Pôvodom Sicílčanka 06

23. ledna 2016 v 14:38 | Sayuri |  Pôvodom Sicílčanka
Kapitola šiesta: Svetlo na konci tunela


Nemala čas premýšľať. Bežala ako vedela, smerom ktorý sa jej zdal najlepší. Možno skončí ešte v horšom pekle, než z akého práve utiekla. Až teraz pochopila, aký je čas dôležitý. Pochopila, že aj tie krásne sekundy, ktoré predtým považovala za zbytočné môžu rozhodnúť o vašom živote.
Hoc v škole telesnú nenávidela a beh nebol nikdy jej kamarátom, teraz utekala ako blesk a takmer neverila, aká sila sa v jej nohách ukrývala. No darmo, svoju silu spoznáte až vtedy, ked ste odkázaný na to, byť silný. Nemala na výber.

Dotkla sa postavy muža a spadla na zem. Hoc v boha neverila, modlila sa ku hocikomu, kto existuje, aby to nebol nikto horší ako muži od ktorých utekala.
"Ste v poriadku?" ozval sa k nej milý hlas. Uvažovala, či má otvoriť oči. Nakoniec to však urobila.

Skláňal sa k nej doktor v bielom plášti a podával jej pomocnú ruku. Chcela ju odmietnuť no potom si uvedomila, že hrať sa na dieťa nie je najlepší spôsob. "Podte. Rýchlo." Chytil ju za oškretú ruku a ťahal naprieč chodbami.
Claudina sa nevedela spamätať. Pomohol jej. Ale prečo? "Vedel som, že to pre vás nebude ružová záhrada." Začal hovoriť sám od seba, zatiaľ čo kráčali rýchlejším krokom. "Ako ste to vedeli?" spýtala sa Claudina. Doktor sa na nu jemne otočil. V behu si zabudla nasadiť kapucňu a tak jej vlasy voľne viali. "Robia to s každou novou. Nie je to až také nepochopiteľné, niektorí z nich sú tu roky či desaťročia, a byť odkázaný len na svoje ruky nie je zrovna príjemné. No vždy ma prekvapuje správanie dozorcov, ktorí sa tvária, že nič nepočujú ani nevidia." Otvorene kritizoval lekár. V mysli si prehrávala spätné momenty. Ked skončím s mojimi nepriateľmi, zničím aj dozorcov.. vlastne nie, ich zničím kým som tu. Ved predsa nemôžem len tak sedieť a prizerať sa, ako ubližujú iným..

Kým sa v svojej hlave rozprávala sama so sebou, uvedomila si, že sa stala niekým úplne iným. Predtým sa nestarala o druhých, nesnažila sa im pomôcť a už vôbec nie sa pre nich obetovať. "Iba ten čo padol, pomáha tým, čo tiež padli." Chcela to povedať pre seba, no vyslovila to nahlas. "Prosím?" nechápavo sa spýtal lekár. "To nič." Pokúsila sa o úsmev.


Doviedol ju rovno pred mreže, kde druhý dozorca strážil. "Otvorte." Ukázal svoj identifikačný doklad a dozorca poslúchol. Vyšli zo sektoru A, pozdravili dozorcu a mierili na ošetrovňu. Daila, čudesne milá sestrička tam práve nebola. "Podte." Pozval Claudinu dovnútra. "Posadte sa, skontrolujem či ste v poriadku."
Claudine sa to nepáčilo. Práve ju niekto ošahával, to ju bude ošahávať teraz on?

No sadla si na lôžko a čakala.
Lekár sa motal vo svojich policiach, vyťahoval dezinfekciu a rôzne lieky. "Ukážte." Chytil jej ruku, nalial peroxid a jemne obmotal obväzom. "Bude vás to bolieť asi tri dni. Máte to oškreté a pár dní budete mať škaredú modrinu." Usmial sa na ňu, no ona sa dívala iným smerom. V druhej ruke vo svojom vrecku zvierala dýku. Práve zabila človeka. Z mäsa a kostí. Niekoho, kto možno má rodinu či deti. Niekoho, kto bol možno taký ako ona...

"Ste v poriadku?" spýtal sa jej doktor, ked dlhšie neodpovedala na otázky. Po chvíľke sa spamätala. "Prosím?" "Či ste v poriadku?" posadil sa za stôl a zapísal to do jej karty. "Hm.. asi áno. Dakujem vám za pomoc." Zoskočila z lôžka a vybrala sa k dverám.

"Nepatríte tu." Povedal po chvíľke upierania pohľadu na jej chrbát. "Prosím?" otočila sa s rukou takmer na kľučke.
Nasledujúca kapitola: Budem sa snažiť aby bola o týždeň v stredu (27. januír 2016) maximálne v sobotu (30.01.2016).

 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Rea Rea | 23. ledna 2016 v 22:05 | Reagovat

Ach, jaj! :) Ten doktor je taký sladký :D Normálne by som sa kvôli nemu dala zavrieť do tej basy :D (Hehe, dobre... Možno teraz kúsok preháňam :D) Opäť raz som čítala tvoju poviedku s priblblým úsmevom na tvári :D
Ten úvod bol veľmi podarený :) Súhlasím s Claudinou, že človek si až v nebezpečenstve uvedomí plno dôležitých vecí a nájde skryté sily.
Som si takmer istá, že po tej smrti toho chapíka, to bude mať Claudina ešte dvakrát horšie. Ale snáď to vydrží! :)
Teším sa na pokračovanie :) Nech je už  kedykoľvek :)

2 Farah Farah | Web | 24. ledna 2016 v 18:30 | Reagovat

Skvelé, zas a znova :) Claudiny mi je stále ľúto, no tento raz mala šťastie na dobrého človka, ktorý jej pomohol. Teda, ak zdanie neklame a nechystáš pre nás niečo viac :P Ale ja dúfam, že aspoň v tomto doktorovi nájde spojenca, je mi sympatický :) Som moc zvedavá, že ako to bude pokračovať. A tiež mi vŕta v hlave, že odkiaľ vie, že je tu Claudina neprávom, tá posledná veta ma prekvapila :) Teším sa na ďalší diel a čo nového prinesie, snáď sa Claudine aspoň trochu na chvíľu uľaví... zažila si toho za ten krátky čas, čo tam je, naozaj dosť.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama