Dcéra pána Stalina -VŠ-

14. února 2015 v 18:50 | Sayuri |  Príbehy
Sayurka napísala krátky príbeh. Príbeh o láske. Je krátky, je smerovaný na lásku v dobe, kedy ľudia mysleli predovšetkým sami na seba a nie na iných.
Užite si tento deň. Oslávte ho s láskami no hlavne nezabudnite, že lásku máte ukazovať stále, nie len jeden deň v roku :)


Nemecko 1939. Hitler sa na túto vojnu pripravoval od dňa, kedy ho v roku 1933 zvolili sa rišského kancelára. Začal zbrojiť, vytváral siete tajnej polície a paktoval zo Sovietskym zväzom. Zo začiatku mu Stalin všemožne pomáhal, pretože nechcel aby sa nemecké vojská obrátili proti ZSSR. Nečakal však, že do vojny vstúpi tretia osoba. Osoba, ktorá zvráti dejiny sveta.



Židia sa skrývali kde sa dalo. Niektorých vzali zámočné rodiny do tajnych krytov, niektorí sa skrývali v truhlách v márnici. Nevybrali si tento život, no museli ho žiť. Inak sa nedalo. Jedla bolo málo, násilia veľa. Mnohých udali ich najbližší priatelia, no nezazlievali im to. Žili vo svete, v ktorom ak chceli prežiť, museli robiť veci, ktoré im boli proti srsti.

Lugi bol tiež taký. Mladý nadaný chlapec zo židovskej rodiny. Jeho otec bol veľkovýrobca jednej z kožušníckych fabrík. Nebolo ani podozrenie, že by boli proti Hitlerovi. Nesprávali sa v súvislosti svojej viery, na verejnosti ju popierali len preto, aby prežili. Lugi mal mladšiu sestru Sarah, ktorú časom premenovali na Hannu. Jeho rodiča im tajne kradli jedlo z blízkej pekárne, aby mali čo do úsť vložiť.
Vojaci sa dennodenne prechádzali po troskách domov, ktoré Hitler zničil. Kedže v dávnych časoch spísal spolu so Stalinom Pakt Molotov-Ribbentrop, Stalin aj ked nechcel, musel mu pomôcť. Svoju dcéru Natašu, veliteľku sovietskej armády poslal s niekoľkými tisíckami vojakov do Berlína, aby pomohol navonok svojmu priateľovi Adolfovi.
Ani nie za celé dva dni bola Nataša s vojakmi v Berlíne.

Nataša bola dobrá veliteľka, no ešte lepšia vojačka. Od mala vyrastala v prostredí armády, poznala každú vyrobenú zbraň a tank bol pre ňu ako detská izba. Všetci ruskí vojaci ju bezslova počúvali, pretože bola viac, ako ich vzorom. Bola ich bohom. Robila všetko preto, aby ochránila svoju vlasť a svojho otca, ktorého na jednej strane nenávidela no na druhej milovala. Ved predsa, rodičov si sama nevybrala a za ich chyby ona nemôže.

Spolu s vojakmi kráčala mestom, videla zničené trosky rodinných domov a mrtvé tela kadetade. Občas zahliadla, ako nemeckí vojaci niekoho odnášajú. Ked kráčala ulicami kedysi malebného mestečka, zahliadla skupinku židov ako bojujú proti vojakom. Sama nevedela prečo, no zaujali ju. Málokto sa odvážil odporovať nemcom. Zadívala sa na nich. Jedným z utláčaných bol Lugi. Nebol ničím výnimočný, v ničom nevynikal. No zaujal ju. Nebál sa zomrieť. Skôr nechcel, aby jeho sestrička videla smrť na vlastné oči.
Nataša sa rozhodla, že mu pomôže.
Ked sa pištole moderných zbraní dotýkali hláv bezpranných židov, zrazu sa pred nimi zjavila ona so svojimi vojakmi. Jej vojaci sa pustili do potíčky s tými nemeckými. No ona bola iná. Iba raz ľudí varovala. Kedže nemec nechcel zložiť zbraň, vytiahla ona tú svoju a zastrelila ho. Takto to v jej svete chodilo. Bud ona, alebo iní.

Nemcov postrieľala a židom pomohla. Jeden starček sa tomu začudoval. "Prečo niekto zo sovietskej armády pomáha nám?" so strachom očiach sa na ňu díval. "Je to Stalinova dcéra a aj tak nám pomohla." Zneli frázy odvšadiaľ.

Lugi sa postavil a pomohol svojej sestre. Zadíval sa na Natašu a spýtal sa. "Prečo?" bolo jediné čo ho zaujímalo. Prečo sa rozhodla pomôcť im? Odpoved na to nepoznal.
"Vybojoval si si život. Tak ho ži." usmiala sa a odišla.

O pár týždňov na to sa Sovietske vojská otočili proti Hitlerovi. Stalin s tým síce nerátal, no svoju jedinú dcéru podporoval. Rusi napadli nemeckých vojakov a všetkých zlikvidovali. SSákov zajali a mnohých zabili. Sama Nataša jedinou guľkou zabila Hitlera. Poslala vojakov aby oslobodili ľudí z koncentračných táborov a prevzala vládu nad krajinami, ktoré si Nemecko stihlo podrobiť. Na konferenciách ich vrátila pôvodným štátnym vladárom. Mestá sa pomaličky spamätávali z najkrvavejšej vojny v dejinách ľudstva.
Z vojny, ktorú ukončila jediná žena.

Ked sa Nataša rozhodla nadobro odísť z Nemecka, Lugi sa k nej jemne prihovoril. "Všetkých si zachránila." hrdo prehlásil, pretože od niekoho ako ona to nečakal. Sám nevedel, čo ju viedlo k tomu, aby sa tak rozhodla. Čo ju viedlo k tomu, aby svoje vojská postavila proti Hitlerovej armáde. Čo ju viedlo k tomu, aby riskovala vlastný život pre iných.
Mal toľko otázok a na žiadnu nemal odpoveď. Vždy sa jej to pýtal, no ona mu nikdy neodpovedala.
Teraz vedela, že je to posledný deň, kedy ho vidí. Nadobro zmizne z jeho sveta. Nadobro zmizne z Nemecka. Vráti sa do rodnej zemi. Podišla k nemu a odhrnula mu vlasy z očí.
"Ty. Ked som uvidela tvoje oči, rozhodla som sa pomôcť tebe, tvojej rodine a tvojej viere."
Dala mu jemný bozk na pery a nasadla do vojenského auta. Všetci ruskí vojaci s ňou dobrovolne opustili zničený svet.

+++

Lugi tento príbeh rozprával svojim deťom, tie ich deťom a tak to šlo ďalej. Bol to príbeh o žene, ktorá rozdelila dovtedy ucelé Nemecko. Bol o žene, ktorá sa postavila Hitlerovi pre oči jedného muža, ktorého meno ani nepoznala. O žene, ktorá sa zjavila rýchlo ako kométa, splnila ľuďom prianie a rýchlo sa vrátila na oblohu.
Bol to príbeh o žene, ktorá zmenila dejiny sveta.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Marcelka Celestine Marcelka Celestine | Web | 15. února 2015 v 9:19 | Reagovat

Tak o této povídce jsem nikdy neslyšela, ale díky tobě si ji zapamatuji :) Krásná až neskutečná ♥

2 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 15. února 2015 v 9:58 | Reagovat

[1]: Tak vymyslela som ju len včera, tak narýchlo :D
Ale som rada, že sa páči :)

3 Ikari Ikari | 15. února 2015 v 10:04 | Reagovat

Ja sa neustále divím, ako vieš vymyslieť niečo také. Dala si do toho známe fakty (preberáte to na dejepise alebo je to tvoje hobby?) a lásku, na Valentína ako stvorené. *Trochu ma mrzí, že bola tak krátka* Neviem prečo ale páčia sa mi tvoje dlhé príbehy. :)
Len tak dalej, a tých špeciálov môžeš robiť viac!

4 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 15. února 2015 v 10:07 | Reagovat

[3]: Hah, no okrajovo preberáme druhú svetovú vojnu, ale dejiny sveta ma vždy zaujímali^^
Neboj sa, budú aj dlhšie :D
Ked sa bude dať na niečo urobiť špeciál, tak ho urobím.

5 Elis Elis | Web | 15. února 2015 v 12:46 | Reagovat

To je úžasné,  působí to naprosto reálně, jsi dobrá a skvěle píšeš...

6 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 15. února 2015 v 17:44 | Reagovat

[5]: Ďakujem^^

7 Rea Rea | 15. února 2015 v 18:20 | Reagovat

Si celkom odvážna :) Neviem, či ja by som si vzala na mušku takúto tému, akou je druhá svetová vojna. No myslím, že si to zvládla. Mne sa to páčilo. Malo to zaujímavý námet aj zaujímavé charaktery. Tiež teraz berieme 2.sv vojnu, no zaujímalo by ma, či mal aj Stalin v skutočnosti dcéru alebo si si to vymyslela :D Musím si to vygoogliť :D

8 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 15. února 2015 v 18:39 | Reagovat

[7]: Tak povedala som si, že na Valentína napíšem niečo, čo u mňa nie je zvykom a vybrala som si toto :D
Pfu, mňa to napadlo len tak ani neviem ako, nam učiteľka povedala, že nemal deti ale ked niečo nájdeš daj vedieť :)

9 Rea Rea | 15. února 2015 v 19:02 | Reagovat

[8]: Dievča, tak ty si sa potom dokonale trafila! :D Pozri na toto: http://cs.wikipedia.org/wiki/Světlana_Allilujevová Hehe... Trošku zmeniť menu a je to! A ešte mala blízko aj ku židom, heh. Tuším, že tvoj príbeh by sa skvelo hodil k jej prvej láske :)

10 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 15. února 2015 v 20:04 | Reagovat

[9]: Haha tak to som teda nečakala :D Možno napíšem pokračovanie alebo príbeh z iného uhla pohľadu :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama