Prosinec 2014

Tisíc tvárí jednej ženy XXII.

31. prosince 2014 v 22:00 | Sayuri |  Tisíc tvárí jednej ženy
O štyri mesiace neskôr

V Japonsku bolo leto nádherné. Slnečné lúče svietili každým dňom a rozpaľovali krajinu na viac ako 25° celzia. Aiko s Isabelou začali nosiť sukničky, letné šaty či tielka s tenkými ramienkami. Každý víkend jazdili na pláž, kde sa opaľovali a šantili vo vode. Isabela bola s Rurikom každý víkend a niekedy aj vždy po škole. Rozhodli sa, že ked zmaturuje a odíde na vysokú, budú bývať spolu. Bol to jej prvý vzťah a vedela, že urobí všetko preto, aby bol posledný. Milovala ho. A on miloval ju. Presne to jej práve k šťastiu stačilo.

Avšak Aiko to mala v škole trochu ťažšie. Hiroki sa rozišiel zo Saichiro, a kedže nebola hlúpa pochopila, prečo to urobil. Alebo respektíve kvôli komu. Preto vždy, ked mala príležitosť dala Aiko vyžrať. Ale tá si z jej intríg nič nerobila. Po mesiaci od rozchodu ju Hiroki pozval na prvé oficiálne rande. A dopadlo ešte lepšie ako čakala. Boli spolu v parku, na kolotočoch a na výlete v neďalekom meste.

Tanaka sa začal motať okolo iných dievčat aby zabudol na jednostrannú platonickú lásku k Isabele. Dokonca sa začal zbližovať aj so Saichiro a usmerňoval ju v jej pokusoch o pomstu Aiko. Nakoniec sa rozhodla, že to nechá tak a priznala si, že s Hirokim nebola pre veľkú lásku, ale skôr len pre študentské pobláznenie.
Fred začal byť viac v spoločnosti iných ľudí a nelepil sa sústavne na Hirokiho. Dokonca si našiel aj dievča, ale bol príliš hanblivý pozvať ju na rande.

Jedného dňa sa Aiko s Isabelou dohodli, že pôjdu na dvojité rande do Okinawi. Vlakom. Tie boli v Japonsku nesmierne pekné. A tak sa Hiroki dozvedel, s kým vlastne Isabela chodí. Ale podľa jeho prvotného výrazu v tvári, nebol veľmi prekvapený.

+++
Deň vysvedčenia nadišiel. Bolo nádherné slnečné letné ráno a Isabela bývala posledný deň na internátnej izbe. Vstala zavčasu, aby si spravila elegantnejší mejkap a upravila vlasy. Spravila si kávu a v pokoji sa naraňajkovala. Slnečné lúče jej dodávali energiu a rádio hlásilo príjemné letné teploty. Nakoniec sa rozhodla pre biele šaty s rôznymi kvetinkami. Vyzerala v nich ako lúčne dievča. Na nohy si obula biele balerínky. Vlasy si nechala rozpustené, no ked si uvedomila, že na krk jej bude horúco, zopla si ich do drdola a doňho napchala kvetinkové sponky. Na krk si dala decentný náhrdelník s motýľom a do rúk vzala bielu kabelku.

S Aiko sa stretli pred budovou školy. Všetci žiaci sa mali zísť vo veľkej prijímacej hale, kde bola ceremónia na záver školského roka. Maturanti mali špeciálny príhovor a riaditeľka im pripla odznačiky, ako symbol úspešného dokončenia školy. Triedni učitelia im následne na to rozdali posledné vysvedčenia a popriali im šťastný život za bránami školy.
Aiko a Isabela šli do reštaurácie. Rozhodli sa, že si dajú výnosnejší obed, ved predsa sa za štyri roky dosť nadreli. Navyše každého z ich triedy prijali na vysokú školu. Isabela sa prihlásila na management a Aiko na veterinu. Lenže obe si sľúbili, že ked sa na nových školách trochu zabývajú, otvoria si prvý butik s oblečením. To bol ich sen už veľmi dlho.
"Kde vlastne teraz budeš bývať Isa?" spýtala sa jej Aiko. Od kedy boli na dvojitom rande, Isabela začala používať svoje pôvodné meno. Bolo jej tak jednoducho lepšie.

"Pôjdem na pár dní k Rurikovi. Oslávime moje ukončenie školy a začiatok prázdnin. A potom si asi pohľadám nejaký byt." Debatovali spolu riadne dlho, až sa rozlúčili.
Pravdaže len na krátku chvíľu. Aiko povedala Isabele, že prvé dva týždne strávi s rodinou na ostrove Honšú, takže sa ozve až neskôr. Objali sa a popriali si dobrý začiatok prázdnin.

"No čo ty moja vysokoškoláčka!" privítal ju Ruriko s fľašou šampanského. Prišla k nemu a pobozkala ho. Medzičasom sa už dozvedel o jej podnikateľkách manévroch. No nejako ho neodradili, skôr naopak. Rozhodol sa, že ak bude vedieť bude jej pomáhať. "Ach, bol to skvelý deň však." Už sa pre ním tak nehanbila ako kedysi. A to ho náramne tešilo. Presne takto sa mu páčila. "Bola si s Aiko na obede? Ak chceš zájdeme na večeru." Navrhol. Objala ho. "Súhlasím." Pobozkala ho a pripili sa na úžasný nový život.

"Idem do sprchy." Usmiala sa na ňho. "Ach rád by som šiel s tebou, ale ešte mám prácu." Smutne prehodil. Aj ona šla do kúpeľne zarmútene. Ale vedela, že podobných príležitostí bude ešte veľa. Vyzliekla sa a vošla do nádherného sprchového kúta. Pustila na seba horúcu vodu, zmyla mejkap a namočila vlasy. Kým sa sprchovala a Ruriko písal na počítači zazvonil jej mobil. Cez celý byt zakričal "Isabela! Niekto ti volá." Isabela vypla vodu a vystrčila hlavu z dverí sprchy. "Zdvihni." Povedala v domnienke, že je to Aiko alebo nejaký iný spolužiak. Ruriko zdvihol no niekto naňho začal rozprávať po slovensky. Trochu ho to zmiatlo a tak začal anglicky. Nakoniec sa mu chlap na druhej strane predstavil. Oliver, Isabelin brat. Chcel oznámiť, že spolu s rodičmi prídu Isabelu pozrieť. Prídu zajtra napoludnie. A zložil.

Isabela vyšla zo sprchy. "Kto to bol?" spýtala sa. "Tvoj brat." Ostala trochu prekvapená. "Prídu zajtra aj s rodičmi na návštevu." Isabela naňho vyvalila oči. "Čo? Sakra... ale ved.." snažila sa upokojiť. Samozrejme je už veľká a mala pocit, že Ruriko by im nevadil. Ale chcela ho predstaviť iným spôsobom. Ked si Ruriko jej paniku všimol, prišiel k nej a objal ju. "Neboj sa. Všetko dobre dopadne." Usmial sa a začal jej ručníkom sušiť vlasy.
Vedela, že pre jej mamu to bude veľa informácií naraz. Priateľ. Navyše to vyzerá tak, že spolu už bývajú. Ale vedela, že sa s tým zmieri. Ved čo jej aj ostávalo.

Ruriko pozval Isabelu do luxusnej reštaurácie. Aspoň raz mu dovolila byť gentlemanom a pozvať ju. Objednali si to najlepšie čo mali z jedla aj z vína. Celý večer si užívali atmosféru a to, že sú spolu. Tak v pokoji. Môžu robiť čo len chcú, ved predsa Isabela už nie je študentka jeho školy, čiže nikomu nemôže vadiť, že tu sú spolu.
Po výdatnej večeri šli naspäť do Rurikovho bytu. Rozhodli sa, že si pozrú nejaký romantický film. Ale márne. Film ešte ani nezačal a už sa vášnivo bozkávali v objatí na gauči, a čochvíľa šli do spálne. Obaja sa cítili tak šťastne.

Ked dorazili Isabelini rodičia, ostali mierne prekvapený. Ich 19ročná dcéra si stihla nájsť staršieho priateľa, Japonca, bývajú spolu vo veľkom mezonetovom byte...
Museli spracovať veľa informácií. Zo začiatku boli trochu nedôverčiví ale čím viac času s Rurikom strávili, tým viac si ho obľúbili. Nakoniec ho celkom uznali ako potencionálneho zaťa. Oliver sa zase potešil, že jeho sestrička si konečne niekoho našla a navyše sa mu Ruriko ako chlap páčil. Aj on z ich vzťahu niečo mal. Nájde v ňom dobrého kamaráta, s ktorým bude môcť chodiť na pivo či zápasy, ak Isabelu navštívi.

Tisíc tvárí jednej ženy XXI.

31. prosince 2014 v 10:00 | Sayuri |  Tisíc tvárí jednej ženy
Ked sa Aiko usušila, obliekla a vyšla zo šatne, zamierila na recepciu. Dokonalým japonským prízvukom povedala recepčnej. "Chceme si zarezervovať bazén na pár hodín. Prosím uistite sa, že nás nikto nebude vyrušovať." Povedala a v mysli popriala kamarátke krásne chvíle.

Isabela sa v bazéne sa cítila veľmi príjemne. Voda jej dávala pocit tepla a vôbec si neuvedomovala, že vonku je január a zima. A navyše v Rurikovom objatí sa cítila ako v raji. Niekde kde nikdy nebola ale vedela, že dokonalejšie to byť nemôže.
potom si však uvedomila svoju túžbu. Chcela viac. Viac než len bozky a objatia a začala sa obávať, že pre Rurika nie je príťažlivá, kedže sa v takomto smere ešte neprejavil. Pravda, nie že by ona vedela ako sa to robí. Len už videla pár filmov a párkrát počula brata.

S Rurikom sa šantili vo vode, smiali sa, bozkávali a zase smiali. Boli to vtipné momenty obohatené o romantiku. Hodiny v miestnosti však ukazovali časť Rurikovho núteného odchodu. "Prepáč Himi, musím ťa opustiť. Práca čaká." Pritiahol si ju čo najbližšie ako vedel. "Ak sa dokážeš večer vymotať z izby, príď ku mne. Mám 48 na treťom." Usmial sa, dal jej bozk a vzdialil sa od nej.

Aiko na ňu netrpezlivo čakala v izbe. Chcela počuť žhavé novinky. Isabela sa posadila na posteľ a zadívala sa na ňu. "No čo? Bolo niečo?" vyzvedala Aiko. Jej otvorenosť.. Prišlo Isabele na um, no potom si uvedomila, že presne to potrebuje. Svet bez tajomstiev. "Nie. Musel odísť. Ale ak sa mi to podarí, mám prísť večer za ním." Aiko vyzerala spokojne a potešene. "Super! Takže teraz skočíme do sauny, tam podebatujeme a potom ťa pripravíme." Vzala rolu dohadzovačky do svojich rúk. "Pripravíme?" Isabela nechápala. "Áno! Vyberieme pekné prádielko, nastajlujeme vlasy a tak, ved vieš." Isabela nechápala, na čo to ženy robia. Ved aj tak skôr, či neskôr skončia vyzlečené niekde na posteli, tak načo sa zaoberať prádielkom či vlasmi?

V saune bolo samozrejme veľmi horúco. Z tela sa im lial pot a Aiko sa potešila, že presne to teraz potrebuje. Takýto oddych. Bavili sa o všeličom možnom a ked sa už Isabela nechcela baviť o prípravách na večer, navrhla inú tému. Hirokiho. "takže, ako sa tvoj vzťah bude vyvíjať ďalej?" vyzvedala tentoraz ona. Aiko pokrčila plecami. "Čo zmôžem ked má Saichiro." Uvedomovala si svoju prehru a takmer rezignovala. "Sama vieš, aká Saichiro je. Vôbec sa k nemu nehodí. On len podľa mňa sám nevie čo chce. Preto mu musíme ukázať, že ty si lepšia ako ona." Začala za ňu Isabela bojovať. Aiko sa na ňu pozrela s pohľadom, ktorý pripomínal pohľad hladného psa ked vidí jedlo. "Dobre. Súhlasím. Budem súčasť tvojho plánu." Isabela ukázala pohľad znamenajúci víťazstvo. "zajtra sa podujmeme na tvorbe plánu!"

Bolo deväť. Tma sadla na mesto v plnej kráse. Aj hviezdy vyšli a mesiac osvetľoval svah. Čas ako z rozprávky. Isabela mala vlasy natočené a pekne stočené do jemného copu, na sebe mala biele šaty s červenými kvetinkami, polodlhé, siahali jej až ku kolenám. Aiko jej postriekala krk parfumom, na pery dala jemné vrstvu rúžu ktorú 3 krát usušila vreckovkou. Ved načo sa veľmi maľovať, ked sa budete bozkávať. No nie. Presne takto zmýšľala Aiko. "Fajn. Triedna nás skontrolovať už bola. Nie je dôvod aby to robila dvakrát. Ale keby niečo kryjem ťa." Usmiala sa, objala ju a popriala jej všetko dobré.

Isabela chodila po chodbách ako špión. Tichučko, veľkými krokmi našľapovala vždy len na špičky. Ked sa konečne dostala na vytúžené poschodie a pred vytúžené dvere, opatrne zaklopala.
Otvoril jej samozrejme Ruriko. Mal na sebe čierne tepláky a tmavofialové tričko s V výstrihom, ktoré mu odhaľovalo kúsok hrude. "Ahoj." Pozdravila Isabela a Ruriko ju vtiahol dnu.
Jeho izba bola priestrannejšia ako tá ich. Uvedomila si to. Ponúkol jej niečo na pitie a tak si vyžiadala čaj. Posadili sa na gauč a začali debatovať. Ruriko pustil jemnú hudbu na cédečku vo svojom notebooku. Isabele sa náramne páčila. Všetko okolo nej. Celá táto atmosféra. Ale niečo sa bála. Odhalenia. Toho, že Ruriko bude reagovať inak ako Aiko, ked sa dozvie, že má firmu, peniaze a... "Deje sa niečo?" všimol si jej obavy. "Ja.. musím ti niečo povedať. Vieš.. skôr ako.. skôr ako sa niečo stane ti musím povedať pravdu. Vieš ja.." Rurikovi to doplo. Od prvého dňa vedel, že nie je len tak obyčajná. Ale to mu neprekážalo. "Pšš." Položil jej ukazovák na pery. "Nemusíš mi to hovoriť len preto, že sa bojíš. Povieš mi to, ked to bude potrebné. Moje city k tebe sa nezmenia, nech mi povieš čokoľvek. Si jediná žena, pri ktorej sa dokážem cítiť sám sebou. Jediná, ktorá mi dokáže dať všetko, čo potrebujem." Trochu sa odmlčal, no prst z jej pier nespustil. "SI jediná žena, ktorú milujem." Pozrel sa jej do očí, a ked v nich uvidel prekvapenie a radosť, rukou jej chytil líce a začal ju bozkávať. Toto potrebovala. Jeho potrebovala. "Aj ja ťa milujem." Povedala a myslela to vážne. Iba jeho. Jeho jediného. Vždy a navždy.

"Himari." Usmial sa a šepol jej do ucha. "Isabela. Prosím oslov ma mojim rodným menom." Prosila ho a jemu to nevadilo. Páčilo sa mu aj jej pravé meno. "Isabela." Vyslovil, zodvihol ju do náručia a odniesol do namodro namaľovanej spálne. Opatrne, akoby bola spiaca princezná ju položil na posteľ. Svetlá svietili jemným bielym svetlom. Ked ležala začal sa jej hrať s vlasmi a bozkával ju po celkom tele. Začal na krku, prechádzal cez ramená až k nohám. Vyhrnul jej šaty a dával jej bozky všade, kde to čakala. Isabela mu položila ruky na chrbát až mu vyzliekla tričko. Jeho postava bola dokonalá. Rozopol si nohavice a jemne jej dal dole šaty. Mala na sebe svetloružové spodné prádlo a Ruriko sa šibalsky usmial. Podišiel k nej, hladkal ju, bozkával ju a šepkal jej do ucha nežné slová. Ked jej šiel vypnúť podprsenku niečo mu zašepkala do ucha. "Toto.. bude moje poprvé." Hanblivo povedala. Tak sa potešil. Vedel, že mu dáva niečo, čo nedala ešte nikomu. "neboj sa." Usmial sa a opäť ju pobozkal. Ked počas bozku zatvorila oči, on jej rozopol podprsenku a zhasol svetlo.

Isabela sa zobudila zavčasu. Prežila najkrajšiu noc vo svojom živote a spala s Rurikom v objatí. Čo viac si mohla priať. Ale kedže raňajky mali mať už o ôsmej, musela sa z Rurikovej izby rýchlo spratať. Rozlúčili sa, dohodli si ďalšie stretnutie, ak sa teda bude dať a Isabela odišla do svojej izby. Kým Aiko spala, ona sa prezlieka do nových šiat, učesala si vlasy a namaľovala sa. Ked počula ako sa Aiko škerí musela jej povedať niečo o tom, ako jej noc prebiehala. Samozrejme nešla úplne do detailov. Aiko sa s ňou úprimne tešila. Isabela si však dala do hlavy, že musí niečo pre ňu spraviť. Niečo pre ňu a pre Hirokiho.

Poobedňajšie aktivity v sebe zahŕňali hry. Bowling či biliard. Najprv sa teda rozhodli pre bowling. Miestnosť vyzerala ako v nejakom skvelom klube vo Vegas. Svetielka a plno ľudí. Aiko s Isabelou boli v tíme s Tanakom, Hirokim, Fredom a nejakým dievčaťom, ktoré nepoznali. Každý si zobral svoju guľu a začali hrať. Isabela na prvý krát netrafila ani jednu kolku, čomu sa Aiko náramne zasmiala. "Tak predsa ti niečo nejde!" robila si z nej srandu.
Skvelo sa bavili, dozvedela sa nové veci o Tanakovi, aj o tichom chlapcovi Fredovi, ktorý vyzeral, že robí všetko, čo mu Hiroki povie. Aiko jej však povedala, že mu Hiroki raz zachránil život pred lupičmi a tak mu Fred sľúbil celoživotnú lojalitu. Samozrejme jeho správanie pochopila.

Začali sa baviť aj o osobnejších veciach. Nakoniec došli k názoru, že si večer na izbe zahrajú fľašu. Typickú hru pre tínedžerov. Dohodli sa, že o šiestej prídu všetci do dievčenskej izby, Isabela s Aiko všetko pripravia a zabavia sa. Chlapci súhlasili.
Aiko netrpezlivo zízala na hodinky. "Buď pokojná, nie každý je dochvíľny." Komentovala jej postoj Isabela. O pár minút na to chlapci zaklopali na dvere. Prišiel však len Hiroki a Tanaka.
Všetci si posadali do kruhu, teda kedže boli len štyria kruh to nebol, ale snažili sa, aby tak vyzeral. Isabela dala do stredu sklenenú fľašu od Coca-Coly. A hra sa mohla začať.

Pravidlá boli jednoduché a tak ich všetci pochopili. Niekedy si zvolili pravdu, inokedy odvahu. Ked raz padla fľaša na Isabelu, vybrala si pravdu. Tanaka sa jej opýtal, celkom nenápadne, že momentálne niekoho má. Isabela sa trochu zdráhala odpovedať, no nakoniec povedala áno. Tanaka neskrýval sklamanie, ale zmieril sa so šokujúcou skutočnosťou. Isabela fľašu roztočila. Padla na Hirokiho. Aj ten si vybral pravdu. Isabela sa spýtala, nech jej povie, čo si myslí o Aiko. Hiroki najprv mlčal. Nevedel čo a ako povedať. Aiko sa naňho však s úsmev pozrela. "No ták.. Aký je tvoj názor na mňa?" spýtala sa. Hiroki začal neisto rozprávať. "No.. si.. milá osoba, priateľská, je s tebou sranda ale vieš byť aj vážna. Vždy rada pomôžeš a podporíš ľudí. Nesieš energiu..." vyrozprával sa. Ked si Isabela všimla, že sa Hiroki díva Aiko dlho do očí opatrne sa postavila. "Mala by som ísť kúpiť niečo na jedenie čo vy nato? Čipsy, sušienky.. Tanaka ideš so mnou?" navrhla. Ten sa rýchlosťou blesku postavil. Aiko sa na Isabelu zadívala pohľadom, ktorý symbolizoval vďačnosť.

Ked opustili izbu a zamierili do samoobslužky na prízemí, Aiko ostala s Hirokim sama. "No vidíš, skomentovať ma nebol až taký problém čo?" Ale Hiroki vedel, že je iná ako kedysi. Hoc na to nevyzeral vždy ju sledoval a vždy sa mu páčila. Ale vymotať sa z pazúrov Saichiro nebolo až také jednoduché. Aiko si ani neuvedomila o čom všetkom sa rozprávali a aká medzi nimi panovala náladu. Hiroki vedel, že prekračuje hranicu, ktorú si kedysi stanovil. Postavil sa a zadíval sa na Aiko. Malým krôčikom sa pohol smerom k nej a chytil jej tvár do dlaní. Opatrne jej dal letmý bozk na pery a zašepkal. "Jedného dňa, ked sa veci okolo mňa ukľudnia, budeš moja."


Tisíc tvárí jednej ženy XX.

27. prosince 2014 v 16:31 | Sayuri |  Tisíc tvárí jednej ženy
Isabela Vianoce prepásla. Ked sa v nedeľu ráno zobudila v Rurikovom byte a ten ju následne odviezol na internát hodila sa na posteľ a dospávala. Mobil jej zavibroval poznámku, že je Štedrý deň. Popriala svojim priateľom na facebooku, našla prianie od Romana, svojich kamarátok a dokonca jej napísali aj rodičia s bratom.
Dala si sprchu, niečo zjedla a učila sa kórejčinu. Na Slovensku sa jej do učenia nikdy takto nechcelo, ale teraz sa chcela zlepšovať. Avšak nedeľa tak rýchlo prešla.

Týždeň sa začal dobre, zopár hodín im poodpadávalo a akosi sa vyhli písomkám. Učiteľ telesnej im oznámil, že sa bude konať lyžiarsky zájazd, začiatkom januára. Povedal, že nie je povinný no aj tak sa na ňho prihlásila takmer celá trieda. Aiko sa spýtala Isabeli, či plánuje ísť. Kedže sa rozhodla, že bude viac spoločenskejšia prikývla na znak súhlasu. Aiko sa ešte musela spýtať rodičov, ale mala pocit, že jej to dovolia.

Cez obedňajšiu prestávku si sadli do malej útulnej miestnosti a naobedovali sa. "Si v poriadku?" spýtala sa jej Isabela. Aiko sa na ňu zadívala. "Budem. Ešte to nie je najlepšie, ale prekusnem to." Vtedy si Isabela všimla, že vynechala výstrihy. "Tú modrú si dám z vlasov preč." Oznámila jej. Isabela usúdila, že čista hnedá sa jej bude hodiť viac.
Dni rýchlo plynuli. Učiteľka etiky ju vyvolala na odpoveď, pol hodinu jej rozprávala o normách správania a nakoniec jej dala dvojku s tým, že v Japonsku to chodí trochu inak ako na Slovensku. Akoby to Isabela nevedela. Ale nejako sa nad tým nepozastavovala, rozhodla sa, že ju to nebude trápiť.

Isabela si ani neuvedomila, že sa blíži nový rok. A Japonci nový rok oslavovali veľkolepo. Aiko sa porozprávala s rodičmi a tí nakoniec dovolili, aby u nich Isabela počas slávností ostala. Mali kopec jedla, Isabela im trochu prispela. Aikina mama sa nechcela pýtať odkiaľ má toľko peňazí, ale vedela, že obyčajnými brigádami to nebude. Isabela totiž mala iné vyžarovanie ako ktokoľvek, koho poznali.
Oslavy v rodinnom kruhu sa Isabele páčili. U nej doma sa Silvester a Nový rok oslavoval všedne. Občas boli u nich nejaké jej kamarátky, niekedy šla s bratom do mesta na ohňostroj. Preto si tieto dni užívala. Aj ked niečo.. vlastne niekto jej predsa chýbal.

Aiko začala považovať za najlepšiu kamarátku. Kedže poznala aj jej najväčšie tajomstvo, čoraz viac jej verila. Niečo také sa jej nestalo ani v rodnej krajine. Aiko Isabele tiež veľa narozprávala, dokonca jej povedala aj to, že sa jej Hiroki kedysi páčil.

"Počkaj.. to vážne?" spýtala sa vážnym hlasom Isabela. "Himi.. ja viem, ako to znie, ale naozaj som ho mala rada." Isabela si všimla, že použila minulý čas. "Už nemáš?" Odjedla si zo syrových čipsov. "Mám.." ticho odpovedala Aiko. Isabela sa do čipsu hlasitejšie zakusla. "Ale má Saichiro. Takže.." zosmutnela. Isabela vedela ako sa cíti. Teda z časti. "Podľa mňa s nou nie je veľmi šťastní." Skonštatovala. Pravdaže doteraz nemala ani potuchy, ako sa ľudia vo vzťahu cítia, ale konečne to pochopila.

Celé hodiny sa rozprávali a dni plynuli. Oslavy nového roka sa skončili a škola opäť začala. Každý sa chválil, ako prežil nový rok, poprípade aké priania napísal na vetvičky stromov. Na to Aiko zabudla. "Pôjdeme inokedy. Ved želanie sa plnia neustále." Povedala jej Isabela. Aiko prikývla.

Do školy prišli akosi zavčasu, pretože si Aiko chcela vypratať skrinku. Bolo tam len zopár študentov, ranných vtáčat, ktoré nemohli spať, väčšinou sa učili, alebo zadarmo využívali školské wifi. Aiko sa začala s Isabelou baviť o lyžiarskom kurze, na ktorý obe plánovali ísť. "Beriem si asi kufor a jeden malý batoh." Skonštatovala Isabela na otázku o veľkosti batožiny. V tom jej zavibroval mobil. Ak môžeš príď do mojej kancelárie. Ruriko. Isabela s úsmevom čítala písmenká na displeji nového telefónu, ktorý si predvčerom kúpila s Aiko v Akihabare. "Idem do riaditeľne, hned sa vrátim." Informovala Aiko. Áno, do riaditeľne.. Pomyslela si. Síce sa jej to zdalo čudné, a neustále fandila svojmu dobrému kamarátovi Tanakovi, Isabelu mala nanajvýš rada. A preto jej priala akýkoľvek vzťah, v ktorom bude šťastná. Aj ked to bude zástupca.
Isabela zaklopala a Ruriko jej otvoril dvere. Sekretárka tam ešte nebola a po riaditeľke taktiež nebolo ani stopy. Vkročila dnu, spravila ďalšie dva kroky no v tom ju Ruriko chytil za ruku a začal bozkávať. Samozrejme, ako by mohla odolať a tak sa do toho rovnako vžila aj ona. Ak by ich niekto videl, mal by peknú scénku. V podstate tajne sa bozkávali v kancelárii, objímali sa a Isabela mu prehrabovala vlasy. Ked nachvíľu prestali, Ruriko jej do ucha šepol, že je ako vždy krásna. Od neho to chcela počúvať. Pretože jedine jeho názor sa jej zdal dôležitý. "Ideš na kurz?" spýtal sa. Prikývla. "Asi áno." Usmievala sa na ňho, v jeho objatí a najradšej by tam zostala večnosť. "Dobre, tak potom tam budeme spolu."
4. Isabela si brala veľmi veľký kufor. Aiko sa čudovala, čo všetko do ňho napchala, ale ked si opäť uvedomila, kým vlastne je, ani sa nepýtala. Predsa mejkap, oblečenie a topánky nesmú chýbať. Neraz večer premýšľala, ako je možné, že Isabela je taká aká je. Má všetko, je krásna, aj muži sa o ňu zaujímajú no nie je vôbec namyslená ani panovačná. Naozaj ju mala rada a bola ešte šťastnejšia, ked sa z nich stali tak super kamarátky.

Ked došli do mesta, ktorého názov Isabela nevedela ani vysloviť, ubytovali sa v penzióne. Celý ich ročník, čo bolo 5 tried po približne 30 žiakov. A samozrejme nechýbal pedagogický dozor, učitelia telocviku či zástupca riaditeľky. Isabela sa nesmierne potešila, ked jej Ruriko oznámil, že s nimi pôjde aj on, ale samozrejme vedela, že stretnúť sa s ním nebude ľahké. V pravom slova zmysle. Aiko bola na izbe s Isabelou a ked sa konečne dostali na svoje poschodie a prezreli si izbu, ostali prekvapené. Bola pekná, útulná a mali pekný výhľad na zasnežené kopce.

S učiteľmi sa dohodli, že len čo sa ubytujú pôjdu na svah. Ked sa konečne vymotali a vzali si lyže Isabela ďakovala bohu, že ju brat učil lyžovať. Pretože každý z jej triedy či ročníka to vedel a tak nemusela byť zahanbená. Samozrejme mala svoju tradičnú farbu, ružovú. Lyže mala ružovo sivé, lyžiarky červeno ružové a vlastne všade kde ste sa pozreli bola ružová. Vlasy mala zapletené do vrkoča a jemne podstrčené pod okuliarmi. Triedna učiteľka im dala ski-pasy na týždeň a čo bolo ešte lepšie, mohli chodiť na svah aj vo večerných hodín. A predsa nočná lyžovačka je najlepšia. Okrem iného im predstavili hotel v brožúrke. Mal aj sauny, bazény či hracie kurty, kde sme mohli nájsť biliard či bowling.
"Pod Himi! Ideme na premiéru!" zvolala na ňu Aiko a už si sadala na vlek. "Čakaj ma!" hnala sa za ňou Isabela. Ach tá je vždy tak horlivá. Usúdila, ked si konečne našla svoje miesto na rýchloidúcom vleku. "Prečo sme nešli lanovkou?" spýtala sa. Aiko sa na ňu šibalsky usmiala. "Pôjdeme neskôr."

Ked ich vlek vyviezol až na samý vrchol, cítili sa ako v nebi. Videli zasnežené kopce a mohutné hory, ľudia lyžujúci sa pod nimi im pripadali malí ako mravčeky. Zachichotali sa tomu. "Tak na tri okey?" Isabela prikývla. "Raz. Dva..." "Tri!" povedali naraz a už sa spúšťali svahom až celkom dole.
"Ach to bol tak úžasný deň!" hodnotili svoje pocity zo super lyžovania a aktivít, na ktoré sa podujali. Hodiny na Isabeliných rukách pomaly odtikávali pol siedmej večer a oni lenivé a unavené sedeli na posteli vo svojej izbe a debatovali o všeličom možnom. A prišla téma aj na lásku.

"Kedy mi konečne povieš, koho máš rada?" vybalila na ňu Aiko svoju, už dlho nevyslovenú otázku. Isabela sa trochu zarazila. Také veci ešte nikomu nehovorila. Vlastne.. ani nemala, čo komu povedať, kedže skutočne zaľúbená ešte nebola. Teraz vedela, že je to iné, pretože pri Rurikovi sa cítila tak ako ešte nikdy a ak by verila na pravú lásku, tipovala by, že je to on. Ale predsa, bola mladá a realistka. Nechcela niekomu vešať na nos svoje pocity, ved čo ak to nevyjde alebo podobne. Aiko sa na ňu zadívala očami, ktoré značili pochopenie a podporu a tak trochu vyzerali zmierené s tým, že sa pravdu ešte nedozvedia. Isabela sa však rozhodla, že v Japonsku bude iná ako doma. "Rurika." Povedala tichým hláskom, že to skoro nepočula ani ona sama. "Mám rada Rurika." Zvýšila hlas aby si bola istá, že ju Aiko počula. Usmiala sa. "Vedela som to!" radostne zvolala a zodvihla ruky. Isabela sa na ňu nechápavo pozrela. "Ušlo mi niečo?" Aiko sa opäť zasmiala. "Ale nie. Ved vieš, že si všímam detaily a nebolo ťažké si domyslieť, načo chodíš tak často do riaditeľne. A navyše som si niečo všimla aj ked sme u ňho boli. Ach ty beťárka jedna tak dlho mi to tajiť! Ked budeš chcieť pomoc alebo alibi počítaj so mnou!" tak veľmi kamarátke priala vzťah až sa Isabela začala modliť, aby ju nestratila. Tak veľmi ju mala rada a ďakovala všemožným bohom za to, že ju našla a dali sa dokopy. Pretože čím dlhšie v Japonsku bola, tým viac mala pocit, že presne tu patrí. Do tohto sveta. K týmto ľudom. A rovnako mala pocit, že našla samu seba. Objavila svoje silné aj slabé stránky, svoje pocity a radosti.

Dni plynuli. Žiaci ich však mali poväčšine voľné. Ráno o ôsmej mali všetci raňajky no potom šiel každý kam chcel. Niektorí šli na svah, iní do sauny či do bazéna. Aiko s Isabelou sa rozhodli, že tretí deň si spravia oddych. Sauna, bazén, masáže. Deň len pre nich. Do kabeliek si vzali všetky potrebné veci a šli na recepciu, aby im ukázali čo, kde a ako.

Prvý bol bazén. Pred vstupom si museli dať plavky, takže sa v šatni prezliekli. Isabela ich mala, na Aikino prekvapenie čierne. Ale náramne sa jej hodili k jej bielej pokožke. Akási pomocníčka im podala ručníky a iba povedala, že niekto už v bazéne je ale ked niečo dá sa vybaviť aby odišiel. Aiko sa s Isabelou na seba pozreli. "Nevadí. Aj tak si každý bude robiť svoje." Skonštatovala napokon a už sa hrnuli do miestnosti s veľkým bazénom. Dobré bolo to, že teplota vody bola teplá hoc vonku to vyzeralo na treskúcu zimu. Ešte živo si pamätala, aké mal prvý deň vyštípané líca. Ked Aiko otvorila dvere, vrútila sa dnu ako blesk, osušku hodila na zem kdesi vedľa a rýchlo mierila do vody. Skočila, namočila si celé vlasy a začala sa hlasno smiať. Isabela im ručníky poskladala na stojan, ktorý bol vedľa vchodu a opatrne podišla k schodíkom. Vlasy mala zopnuté len v cope a nechcela si ich namočiť celé. Ako sa tak dívala na hladinu vody, Aiko si všimla, že nie je namaľovaná. A na jej prekvapenie sa jej Isabela takto páčila viac. Ked už konečne boli obe vo vode a začali sa šantiť ako malé deti, všimli si prítomnosť tretej osoby. Na prekvapenie obidvoch to bol Ruriko. Jemne kraulom priplával k nim. "Ahojte. Aj vy ste si prišli užiť vodu?" spýtal sa priateľky, celkom normálne. Prikývli.

"Po namáhavom lyžovaní sme to potrebovali." Usmiala sa Isabela. Ešte sa tam tak trochu zarozprávali o tom, ako sa mali a čo robili a potom Aiko došlo, že by sa mala vzdialiť a nechať ich samých. "Ehm.. no ja pôjdem. Mám ešte niečo na práci. .. A vy si môžete užiť súkromie." Šibalsky sa usmiala a žmurkla na Isabelu, odplávala k schodíkom, vyšla von a ako strela si vzala osušku a mierila preč. Ruriko prišiel k Isabele bližšie. "Niečo si jej povedala?" spýtal sa jej. Isabela sa najprv zľakla, že sa na ňu nahnevá, ved predsa medzi nimi toho ešte nie je tak veľa. "No.. domyslela si niečo, tak som.. možno niečo povedala." Starostlivo vyberala slová a oči sklopila k hladine vody. Ruriko ju chytil za pás, voda príjemne prúdila medzi nich a on jej jemne zodvihol bradu. "Čo si povedala? Že čo medzi nami je?" "No.. len.. že.. ťa..ehm.. mám rada." Hanblivo povedala. "Nehnevaj sa ja.." nemohla dopovedať už ani slovo, pretože ju Ruriko začal bozkávať. Hladkal jej telo vo vode a Isabela sa mu držala za krk. Začala mu hladiť chrbát. Bozky, ktoré jej dával boli podľa nej úplne dokonalé až spôsobovali náhlu zmenu teploty jej tela. Cítila sa ako v žeravej peci, celé telo jej horelo a ona chcela stále viac a viac. Ked sa na chvíľu Ruriko prestal činiť, a Isabela sa na ňho pozrela nenamaľovanými očami, strhol ju a stlačil pod vodu. Celé jej vlasy sa namočili a ona sa takmer napila vody. Ked sa rýchlo dostala naspäť, z jej vlasov stekala voda a ona si od nej čistila tvár. Ruriko sa zasmial a opäť si ju pritiahol bližšie. "Takto sa mi páčiš viac." Povedal jej a opäť ju začal bozkávať.

Donten ni Warau

25. prosince 2014 v 10:23 | Sayuri |  Anime
Info:
Pôvodný názov: Donten ni Warau
Alternatívny názov: Laughing under the clounds
Rok vydania: 2014
Počet dielov: 12


Každých 300 rokov sa rodí drak. Dokáže spáliť všetko živé a vysušiť všetky moria. Dokáže sa zrodiť len pod večne zamračenou oblohou, ak si nájde schránku. Človeka.

Tisíc tvárí jednej ženy XIX.

23. prosince 2014 v 18:51 | Sayuri |  Tisíc tvárí jednej ženy
Ked sa ich prsty jemne dotkli, obaja sa na seba zadívali.

The Carrie diaries

22. prosince 2014 v 14:43 | Sayuri |  Seriály
Skôr než prišiel sex. Skôr než prišlo mesto, som bola len ja. Carrie. Carrie Bradshaw. Z Castlebury.
Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt the carrie diaries gif

O čom to je?

Carrie je mladé dievča, ktoré študuje na strednej škole. Má dve najlepšie kamarátky Mouse a Maggie. Rovnako aj skvelého frajera Sebastiana.
Jej mama pred necelým rokom zomrela, no ona so svojím otcom a sestrou Dorrit vychádza vskutku dobre.
Ked trochu dospeje nájde si prácu v časopise Interview. A okrem práce tam nájde aj kopec nových možností pre lepšiu budúcnosť. No často sa stane, že vízie lepšej budúcnosti môžu zničiť prítomnosť.

Článok pod perexom obsahuje môj názor: čiže aj spoilery.

Tisíc tvárí jednej ženy XVIII.

21. prosince 2014 v 14:15 | Sayuri |  Tisíc tvárí jednej ženy
Na koncerte sa bavili naozaj všetci. Panovala tak úžasná nálada, že dokonca ani zimný festival sa tomu nevyrovnal. Každý sa tešil, usmieval a hlavne bavil. Sympatický barman nalieval každému nad 18 drinky bohaté na alkohol, sexi barmanky zase nalievali opusteným pánom. Síce sa Isabele zdalo, že je to trochu podivný bar a bola by prisala, že sama by do ňho nikdy neprišla, kedže tam boli aj strážnici a učitelia z jej školy, veľmi sa neobávala. Aj ked pravda bola taká, že nebola rada v spoločnosti cudzích ľudí.

Tisíc tvárí jednej ženy XVII.

20. prosince 2014 v 16:15 | Sayuri |  Tisíc tvárí jednej ženy
"Rozhodla som sa prijať tvoju ponuku." Reagovala Isabela na Grigoriho otázku o prevzatí jeho firmy. Zatváril sa prekvapene, bolo jasné, že takú odpoveď nečakal. "S kamarátkou som sa dohodla, že spolu budeme podnikať." Znela vážne a na jej ústach sa úsmev neobjavil. "Ďakujem. Som rád, že svet, ktorý som vytvoril niekto prevezme." Z kufríka vytiahol zmluvy, ktoré mala Isabela podpísať.

Pôvodný majiteľ: Grigory Krieger
Nový majiteľ: Isabela Warner

Psycho pass

18. prosince 2014 v 13:01 | Sayuri |  Anime
Info:

Pôvodný názov: Psycho pass
Rok vydania: 2012/2013
Počet dielov: 22
Poznámka: Psycho pass 2

Obsah:

Žijeme v dobe, kedy spoločnosť zvaná SIBYL každého kontroluje. Nikto neunikne jej pozornosti. Kriminalita a násilie ľudí sa dajú merať psychometrom. Je to súčiniteľ vašej kriminality, vášho temného ja, ktorý sa zvyšuje vždy, ak urobíte nejaký zločin. Všetci zločinci musia byť potrestaní. Ak sa dá, tak sa rôznymi terapiami dá ich psycho pass znižovať, ak je to márne zastrelia ich. Na to používajú zbrane, takzvané Dominátori. Tie sa aktivujú vždy len ľudom z Verejnej bezpečnosti. Ak na niekoho namierite, ukáže sa vám jeho číslo. Ak je vysoké, máte povolenie ho zabiť.


Tisíc tvárí jednej ženy XVI.

17. prosince 2014 v 17:23 | Sayuri |  Tisíc tvárí jednej ženy
Ked sa Isabela zobudila, bolelo ju celé telo. Musela si natiahnuť ruky a jemne premasírovať krk. Až potom si uvedomila, že prostredie okolo nej je iné, ako jej zvyčajná biela internátna izba. Poobzerala sa okolo seba a došlo jej, že zaspala v Rurikovom byte. Nemala potuchy, kde je jeho izba, tak potichu, malými krôčikmi prešla do kuchyne, vzala si sušienky a postavila vodu na kávu. Na malý lístoček napísala odkaz a položila ho na stôl. Opatrne sa obula a vzala si kabát no pri pohľade na vchodové dvere jej niečo prišlo na um. Ako sa dostanem na internát? Sakra! Zanadávala. Šli autom, cestu si nevšímala. Tak sa opäť vyzula a povedala si, že aspoň pripraví tu kávu. Bolo ešte len sedem, takže času bolo dosť.