, o jej domove na Slovensku a čas pomaly ubiehal. Keď Aiko pípli hodinky, že je šesť, rozhodli sa, že pôjdu naspäť do internátu. Aiko mala samozrejme pocit, že sa Tanakovi Isabela páči, ale kedže sa považovala sa Isabelinu kamarátku, nechcela ju nechať hneď na začiatku ísť s ním samú. A tak šli do internátov všetci traja. "Bývaš opačne." Všimol si to Tanaka. "Otec pre mňa príde na internáty" škodoradostným úsmevom sa usmiala. A opäť sa celú cestu rozprávali.

***
"Sobota!" tak krásny deň. Pomyslela si Isabela, ked v slnečné víkendové ráno vstala z tvrdej internátnej postele. Obliekla si sivé tepláky, vlasy poskladala do neposlušného drdola a sadla si na stoličku oproti oknu. Naniesla si mejkap a nalepila riasy. Robila to takto každý deň, dokonca aj cez víkendy. Bol to zvyk, ktorého sa držala.
Rozhodla sa, že na raňajky nepôjde ale na obed si dá krátku prechádzku.

Keď sa dolíčila, začala vybaľovať kufre. Oblečenie pekne poskladala do skrine, knihy na poličky, fotky pripichla malými špendlíkmi na nástenku, ktorá jej visela nad posteľou. Ako tak ukladala veci, narazila na darčekovú taštičku, ktorú jej dal Roman v deň jej odchodu. Otvorila ju a uvidela fotorámik s ich spoločnou fotkou, ktorý bol pooblepovaný rôznymi samolepkami. Položila ho na stôl. Na dne taštičky však bolo ešte čosi. Malá čierna zamatová škatuľka. Isabela sa na ňu zadívala a opatrne odviazala stužku, ktorou bola zatvorená. Vypadol z nej náhrdelník zo zlata s príveskom nekonečna. Usmiala sa. Budem ho nosiť na výnimočné príležitosti. Skonštatovala. Mala rada víkendy, čas pre seba. Ale vedela, že má množstvo povinností. Na stole bolo kopec papierov, ktoré mala vyplniť. A aby sa riaditeľka nehnevala, hneď vzala pero a vypisovala. Kontaktné informácie a podobné veci na spôsob životopisu. Nič zložité.

Ked sa zadívala na mobil, bolo pol jedenástej. Vypisovaním a balením strávila veľa času. Je čas na prechádzku. Obliekla si čierne rifle s hrubým svetrom a na ňho si dala ešte vestu. Čiapky nemala veľmi rada a mala pocit, že hoc je november, počasie je ešte vskutku teplé. Vzala si malý batoh, doňho hodila mobil, vreckovky a foťák. Nemala v pláne ísť nikde ďaleko, kedže sa bála, že sa stratí. A tak sa rozhodla, že sa len prejde po okolí.

Ked vyšla z internátu ocitla sa v predškolskej záhrade. Vlastne to bol skôr park s množstvom lavičiek a altánkov. Páčilo sa jej to, kedže jej škola na Slovensku nič z toho nemala. Vonku bolo mnoho študentov. Niektorí si spravili piknik,
iní len tak sedeli na lavičke a rozprávali sa. Isabela kráčala vytvorenými cestičkami, na ktoré padalo farebné jesenné lístie. Prezerala si zákutia záhrady, objavila budovu, v ktorej bol bazén, ale kedže tam niektorí plávali neodvážila sa prezrieť si ho bližšie. Všetko si starostlivo fotila. Rozhodla sa, že obíde všetky budovy a lepšie si pozrie okolie. Kráčala ďalej a ďalej až sa úplne vzďaľovala od internátu, čo si však stálym pozeraním do obrazovky fotoaparátu nevšimla. Ked si uvedomila, že opäť nevie kde je, sadla si na lavičku blízko cestičky. Obzerala si okolie, opäť fotila spadnuté listy či nádherne do farebna sfarbené stromy.

Potom však čosi začula. Skupinka na prvý pohľad čudných mladíkov podišla k vzdialenému stromu, čosi hodila na zem a začala do toho kopať. Aj tu sa Isabela prejavila ako fotografka a odfotila si ich. Najprv sa rozhodla, že to nechá tak, nebude sa predsa starať o nejakých, očividne opitých ľudí. Povedala si, že pokojne prejde cez cestu vedľa nich a ani sa na nich nepozrie.

A to aj urobila, oni si nevšímali ju, ona ich. Až pokiaľ nezačula akési mňaučanie. Obzrela sa. To "čosi" na zemi, do čoho tí ľudia kopali bolo mačiatko. Čierne, malé, nevinné mačiatko. "Zbláznili ste sa?" prejavila sa Isabelina slabosť na zvieratá. Chlapci si ju konečne všimli. "Aha barbie!" zakričal jeden, ktorý sa potackal okolo dvoch, ktorý mačiatko bili. "Čo sa staráš pipina? Vypadni." Zvolal očividne ich vodca, ktorý vyzeral ako nejaký opilec, ktorý každý deň trávi v krčme. Naozaj by ste v ňom študenta elitnej školy našli veľmi ťažko. Možno môžu do tohto parku aj iní.. Pomyslela si, ked si ich lepšie obzrela. Zohla sa k mačiatku, celé sa triaslo a mňaučalo, za uchom malo krv a všimla si, že má zranenú prednú pravú nožičku. Isabala sa ju snažila chytiť, mačiatko asi rozpoznalo, že ju môžu považovať za priateľa a preto sa nebránilo. Ked sa však snažila postaviť, jeden z mladíkov do nej drgol a ona sa na lístí pošmykla. "Šibe ti?" osopila sa naňho a mala v pláne sa s ním hádať. To, čo nečakala však bolo to, že proti nej zdvihne ruku.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Orida Orida | Web | 12. listopadu 2014 v 19:57 | Reagovat

A ja som si myslela, že je to len priezvisko.... huh.... Ale Isabela je krajšie než Himari xD Prechodné občianstvo? Dun dun duuuun, to bude niečo ako zelená karta do Ameriky, nie? Lebo myslím, že do Japonska by potreboval víza bez toho :D

Na tej lajk stačí povedať, že je to palec hore ;)

Som ale zmätená.... Nebol Tanaka prezident triedy? Alebo je Kazuya jeho druhé meno? Prečo by sa predstavoval dvakrát? Mýlim si postavy? o.O

Úprimne, pozdvihnúť okuliare som pochopila úplne inak, na obrázku to skôr vyzerá, ako kedy sa díva ponad okuliare :D

A ide sa nakupovaaaaaať! :)

2 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 13. listopadu 2014 v 5:49 | Reagovat

[1]: ano, niečo ako zelená karta, dá sa povedať :D

Tanaka bol bývalý prezindent triedy :D teraz je Kazuya

och, no ja som nevedela vysvetliť tak sm tam radšej dala obrázok, ale ťažko sa hľadajú dobré okuliare aj s vhodnou postavou :D

3 Ikari Ikari | 14. listopadu 2014 v 17:51 | Reagovat

Och toľko chlapcov sa okolo nej točí :-D
Som zvedavá ktorý bude do nej a ako sa vzťahy vyvinú, mám pocit že dôležitý bude Tanaka, ten Hiroki a žeby aj Ruriko? O_O

4 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 14. listopadu 2014 v 18:47 | Reagovat

[3]: nechaj sa prekvapiť :)

5 Rea Rea | 15. listopadu 2014 v 19:46 | Reagovat

[3]: Ja osobne fandím Tanakovi! :D

K tomu občianstvu... To jej zase vybavil ten jej bohatý "kamarát" alebo čo to je? :D No ja som už fakt zvedavá, čo bude zač :D
A s tými učebnicami by jej určite pomohol rád aj Tanaka :D :D :D
Teším sa na pokračovanie :)

6 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 16. listopadu 2014 v 11:37 | Reagovat

[5]: No poviem ti toľko že vzťahy sa ešte riadne zamotajú :D

K občianstvu: áno, vybavil to jej známy ale na to, kto to je si ešte budeš musieť počkať, pretože Himari nemá v pláne to len tak vyzradiť :D

7 Inalyn Inalyn | E-mail | Web | 1. prosince 2014 v 21:06 | Reagovat

Začína sa mi to páčiť :) Teda páči sa mi to odzačiatku, ale teraz sa na to začínam tak poriadne chytať :D
Tanaka a Isabela sa spoznávajú! Jupí! :)
Veľmi sa mi páčia tie tvoje vysvetlivky, je to také originálne a naozaj sa to hodí, hoci som pochopila ako to myslíš :) Ale proste sa mi to ráta :)

8 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 2. prosince 2014 v 15:52 | Reagovat

[7]: Som rada, že sa ti to páči :)
Och detaily ešte neprezrádzam, ale máš sa na čo tešiť :D
ďakujem, to ma teší :)

9 rainorchid rainorchid | Web | 15. července 2017 v 20:57 | Reagovat

No konečne, akcia! :-D

Ináč na vysokoškolských internátoch je už bežné, že dievčatá a chlapci sú ubytovaný v jednej budove, dokonca možu byvat i na jednej bunke či izbe --- takže by som to potom v tom texte upresnila.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama