Tisíc tvárí jednej ženy XII.

3. prosince 2014 v 12:19 | Sayuri |  Tisíc tvárí jednej ženy
Všetci sa postavili na miesta podľa tried. Riaditeľka mala krátky príhovor o tom, na čo je tento festival vlastne zameraný a podobne. Potom však študentom a všetkým prítomným popriala príjemnú zábavu, a to mala v pláne aj ona. Užiť si tento večer.
Hned na úvod zazneli moderné piesne, kde sa mohol každý roztancovať. Niektoré dievčatá odložili lodičky a obuli sa do pohodlnejších topánok.


Ked pieseň utíchla, chlapci sa mohli ísť predviesť a to tak, že mali ísť vyzvať dievčatá na tanec. Páry sa už zbierali a Aiko sa trochu preľakla. Bola šialená, večná optimistka, ktorá s každým vychádzala prevažne na kamarátskej úrovni, a tak sa trochu zľakla, že nebude mať s kým tancovať na romantické pesničky. Isabela ju šťuchla. "Úsmev!" Budeme sa baviť! Sľúbila si to.
Skôr ako sa nazdala objavil sa pred nou Tanaka. "Smiem prosiť?" spýtal sa, podľa Isabely celkom sebavedomo. Najprv sa však pozrela na Aiko. Vyčítala z jej tváre jej obavy. Aiko sa však na kamarátku usmiala. Isabela dala Tanakovi ruku a ten ju odviedol na parket.

"Akira nemrač sa tak!" povedala riaditeľka smerom na svojho zástupcu, ktorý mal v tvári dosť čudesný výraz. Ruriko svoj pohľad od Isabely rýchlo odtrhol. Síce vôbec netušil, čo ho vyviedlo z miery no nemal chuť ísť tancovať ani nič podobné. Učitelia a ďalší z pedagogických zamestnancov sa rozprávali, kým študenti o stošesť tancovali na rôzne druhy piesní. Riaditeľka sa tešila, že panuje príjemná atmosféra.
"Do kedy tu budeme Himi?" spýtala sa Isabely Aiko. Pokrčila plecami. "Mne je to jedno, kedy chceš, vtedy pôjdeme." Aiko sa usmiala a podala Isabele pohár s ružovým vínom. Isabela si len tak decentne odpila. Nemala rada alkohol. Narozdiel od iných študentov, ktorý pohárik nikdy neodmietli.

O pol jednej nad ránom mali niektorí stále množstvo energie. Dievčatá s radosťou tancovali na romantické pesničky, fotili sa s chlapcami a popíjali víno. Isabele sa trochu zatočila hlava zo všetkého, čo práve prežívala. Rozhodla sa ísť na terasu, nadýchať sa trochu čerstvého vzduchu. Vzala si kožušinové bolerko a nenápadne sa vytratila.
Vzduch bol studený, ale vzhľadom k tomu, že bola polovica decembra nebolo to veľmi prekvapujúce. Tma zosadla na celé mesto a Isabela po prvý krát videla areál školy v čiernej farbe. Lampy pri cestičkách osvetľovali blízke miesta a stromy vytvárali pozoruhodné obrysy. Páčilo sa jej to. Hoc bola často v objatí krásnych farieb, milovala čiernu a všetko takto temné.
Dívala sa na hviezdy, ktoré, bola by prisala, že svietia inak ako na Slovensku. Jasnejšie. Krajšie. Ale možno to bolo tým, že až priveľmi túžila byť presne na mieste, na akom práve bola.

Z jej krásneho rozjímania nad chladnou večernou prírodou ju vytrhol prenikavý mužský hlas, ktorý patril človeku, ktorý jej stál rovno za chrbtom. "Prídem na to, čo tajíš." Oznámil jej Hiroki s úplne kamenným výrazom v tvári. Isabela sa k nemu otočila. Nahodila výraz naivného dievčatka a spustila. "Neviem o čom hovoríš." Zadívala sa naň ho modrými očami s dlhými umelými mihalnicami. Hiroki k nej podišiel bližšie. "Vieš o čom hovorím. Máš niečo s tým bohatým mužom, s ktorým si sa nedávno stretla." Hiroki čakal, že ostane prekvapená a bude sa ho pýtať odkiaľ to vie. No márne. Isabela ani okom nemihla. Zodvihla hlavu vyššie. "Veľa šťastia." Popriala mu, pretože samozrejme vedela, že sa nemá čo dozvedieť. Alebo skôr, nemá sa to odkiaľ dozvedieť. Spoločnosť, pre ktorú Grigory a tak povediac aj ona pracujú je príliš krytá a príliš si potrpí na utajovaní vecí. Hiroki sa na ňu ešte raz zadíval. "Zistím to! Prisahám!" trochu zvýšil hlas a pobral sa na odchod. Z dverí ho však pozorovala Saichiro, ktorá začala žiarliť, pretože si myslela, že to bol romantický rozhovor.

Isabela sa opäť otočila smerom do záhrady. Už len to mi chýbalo. Naozaj to posledné, čo teraz chcela bolo, aby sa o ňu niekto zaujímal. "Himi poď ide dark dance!" pribehla za ňou Aiko. "Dark dance?" spýtala sa, pretože nemala potuchy, čo to je. "No niekto ťa vyzve do tanca a potom sa vypnú svetlá! Je to úplne super!" Nadšene jej rozprávala. "Poď už!" hnala ju. Isabela poslúchla kamarátku a vydala sa za ňou. Všetci sa zišli v strede haly a začali sa schádzať do párov. Aiko stála vedľa Isabely a ešte zopár ďalších dievčat, ktoré čakali, kým ich niekto vyzve. Zástupca triedy držal za ruku nejakú prváčku, ktorá sa večne pozerala do zeme. Pravdepodobne sa hanbila. Saichiro s nastavenou rukou čakala na Hirokiho. "Jooj, myslíš, že nás niekto vyzve?" obávala sa Aiko, ked sa takmer každý spároval len oni nie. "Ukľudni sa, nie sme jediné." Len čo to dopovedala, zamieril k nim Tanaka. Aiko sa usmiala tým povestným úsmevom, akoby vedela, že chce Isabelu vyzvať. No niekto ho predbehol.
"Slečna Kitagawa." Oslovil ju mužský hlas a ona sa za ním otočila. Stál tam. Zástupca riaditeľky. V dokonalom čiernom obleku s červenou kravatou, naleštenými čiernymi topánkami a pekne upravenými vlasmi. Isabela sa usmiala. "Môžem vás poprosiť o tanec?" Aiko to prišlo čudné. Z dvoch dôvodov. Za prvé, fandila Tanakovi, pretože tak by boli ešte lepšia trojka ako sú. Za druhé, vedela, že zástupca sa veľmi málo objavuje v spoločnosti a ked už, pri mladých a navyše pekných ženách je zriedka. Väčšinou je v uzavretom kruhu učiteľov. Preto jej prišlo čudné, že teraz stál pred nimi a žiadal Isabelu o tanec. Tentoraz sa však Isabela na Aiko nepozrela. Podala Rurikovi ruku a odišli na hlavný parket.

Tanaka prišiel neskoro a neskrýval sklamanie. Aiko sa ho snažila povzbudiť. "Úsmev. Takýchto večierkov bude ešte kopu." Tanaka sa však zamračil. Hoc už s Isabelou tancoval, nejako ju chcel pre seba. Miura prišiel pozvať Aiko. Zatvárila sa trochu nechcete kvôli Tanakovi no nakoniec išla.
Ked všetky páry boli na mieste, hudba začala hrať. Svetlá sa vypli a jediné, čo ako tak osvetľovalo parket boli maličké svetielka, ktoré svietili ľudom pod nohy. Všetci si užívali tanec na romantickú pesničku.
Ruriko tancoval s Isabelou a hoc to nevidela usmieval sa. Sám netušil prečo, ale cítil sa šťastný. A nebol jediný. Aj Isabela mala podobné pocity. V jeho náručí mala pocit bezpečia, istoty a dôvery.
Ked jej raz náhodou stúpil na nohu a snažil sa ospravedlniť, Isabela sa zasmiala. "Ste krásna." Šepol jej pri poslednom refréne hranej skladby. Trochu sa začervenala. Pravda, počúvala to často, no páčilo sa jej to len od istých ľudí. Ked pieseň dohrávala, Ruriko jej dal pusu na líce. Letmo, ale predsa.
Svetlá sa rozsvietili. Všetky dievčatá boli vysmiate, dokonca aj Aiko, ktorá s Miurom najprv tancovať nechcela no počas tohto večera sa jej náramne zapáčil.

Ruriko sa vrátil k svojim kolegom, a aby to nebolo čudné, úsmev so svojej tváre odložil.
"Himiiii" kričala za ňou Aiko. Isabela podišla k nej. "Idem do baru dáš si niečo?" Isabela pokrútila hlavou, že nie. Pozrela sa na hodinky vo svojej kabelke. Bolo takmer tri. "Kedy pôjdeme domov?" spýtala sa. "Ked si dám drink a potom zavolám mame." Vytratila sa.
Isabela smerovala k stolom. Dala si nejaké koláčiky sledovala ľudí.
Po ani nie hodine sa ľudia začali vytrácať. Festival skončil a ľudia odchádzali. Isabela sa rozhodla nájsť Aiko. V dave ľudí sa jej stratil každý, koho poznala. Ledva sa stihla nejakého okoloidúceho študenta spýtať, kde je bar. Dal jej akési inštrukcie a podľa nich Isabela našla Aiko. No trochu inak ako čakala. Bola trochu, dobre veľmi opitá. Potácala sa okolo barových stoličiek a neustále sa potkýnala o svoje šaty. Isabela prevrátila očami. "Aiko!" podišla k nej a snažila sa ju pridržať. Opäť však spadla. "Musím zavolať mame." Povedala podnapitým hlasom. Isabela to zamietla. Avšak vôbec netušila, čo bude robiť ďalej. Samozrejme že tu bol internát, ale naozaj si nevedela predstaviť ako sa Aiko vyštverá po tom množstve schodov, ktoré vedú do jej izby. No za pokus to stálo. Vlastne, im ani nič iné neostávalo.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Inalyn Inalyn | E-mail | Web | 3. prosince 2014 v 16:49 | Reagovat

Jéj konečne Tanaka! :) Mám takého tušáka, že práve títo dvaja budú spolu, ale nechám sa prekvapiť :)
Keďže milujem zápletky vzťahu učiteľ x žiačka, budem fandiť Ruriko-vi :)) A keďže podľa tvojho opisu je celkom fešák...:D
Ale myslím, že iskriť to bude aj medzi ňou a Hiroki-m a pekne si tak znepriateli Saichiro! Juj, to by bolo super! :D
Najlepšie by bolo, keby má niečo chvíľku s každým a keby je v tom milostný mnohouholník :D

Za koľko častí sa cca dozvieme, kto je jej tajná známosť? O:) Nazvime ho Pán X...Ani nevieš ako sa teším na jeho odhalenie! Na to odkiaľ ho pozná atď! :)
Teším sa na Mikuláša! :3

2 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 3. prosince 2014 v 17:02 | Reagovat

[1]: ohoh máš dobré scenáre a nie si ani ďaleko :D milostný mnohouholník? neviem, ale trojuholník bude :D

Už na festivale sa dozvieme čosi, ale celkové odhalenie bude o trochu ďalej :D

3 Ikari Ikari | 3. prosince 2014 v 18:28 | Reagovat

Namiesto toho, aby si príbeh rozuzľovala ty ho ešte viac zauzľuješ :D Tým nechcem povedať, že je to zlé..
Toľko postáv.. Hiroki, Ruriko, Tanaka.. ach tí muži :D

Chcem sa ťa spýtať, koľko častí vôbec bude? Čítala som decembrový príspevok o tom, že do konca tohto roka ich bude dvadsať, koľko plánuješ celkovo?

P.S Inak je to veľmi, ale veľmi zaujímavé ;-)

4 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 3. prosince 2014 v 18:44 | Reagovat

[3]: hah prepáč, som už raz taká, je to nejako môj zaužívaný štýl písania :D

Pfu koľko to bude celkovo neviem :D ja by som si to chcela dať aj vytlačiť a zviazať ako knihu, aby som potom, tak o desať rokov si mohla čítať čo všetko som písala a to mám v pláne napísať tak na 300 strán vo formáte A5, ale na blogu to trochu skrátim, myslím. No teraz mám napísaných 21 kapitol (21 bude presne 30.12) a dalšie ešte neviem aké budú, mňa proste vždy napadne niečo nové. Ked to budem vedieť, tak ti to napíšem :)

5 Orida Orida | Web | 5. prosince 2014 v 12:54 | Reagovat

Fajn, konečne som sa dostala k tomu prečítať si nový diel! Takže ako tradične, idem komentovať postupne ako to budem čítať. Pome na tooooooo.

Závidím jej! aj ja chcem dobrú pamäť :D

Jak sa vypytujeeeee, asi sa Tanakovi Isabella páči :D :D Ako čítam tie komentáre nado mnou, špekulácií o milostných trojuholníkoch je tu už dostatok :D

Ako si ju pekne bránia, to je roztomilé :)
Beztak mám rada Rurika... Proste... Mladý sympatický pán zástupca, čo viac chcieť :D

Už som sa zľakla, že ju vyvolá odpovedať. Asi by mi nebolo všetko jedno, keby na mňa zrazu vyvalia kórejčinu :D Chudák Isabella :D

6 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 5. prosince 2014 v 16:05 | Reagovat

[5]: ver mi, aj ja závidím, čím viac o nej píšem tým viac :D

hah tie milostné trojuholníky no :D ked ja mám tak rada zápletky :D

Neboj sa, odpovedať pôjde ale až o chvíľu :D

7 Rea Rea | 5. prosince 2014 v 19:49 | Reagovat

Čo od nej chce ten učiteľ kórejčiny? :D Dobre... Už priveľmi špekulujem... Chce len známky. škoda... :( Všetky moje teórie si zmarila "trojuholníkom"... Ktorých chlapov si tak hnusne odstavila? :D A ja závidím Isabelle asi všetko... Pamäť, Japonsko a ešte že sa okolo nej motá toľko chlapov :D :D Teším sa na mikuláša :3

8 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 6. prosince 2014 v 8:14 | Reagovat

[7]: no.. nádej máš nemusíš sa báť, ešte sa to riadne všetko zamotá :D

9 rainorchid rainorchid | Web | 26. července 2017 v 9:59 | Reagovat

Toto bola zatiaľ naúžastnejšia časť - tých opisov teraz bolo primerane a bolo to fakt pekné - aj hviezdičky som ti dala :-D

10 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 26. července 2017 v 10:01 | Reagovat

[9]: Dakujem, som rada, že sa páčila :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama