Tisíc tvárí jednej ženy XVI.

17. prosince 2014 v 17:23 | Sayuri |  Tisíc tvárí jednej ženy
Ked sa Isabela zobudila, bolelo ju celé telo. Musela si natiahnuť ruky a jemne premasírovať krk. Až potom si uvedomila, že prostredie okolo nej je iné, ako jej zvyčajná biela internátna izba. Poobzerala sa okolo seba a došlo jej, že zaspala v Rurikovom byte. Nemala potuchy, kde je jeho izba, tak potichu, malými krôčikmi prešla do kuchyne, vzala si sušienky a postavila vodu na kávu. Na malý lístoček napísala odkaz a položila ho na stôl. Opatrne sa obula a vzala si kabát no pri pohľade na vchodové dvere jej niečo prišlo na um. Ako sa dostanem na internát? Sakra! Zanadávala. Šli autom, cestu si nevšímala. Tak sa opäť vyzula a povedala si, že aspoň pripraví tu kávu. Bolo ešte len sedem, takže času bolo dosť.


Ked Ruriko vstal zacítil vôňu kávových zrniečok. Natiahol sa a vyšiel z izby. Ked uvidel Isabelu ako sa motá po kuchyni, ten pohľad sa mu nesmierne zapáčil. Túžil aby tam ostala navždy, aby mu každé ráno varila kávu a takto príjemne ho prebúdzala. Zo svojich nádherných myšlienok sa však rýchlo vytrhol. "Dobré ráno." Povedal jej s bežným výrazom v tvári, aby jej nedošlo, ako veľmi ho vyviedla z miery. "Ospravedlňuje sa, že som zaspala, chcela som už odísť ale.. neviem ako sa dostanem naspäť." Začervenala sa. Aj ked ho poznala krátko, a vlastne o ňom nevedela vôbec nič, mala pocit, že on o nej vie viac ako jej dôverní priatelia v rodnej krajine. "Neospravedlňujte sa, je to v poriadku." Podišiel k stolu a vypil si svoj hrnček. "Odveziem vás do školy." Usmial sa.

Dnes mal byť ten povestný deň, kedy všetci čakajú príchod Grigoryho. Slávneho muža zo slávnej firmy. V škole vládol chaos ako v Sodome a Gomore. Všetci sa hnali po chodbách, nakúkali z okien, fotili selfie a podobne. Bolo to strašné. Isabela sa rozhodla, že nijako na sebe nedá poznať, že sa niečo deje.

***
"Koľko krát som ti hovorila, aby si sa tváril, že ma nepoznáš!" nadávala mu na chodbe pri skrinkách, kde cez vyučovanie vládlo hrobové ticho. Grigory sa iba na ňu zadíval a prehodil. "Viem. Toto je naozaj naposledy." Isabela sa naňho pozrela nechápavým pohľadom. Znel akoby umieral a preto sa zľakla. Spýtala sa, čo sa deje. "Odchádzam do Brazílie." Vyhŕkol zo seba a ona ostala ešte viac prekvapená. "Prišiel som sem spýtať sa ťa, či nechceš moju firmu." Prekvapoval ju čoraz viac. "Stačí slovo a bude tvoja. Celá firma, zamestnanci, obchody.." vymenovával všelijaké veci, ktoré súviseli s jeho biznisom. "Prečo?" spýtala sa. "Nebaví ma tento život. Chcem žiť inak. Ty si mi pred rokmi veľmi pomohla. Bez teba by som nebol tam kde som. Dlžím ti to. A viem, že ty by si bola dobrá šéfka." Usmial sa na ňu. Stále všetkému nerozumela. "Ty jediná si bola pri mne, ked som to potreboval. Zachránila si ma, pomohla mi získať to, čo bolo pre mňa dôležité. Kľudne si to rozmysli. Ak ju nechceš, predám ju. Ja odlietam už o tri dni do Ria. Neuvidíme sa, neskontaktujeme sa, nič. Nikdy sme sa nestretli. Nikdy sme sa nepoznali." Ukončil ich rozhovor a odkráčal preč. Isabela premýšľala.

***
Aiko si všimla, že je nejaká čudná. Chcela jej pomôcť, pretože ju mala strašne rada. Isabela sa nakoniec rozhodla, že jej bude veriť. Rozhodla sa, že jednému človeku povie pravdu. "Poviem ti to, pretože ti verím. Aj ked viem, že tvoj názor na mňa sa potom možno zmení." Smutne povedala. Aiko si prisadla k nej a zadívala sa na ňu svojimi prenikavými očami.

"Pred troma rokmi som stretla človeka, ktorý mal iba malú firmu na akcie s nehnuteľnosťami. Bol pod kontrolou policajtov, pretože sa ho chcel niekto zbaviť. Jeho dcéru uniesli a ženu väznili niekde v starej budove. Začal zhromažďovať ľudí, aby mu pomohli, pretože polícia ani príslušné orgány nerobili nič. Šla som ako informatička do skladu. Vyznám sa v počítačoch, hackovacích programoch a podobne. Videla som ako zomreli traja ľudia. No nemohla som im pomôcť. Ak by som to urobila, zničila by som celú akciu a jeho žena s dcérou by boli mŕtve. Potom som musela oklamať policajtov, vytvoriť dokonalé alibi a neustále každému klamať o tom, čo sa stalo. Po pár mesiacoch som u toho človeka začala pracovať ako sekretárka. Zistila som, že k mnohým peniazom sa dostal zvláštnym spôsobom. Okrádal štát, okrádal svojich. Každého. Len aby jeho rodina na tom bola dobre. Mne začal posielať veľké sumy peňazí. Tá zlatá karta, ktorú si videla, ked sme šli nakupovať šaty bola od neho. Aj pas a všetko ostatné. On mi financoval cestu sem, pretože má pocit, že mi to dlží. Pretože som ho vtedy zachránila. Teraz mi ponúkol svoju firmu a ja neviem čo mám robiť." Skončila rozprávanie a čakala ako Aiko zareaguje. Bola pripravená na všetko. Na facku, na rýchli odchod bez slova, na všetko. Len nie na objatie. Aiko sa na ňu so slzami v očiach vrhla a objala ju. "Himi.. mrzí ma, čo všetko sa ti stalo. Ja ťa budem podporovať vždy! Si predsa moja kamarátka!" Isabela jej hodila hlavu a plece a rozplakala sa.

Aiko ju ako správna kamarátka celé dni podporovala. Isabela sa naozaj ťažko rozhodovala, či Grigoriho ponuku príjme. Nakoniec sa rozhodla, že s ňou predsa len bude súhlasiť. Spolu s Aiko začnú podnikať. Také mali plány.
Kontrola na internátoch prebiehala veľmi zaujímavo. Isabela sa len s údivom pozerala, čo všetko sú ľudia schopní nájsť. Kontrolórom sa nepáčili sprchy, vchodové koberčeky či žalúzie. Všade videli chyby. Na takých ľudí však bola Isabela zvyknutá.

Vyučovanie prebiehalo rovnako ako po iné dni. Učiteľ kórejčiny jej pripomenul termín opravného testu. Na naučenie štyroch kapitol mala tri dni. Rozmýšľala, že mu hned povie aby jej zapísal to efko, ktoré dostala, pretože vedela, že aj na tomto teste zlyhá. Jediné, čo vedela bol kórejský slang a jednoduchá gramatika. Bola v koncoch. Nemala čas sa do toho ani pozrieť. "Naučím ťa. Niečo." Povedala Aiko, ked jej Isabela vysvetlila, čo je vo veci. Rozhodli sa, že po škole skočia k Isabele a budú sa učiť.

Aiko Isabelu naozaj učila. Naučila sa podstatné mená, slovesá a všetky iné gramatické kategórie, vzory, druhy. Za hodinu s Aiko vedela skloňovať aj časovať, ohýbať menné slová a používať predložky či spojky. Písala si slovíčka na papier, aby poznala ich pravopis, no aj si ich nahrávala na mobil, aby sa naučila ich výslovnosť.
Po pár minútach zavibroval Aiko mobil. SMS-ka. Nepôjdeš so mnou dnes na večeru? Miura.
"Himi, budem ťa musieť opustiť. Idem na rande s Miurom." Povedala natešene. Isabela si trochu uvedomila, že vôbec nie je dobrá kamarátka. Ona tu vyliala srdce Aiko, prijala jej pomoc a podporu, no ona sa jej nič nepýtala. "Budem ti držať palce." Ešte sa trochu porozprávali o tom, ako sa jej vzťah s Miurom po festivale vyvíjal. "Prídeš ku mne niekedy spať, spravíme si dámsku jazdu a pokecáme o chlapcoch." Usmiala sa na ňu a rozlúčili sa.
Isabela sa opäť pustila do kórejčiny. Už to nebolo také veselé ako s Aiko, no rozhodla sa nevzdať sa. Nie bez boja. Dá to aspoň na C! Musí! Povzbudzovala sa.

Po približne dvoch hodinách sa jej nič nechcelo. Cítila sa vyčerpaná. Ako rada by sa učila šesť strán poučiek o Platónovi na svoju bývalú nosku. Tej aspoň ako tak rozumela. Zjedla bagetu, ktorú si kúpila ešte v škole a zapla počítač. Napísala Grigorimu správu, že jeho ponuku prijíma. A chcela od neho, aby sa niekde stretli a všetko predebatovali. Potom šla na facebook a odpísala na všetky prijaté správy.

Zazvonil jej mobil. Zástupca. Zodvihla. Bola to ponuka na návštevu. Alebo prosba? Jednoducho mala navštíviť svoje mačiatko. No vlastne, nie tak celkom jej. Ale kedže nikomu nechýbalo, rozhodla sa, že sa o ňho postará. Rurikovi odpovedala kladne. "O pätnásť minúť vás vyzdvihnem." Povedal a zložil. Isabela sa teplo obliekla, vzala si mobil a na tvár si dala vrstvu púdru.

O niekoľko minút sa už hrala s mačiatkom a rozmýšľala, aké mu dá meno. Chcela niečo japonské, kedže kocúrik bol pôvodom Japonec, ale nevedela si vybrať. Chcela niečo, čo by ho symbolizovalo. Ale zároveň ho spájalo s nou. Ruriko jej na stôl položil šálku čaju a začal si robiť svoje povinnosti na počítači.
Minúty plynuli. Isabela sa nevedela vynadívať na večerné mesto, ktoré jej poskytoval pohľad z Rurikovho okna. Po chvíli podišiel k nej. "Prečo ste prišli do Japonska?" spýtal sa jej. Isabela sa naňho zadívala. "Už od mala ma fascinovala táto krajina. Ľudia, kultúra.. všetko." Odpovedala mu. "A chcete tu žiť?" vyzvedal stále viac. Prikývla. "Myslím, že áno. Pokiaľ ma títo ľudia nevyhodia." Usmiala sa. Ale kedže sa zatiaľ stretla len s milými ľuďmi, mala pocit, že sa to nestane.

Po krátkej chvíľke sa rozhodla, že bude lepšie ak už pôjde naspäť na internát. Nechcela opäť zaspať v zástupcovom byte. Ako správny gavalier ju odviezol naspäť. Pred internátom sa dohadovali a vymýšľali meno pre kocúrika. "Ved vy na niečo prídete." Hlboko sa zasmial, ked mu Isabela dávala rôzne návrhy na meno, ktoré však zneli ako skomoleniny písmen. "Dobrú noc. Himari." Aj ked to meno nepatrilo jej. Aj ked s ňou nebolo späté tak, ako jej pravé meno, pichlo ju pri srdci, ked ho vyslovil. Bola by prisahala, že keby to bol niekto zo študentov, už by sa mu vrhla do náručia. Lenže kedže bol starší ako ona, a navyše zástupcom na škole, kde práve prestúpila musela sa naučiť, kde sú hranice. "Dobrú noc." Povedala iba, pretože nevedela, či ho môže osloviť. A aby neurobila nejakú hlúposť, rýchlo sa poponáhľala do svojej izby.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Rea Rea | 17. prosince 2014 v 17:57 | Reagovat

Písala si, že ďalšia časť bude až okolo 18:30, no ja som tu prišla skôr :D A vyplatilo sa! :-D
Ruriko nesklamal... Škoda, že tá scénka trvala tak krátko :D Strašne sa mi páčila, hehe... A čo sa honilo sekretárke? :D Snáď niečo, čo v ďalších častiach sa stane skutočnosťou, muhehe :-D Som zvedavá, ako jej pomôže s mačičkou :) A ďalšia časť až v sobotu? :-( Ach... Tak snáď to nejako vydržím :D Aspoň že ďalšia za ďalšiou bude už v pondelok :D

2 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 17. prosince 2014 v 18:16 | Reagovat

[1]: som rada, že sa páčilo :) neboj sa o podobné scénky nebude núdza no viac neprezradím :D

3 Inalyn Inalyn | E-mail | Web | 18. prosince 2014 v 20:40 | Reagovat

No konečne prichádza Hiroki! :D
A to muselo byť pekne nepríjemné keď na ňu tá sekretárka zazerala...Nech si hneď nedomýšľa, veď ich videla len zbierať papiere nie? :D
A Ruriko takto baliť študentky? No že mu hanba nie je :D Ale aj tak mu zo všetkých najviac fandím! :D
No a Hiroki je kapitola sama o sebe...Píšem ti to často, ale dúfam, že aj s ním bude mať aspoň mierny románik! :)

4 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 18. prosince 2014 v 20:56 | Reagovat

[3]: vieš ako to je, ľudia si vždy domýšľajú :D

no balí balí, ale nie všetky, aj ja mu najviac fandím ale neviem čo môj mozog ešte vyprodukuje, ja rada veci zamotávam :D

a čo sa týka Hirokiho no, určite to bude zaujímavé :D

5 Orida Orida | Web | 22. prosince 2014 v 18:06 | Reagovat

Isabela by mala prestať pozerať filmy o násilí, skresľuje jej to pohľad na svet :D

Ja toho Rurika žeriem! Stále je to môj obľúbený kandidát na milostné zakázané zápletky :)

"Aiko to pochopila tak, že "tie veci" myslí veci okolo jej" Namiesto tie veci by tam nemalo byť tými vecami? Len mi nejak nesedí tvar slov :D

A všimol si Isabelu.... Hehe, keď s písala, že na scénu prichádza Saichiro, čakala som s ňou niečo viac. Inu, ale máme tu dramatický príchod a ja som bola lenivá čítať, takže ma teraz čaká ešte pár dielov, huhu! Idem na to!

6 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 22. prosince 2014 v 18:41 | Reagovat

[5]: jasné, ten tvar opravím :D
Neboj sa, Saichiro má svoju pasáž neskôr :D

7 rainorchid rainorchid | Web | 26. července 2017 v 18:15 | Reagovat

No, potešila som sa, že sa v tejto časti odhalila Izabelina minulosť, ale nejak sa mi to k nej nehodí - čakala som nejaké tajné operácie, ale počítače? A chce tú firmu aj napriek tomu, že o nej vie pravdu? Plus mi táto kapitola prišla, že má rýchli spád - všetko sa rýchlo odhalilo a niečo tomu práve chýba. Neviem :-?

8 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 26. července 2017 v 18:22 | Reagovat

[7]: Ked si dobre spomínam, tak som príbeh začala písať a nevedela som halvné línie, že čo vlastne chcem. Preto tá minulosť nie je taká zaujímavá, ako sa javila, že bude :D
Ale už som sa poučila a v novom príbehu, to bude iné! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama