Pôvodom Sicílčanka 14

17. března 2016 v 16:29 | Sayuri |  Pôvodom Sicílčanka
Kapitola štrnásta: Názor, ktorý mením

Claudina neprehovorila ani slovo. Ticho sedela, s rukami prekríženými na hrudi.
"Začneme klasickými otázkami. Slečna Falcone, ste obvinená z vraždy prokurátora Giaccoma Galliana. Všetky dôkazy svedčili proti vám, to je jeden z dôvodov prečo ste tu. My sa však chcem pýtať na to, čo tomu predchádzalo." Začal Donatello. Claudina ani okom nemihla. Nemá to cenu.. pomyslela si.

"Vyrastala ste v Palerme so svojim otcom Fredericom. Vaša matka zomrela, súrodencov nemáte. Prosím povedzte áno či nie." Donatello pokračoval a Fabrici zapisoval. "Áno." Odpovedala. "Pracovala ste niekedy pre svojho otca?" čakal na odpoved. "Áno." Ostal jemne prekvapený. "Robila ste niekedy prácu, ktorá bola mimo zákona?" ruky držal na stole. "Na Sicílii je všetko mimo zákona." Fabrici sa na ňu zadíval. Prvá dlhšia veta, ktorú od nej počul. "Uvedte príklad." "Vlastním zbrane. Tak isto som užívala drogy. A dalšie nepodstatné veci. Prečo sa ma to vlastne pýtate?" položila otázku. Fabrici sa zadíval na Donatella. Pracoval s ním už roky. Vlastne to bol jeho jediný priateľ. Vedel o nom viac, než o vlastnej dcére. Donatella poháňala pomsta, chcel aby Falcone zaplatil za smrť jeho rodičov. "Snažíme sa zistiť, čo sa stalo. Prečo ste prokurátora zabila." Povedal Donatello.

Claudina sa mu zadívala do hnedých očí. Videla v nich jeho nenávisť k nej. Lenže ona už všetko stratila. Nemala dôvod obávať sa, že stratí ešte niečo viac.
"Na Sicílii som žila tak, ako tam žijú skoro všetci. V mladosti som drogovala, pila alkohol aj ked som bola neplnolená, chodila do kasína a plienila diskotéky. Ked som mala po osemnástke kúpila som si zbrane. Chodila som ľudí zastrašovať, vymáhala som dlhy, súčastňovala sa pouličných bitiek. Rozbila mnohé výklady, párkrát som niekoho zbila tak, že ho hospitalizovali. Pár krát som vystrieľala zásobník do auta, či domu." Na chvíľku prestala a postavila sa. "V živote som urobila veľa chýb. A hoc nečakám, že mi budete veriť jedno vám hovorím, toho kurátora som sa ani nedotkla." Zadívala sa naňho a potom odkráčala z miestnosti.

Donatello spracovával informácie. "Bola tu bez právnika. Preto je taká nespútaná." Obhajoval ju Fabrici. "Je Sicílčanka. Oni sú už raz takí." Odpil si z kávy. "Čo teraz?" "Ubytujeme sa v hotely a počkáme kým príde jej právnik." Postavil sa, vzal si tašku a čakal, kým odídu.

Claudina sa vrátila na celu. Nemala chuť ísť na obed. Rovnaká pesnička stále dookola. Ved tu pekne tíško sedím, čo viac odo mňa chcú? V tej chvíli si uvedomila, že od dna kedy tu prvý krát prišla svojho právnika nevidela a otec sa tiež nejako extra nečinil. Ľahla si na posteľ, tvrdú roštu cítila po celom tele. Prečo ma zrazu všetci opustili?

"Aký máš názor na to dievča?" spýtal sa Fabrici Donatella. "Prosím?" nie žeby neporozumel jeho otázke, len nemal potuchy, prečo sa ho niečo také pýta. "Vieš.. zdá sa mi iná. Iná ako Frederico. Iná ako väzni. Nepôsobí ako chladnokrvná vrahyňa prokurátora." Povedal úprimný názor. Donatello sa nachvíľu zadíval z okna a zamyslel. Má pravdu. Pôsobí inak. Narovinu hovorí čo si myslí. Stará sa o seba aj vo väzení. Ale stále je to Fredericova dcéra. Jeho krv. Či chce či nie, má s ním niečo spoločné.

"Vidím, že mi nechceš odpovedať. Tak si idem dať sprchu. Keby volala moja žena zdvihni a povedz, že zavolám neskôr." Vzal si uterák a zamieril do kúpeľne.

Donatello sa obzrel za jeho tieňom. Vybral si z vrecka mobil a vytočil svoju sestru. "Ahoj Nunzia máš na mňa chvíľku času? Potrebujem láskavosť. Vieš mi zistiť podrobnosti o prípade Flaconeho dcéry? Či sedia všetky výpovede, alibi, svedkovia..dobre dakujem." Zložil a mobil hodil na postel.

Prečo som to vôbec urobil? Je jedno či je vinná alebo nie. Iba cez nu dokážem zničiť Frederica a jeho mafiu...

Vybral z vrecka peňaženku. V jednom rohu mal fotku seba a svojej manželky, v druhom fotku svojich rodičov. Zničím toho, kto zničil vás mami. Prisahám.



Nasledujúca kapitola: skoro (napr v nedelu ;))

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Rea Rea | 18. března 2016 v 12:00 | Reagovat

Hm... Claudina sa mi strašne páči :) Je to skvelá postava. Ničoho sa nebojí, ide si za svojim cieľom a nikdy sa nevzdáva :D To ako v tejto časti hovorila pravdu ma celkom pobavilo :D Neviem si predstaviť, keby boli všetci takí úprimní ako ona :D Nečudujem sa, že Donatella tak vyviedla z miery. Možno jej nakoniec bude chcieť aj pomôcť :D Veď je hlúpe, aby ju trestal za hriechy rodiny.

2 Lexi, Sayuri Lexi, Sayuri | Web | 18. března 2016 v 15:17 | Reagovat

[1]: aj ja ju mám rada :D *nečakané* uvidíme ako to celé dopadne.. vlastne nie sme ešte ani v polovici ale uvidíme :D

3 Farah Farah | Web | 18. března 2016 v 15:41 | Reagovat

Úúúú, ty jo :D tak toto sa mi začína páčiť :D tie dve nové postavy tam vdýchly čerstvý vánok, ako sa hovorí :) Donatello sa síce tvári drsne, ale zdá sa mi, že sa o našu Claudinku zaujíma :3 A myslím, že by nebolo odveci, keby prebehli nejaké sympatie :D hoci chová vočni nej hnev za to, čo sa mu stalo s rodičmi, ale to by malo takú správnu šťavu, keby sa do nej zakukal :P a ten druhý je tiež sympoš :) som zvedavá, že čo odhalia o nej. No a Claudina má u mňa rešpekt za to, čo im povedala v úvode... bola úplne úprimná, ja na nich mieste by som jej aj verila :) Tak som zvedavá, že či sa nájde niekto, kto ju nebude mať za vrahyňu, snáď áno :) Super kapitola, páči sa mi, že kam to smeruje a teším sa na ďalšiu :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama