Tisíc tvárí jednej ženy XIV.

10. prosince 2014 v 13:14 | Sayuri |  Tisíc tvárí jednej ženy
Za pár minút sa dali dokopy. Isabela sa konečne odlíčila a Aiko ostala prekvapená. "Aj bez mejkapu vyzeráš dobre, tak prečo sa vôbec maľuješ?" spýtala sa. Pretože naozaj to bola pravda. Isabela aj bez štipky jemného púdru mala tvár ako z časopisu. Bez chybičky, bez maličkej vyrážky či bez znamienka krásy. Isabela pokrčila plecami. Bol to jej rituál. Každé ráno, každý deň sa maľovala a robila to tak už niekoľko rokov. S tým, že každý deň si na tvár dala iné veci, takže vyzerala stále inak. Samozrejme Aiko sa s ňou ešte nerozprávala o tom, čo robí preto, aby bola tak dokonalá. Pretože jej pleť nebolo to jediné, čo mala perfektné. Aj jej postava taká bola. Štíhle brucho, ideálne miery. Podľa Aiko Isabela nevyzerala ako typ dievčaťa, ktoré každé ráno beháva a stravuje sa zdravo.
Keď vyšli z kúpeľne zistili, že je na internátoch hrobové ticho. Pravdepodobne mnohí dospávali včerajšok, čomu sa Isabela vôbec nečudovala. Pravda, ona už prebdela mnohé noci a často ponocovala, no väčšinou pasívne. Robila si niečo do školy, alebo pracovala. Pretancovať takmer celú noc bolo nad jej sily. A ešte ked sa musela starať o Aiko a zažila trapas so zástupcom.


Zástupca
Prišlo jej na um. Od ich stretnutia naňho nemyslela. Ved vlastne prečo by mala. Bolo však zvláštne, že sa cítila normálne. Nemala žiadne obavy alebo niečo podobné, a to pritom nedovolila ani vlastnému bratovi vidieť ju v nočnej košieľke. "Himi? Himi!" počula ako na ňu už pár krát volá Aiko. Rýchlo sa z myšlienok vytrhla. "Áno? "Zavolám mame, že na obed budem doma, chceš ísť?" Isabela uvažovala. Spevňovať priateľské putá je celkom dobré ale bola až príliš vyčerpaná. "Prepáč, inokedy. Som unavená." Povedala pravdu.

Bolo pol jednej a Aiko už bola preč. Isabela sedela na kraji svojej postele a hľadela na prázdnu izbu. Mačiatko, ktorému ešte stále nedala meno priadlo hneď vedľa nej. Opäť sa cítila opustená. Naozaj som si vybrala dobre? Mihalo jej mysľou všetko, čo spôsobilo, že sa práve nachádza tam, kde je. Nie! Nesmiem na to myslieť. Nesmiem ľutovať. Obetovala som tak veľa.. usilovala sa nemyslieť na to všetko, čo urobila. Nesmela. Šťuchla sa pod perinu. Teplo, ktoré poskytovala sa jej stalo útočiskom na nasledujúcich pár hodín. Konečne mohla snívať. Ponoriť sa do svojho sveta.
Nasledujúci deň bola opäť škola. Namaľovala sa, pripravila si desiatu a šla. V triede rozoberal každý iba festival. Pravda, väčšinou boli pozitívne ohlasy, ktoré určite potešili riaditeľku aj všetkých zakomponovaných. Aiko prišla taká ako predtým. Usmiata, plná elánu. Začali sa rozprávať a Aiko ďakovala Isabele, že to s jej mamkou všetko vybavila.
"Počuli ste tu novinku?" spýtal sa, ako vždy prvý v obraze, Tanaka. "Čo si sa zase dozvedel?" spýtala sa Wendy s odporom v hlase. "Príde k nám Krieger! Bude mať u nás nejaké interview či čo a pár dní ostane na našej škole."
Isabele sa rozšírili zreničky. Čo do pekla? To nemôže myslieť vážne! Bola vyvedená z miery. Nečakala to. Samozrejme, vedela, že má Grigory istotne nejaký dôvod, prečo k nim ide. Ale sakra!

"Himi?" zavolala na ňu Aiko. Isabela nereagovala. Bola ako obarená. Čo len bude robiť? Bude sa musieť tváriť, že ho nepozná. Ale viac sa pretvarovať nechcela. "Vieš kto to je?" Vyľakala sa ešte viac. "Čo?" prekvapene pozrela na Aiko. Vie to? Vie, že ho poznám? Jej myseľ nemyslela na nič iné. "Asi si o ňom ešte nepočula, ale tu u nás je dosť známy." Ach.. chce ma len uviesť do deja. Vďaka bohu. Trochu sa upokojila. "Vieš, začínal ako malý podnikateľ so svojim bratom, potom sa stal viceprezidentom jednej firmy a teraz je najväčším japonským obchodníkom, ktorý obchoduje s celým svetom. A to ani nie je Japonec!" Obdivovala ho. Je úžasný, presne, ako hovoríš.

Dni šli rýchlo. V škole boli písomky a skúšania na dennom poriadku. Ved predsa, každý potrebuje známky. Isabela mala zatiaľ samé jednotky, takže to nejako neriešila. Skôr sa obávala toho, prečo chce prísť Grigory na ich školu. Musela vymyslieť plán, ako sa bude pohybovať aby naň ho nejako nenarazila. Kým jej myseľ na plné obrátky pracovala, Aiko sa opäť zdala ničím nerozhodená. Chcela by som mať jej optimizmus. Zaželala si Isabela.

Kráčali chodbou do triedy. Rozprávali sa o kadečom, dokonca padlo aj slovo Vianoce. Popravde sa Vianoce v Japonsku neoslavujú tak ako v Európe, takže sa Isabela zmierila s tým, že tento rok proste Vianoce neoslávi. Najprv jej napadlo, že si aj tak môže kúpiť stromček, ale načo aj. V izbe je sama a ostatní týmto sviatkom veľmi neholdujú.
"Dobrý deň pán Ruriko." Pozdravila a poklonila sa Aiko. Až vtedy sa Isabela vytrhla zo svojho snívania a uvedomila si, čo sa deje vo svete okolo nej. Od toho incidentu v jej izbe zástupcu nevidela. Preto vôbec nevedela, ako sa má chovať. "Ehm.. dobrý deň." Pozdravila a poklonila sa napokon. Ruriko sa zasmial. Jej mierna hanblivosť sa mu zdala rozkošná. Čo to robím? Usmievam sa na jednu zo študentiek.. Uvedomil si fakty. "Prajem krásny deň." Zaželal akoby nič a odkráčal preč. Isabele sa uľavilo. Alebo ani nie?

Deň prešiel rýchlo. Ak stále chodíte do školy a je to vskutku zábavné, čas plynie rýchlejšie ako inokedy. "Zájdeme niekam?" spýtala sa Aiko. "Môžeme na nejaké jedlo." Navrhla ked započula vo svojom bruchu škvŕkanie.
Prišli ku skrinkám. Obuli si čižmy. Síce nebol sneh, no zimu už bolo cítiť. Isabela si zošity a iné školské pomôcky nechala v skrinke, veď internát je blízko a na zajtra aj tak asi nič netreba. Obliekla si kabát a cez krk prešvihla šál. "Idem ešte za Tanakom." Povedala Aiko a presunula sa do vedľajšej časti chodbičiek. Isabela si zapínala gombíky, ked ju niekto strhol a oprel o skrinku. "Himari nie je tvoje pravé meno však." Objavil sa Hiroki. Znel vážne. Akoby ho niekto práve vytočil a mal v pláne si zlosť vybiť práve na nej. Je iný ako v deň, ked ma zachránil. Napadlo jej. "Prečo mi neodpovieš? Ako sa naozaj voláš?" neustále sa pýtal. "Nie je to jedno? Teraz som tu, tak mám miestne meno." Skonštatovala na svoju obranu. Ani sám Hiroki nevedel, prečo sa o ňu vlastne zaujíma Modrými očami sa díval do tých jej. Ten pohľad bol taký uprený, že ak by ste medzi nich niečo dali, za raz by to presekol.
Zadíval sa na jej pery. Boli nádherne ružové, plné, s krásnym obrysom a voňali po jahodovom lesku. Nevedel, čo robí. Nevedel, prečo to robí. No urobil to. Pobozkal ju.

4. Prežúvala onigiri a premýšľala. Urobila niečo zle. Od Hirokiho sa rýchlo odtiahla, takže vedela, že to bolo správne. No v momente, ked sa im spojili pery si ona priala aby na jeho mieste bol niekto iný. Niekto, kto nikdy nebude môcť byť jej. Aspoň nie pokiaľ je študentka. Ach! Sakra sakra sakra.. Nadávala v duchu sama na seba. Aiko si všimla, že je mysľou neprítomná. "E.T volá domov, kde si?" zasmiala sa na ňu. Isabela sa vytrhla z rozjímania. "Prepáč." Zachichotala sa spolu s nou. "Mám zaracha." Spojila ruky na znak modlenia. "To kvôli festivalu čo?" "Áno. Mame sa nepáčilo, že sme neprišli k nej a ešte mala pochybnosti, či som bola v poriadku, ked si telefón miesto mňa zobrala ty." Prevrátila očami. Isabela to chápala. Jej mama by už asi volala policajtov ked nie špeciálnu jednotku. Uvedomila si, že im dávno nevolala, takže sa rozhodla, že večer pôjde na skype.

Rozlúčili sa a každá išla svojou cestou. Isabela sa opäť ocitla v svojej bielej nudnej izbe na internátoch. Každý tu žil svoj život bez toho, aby zasahoval do niekoho iného.
Nechcelo sa jej učiť. Pred chvíľou sa osprchovala a naozaj bola lenivá čokoľvek robiť. Obliekla si nočnú košieľku, prehodila cez seba župan a prihlásila sa na skype.

Takmer na druhej strane mesta sedel Ruriko vo svojom mezonetovom byte. Hojdacie kreslo mu poskytovalo výhľad nad mesto, a horúca káva v ruke príjemnú pohodu. Elegantný oblek vymenil za sivé tepláky a obyčajné čierne tričko s véčkovým výstrihom, ktoré jemne odhaľovalo jeho hruď. Díval sa na koruny stromov a premýšľal. V mysli si prehrával deň, ked s Isabelou tancoval. Nikdy sa ešte necítil tak, ako vtedy. Slobodný, nespútaný, sám sebou. A šťastný. No vedel, že nemá šancu. Na jednej strane preto, že možno má priateľa, ved predsa ked je tak krásna nebolo by to až také nemožné. A možno má ešte svoj život na Slovensku. A navyše, aj keby sa k nej mohol priblíž na iný vzťah ako zástupca-žiačka, v ich krajine by to bolo neodpustiteľné. Takže buď počká pár rokov kým už Isabela študentkou nebude, alebo ju proste nechá tak. Ale.. Ako ju môžem nechať tak, ked na ňu takmer každý deň myslím?
"Ahoj mami, ocko, Oli." Pozdravila všetkých na webke. Jej rodiča sa náramne potešili, že ju opäť počujú a vidia. Rozprávala im o škole, trochu o festivale, aj ked pravdaže najdôležitejšie veci vynechala. "Takže sa máš dobre dcérka?" spýtal sa jej otec. "Pravdaže. Každý je tu ku mne milý, mám tu už aj kamarátov." Usmievala sa. Po vyše pol hodine sa jej rodičia rozhodli, že ju už nebudú vypočúvať. Popriali jej dobrú noc a pekné dni a nechali ju na skype len s bratom.

"Opila si sa?" bolo prvé čo sa Oliver spýtal. Isabela pokrútila hlavou. "Jasné že nie pako!" vybafla naňho a obaja sa zasmiali. "Roman sa pýtal, či sa ti darček páčil." Povedal s uškŕňajúcim výrazom v tvári. "Och áno, povedz mu že veľmi." Usmiala sa. "No dobre sestrička. Možno ťa prídem niekedy pozrieť. Ked mi naši trochu zasponzorujú výlet." Odkašľal si a odhlásil sa. Isabela sa usmiala. Potešilo ju to.
Ľahla si do postele a dívala sa na sivobiely strop. Vonku snežilo. Obrovské chumáče snehových vločiek poletovali vzduchom. Zopár ich Isabela pochytala a zjedla, čo bol jej najhorší detský zvyk, ktorý robila aj po dovŕšení dospelosti. Pravdaže okno rýchlo zavrela, pretože zima bola cítiť až priveľmi a tak radšej ležala v teplej posteli. Premýšľala o všetkom, čo sa za posledné dni stalo až zaspala pri spomienke na zástupcu.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Ikari Ikari | 10. prosince 2014 v 20:14 | Reagovat

ja som tak čakala že ju zachráni Ruriko no potom som prišla na to, že jak by sa tam vlastne dostal, ked to bolo pri internátoch :-x

no ale som rada, že je v poriadku, a strašne sa teším ako sa to dalej vyvinie!

2 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 11. prosince 2014 v 6:18 | Reagovat

[1]: och prepáč, že som ťa sklamala, ale mala som dôvod zapojiť do toho Hirokiho :D

3 Orida Orida | Web | 11. prosince 2014 v 15:23 | Reagovat

Ja som si včera prečítala prvú časť tejto časti a nestihla som už komentovať lebo som to chcela dočítať... takže snáď si ešte pamätám čo sa dialo :D

A hej vlastne, nová postava! Resp., ďalší chlap na scéne :D Začínam v nich mať zmätok, ale to nevadí, tento je mi sympatický :D A mačiatko na intráku? Čmuchám, čmuchám problémy :D

A teraz mám chuť na Cornflakes.... vďaka xD

"nemala potuchy sa dané" ušlo ti tam slovíčko.

Aspoň, že už vedela ako sa dostane nazad :)

4 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 11. prosince 2014 v 15:36 | Reagovat

[3]: hah áno nová postava, ale kedže je to priateľ Saichiro tak to také jednoduché mať nebude :D

och áno vidím hned to opravím, dakujem :)

5 Orida Orida | Web | 11. prosince 2014 v 16:06 | Reagovat

[4]: Ja som si aj myslela, že to bude ten čo o ňom všetci toľko hovorili! Len som si nebola istá. Vďaka za objasnenie :)

6 Inalyn Inalyn | E-mail | Web | 12. prosince 2014 v 16:04 | Reagovat

Hoci som dúfala, že na scénu príde Ruriko, som asi ešte trochu radšej, že sa objavil Hiroki! :D Na plese sa niečo medzi nimi udeje a Saichiro jej to dá pekne vyžrať (dúfam) :D
Inak som rada, že Isabela má teraz mačiatko :) Mohla by si ho nechať na furt :3
A som zvedavá, prečo je Hiroki taký výnimočný, že sa ho ešte aj tí opilci zľakli :) Samé otázky...:D Teším sa na ďalšiu časť :) Sakra to je zajtra keď sa nedostanem ku kompu! :O Arghh! :(

7 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 12. prosince 2014 v 16:09 | Reagovat

[5]: hah nie je začo :)

[6]: no máš dobrú fantáziu, uvidíme či to tak bude :D
čo sa týka mačiatka, neboj, nenechá ho len tak odísť :D

8 Rea Rea | 17. prosince 2014 v 14:01 | Reagovat

Jáj... Tej Isabelle to iskrí snáď s každým :D Zaujímalo by ma, prečo majú pred Hirokim taký rešpekt :) Ktovie, možno sa to časom dozvieme :D Začína sa dej pekne zamotávať :D Som zvedavá, čo bude ďalej :3

9 rainorchid rainorchid | Web | 26. července 2017 v 14:37 | Reagovat

Joj, jej vzťah so zástupcom je beznádejný :-? škoda
A jako, čo mi to robíš?! Bozk a potom Hirokiho reakciu neopíšeš - nespravodlivosť! :D

10 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 26. července 2017 v 15:17 | Reagovat

[9]: hah vidíš! to mi ani nenpadlo opísať jeho pocity :(

11 rainorchid rainorchid | Web | 26. července 2017 v 17:50 | Reagovat

[10]: tak teraz máš námet na zlepšenie ;-)

12 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 26. července 2017 v 17:54 | Reagovat

[11]: Určite^^ dakujem :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama