Vianoce na Malfoy Manor 03

17. září 2016 v 11:40 | Sayuri |  Vianoce na Malfoy Manor



Keď si Hermiona uvedomila, že jej spolubývajúca nie je na izbe, bolo už po večierke. Nemôže sa vykradnúť z izby, ak by to zistili profesori, dostala by trest. Ale na druhej strane vedela, že sa Violet istotne stratila. Musí ju ísť predsa hľadať.
Potichu vyšla zo svojej izby a mierila do izby Harryho a Rona. Povedala im, čo sa stalo a spolu sa rozhodli Violet nájsť.
Neznášam toto miesto! Všetko je tu na vlas rovnaké! Rovnaké chodby, rovnaké dvere. Kto sa v tom vôbec vyzná? Nadávala, pretože netušila kde je. Snažila sa nájsť nejaký nápis na dverách aby sa ako-tak orientovala, no márne. Kráčala chodbami, dostala k slepým uličkám, k podivným dverám, na starodávne záchody..

V tom začula podivné zvuky. Nebol to človek, nebolo to zviera. Znelo to síce ako nejaké vrčanie, ale nedokázala tipovať, čo za tvora vydáva takýto zvuk. Rozmýšľala. Ak bude bežať, tvor bude bežať za ňou. Ale ak bude stáť, pravdepodobne sa jej niečo stane. Pane bože! Snáď sa nebojíš! Ty? Dcéra Voldemorta? Zbláznila si sa! Máš predsa jeho krv. Hoc si to často nepripúšťať je tvoj otec a to znamená, že vieš čarovať rovnako dobre ako on. Vzchop sa a bojuj. Ty nie si zbabelec.Hovoril hlas v jej hlave. "Presne tak." Povedala nahlas a vytiahla z habitu paličku. "Lumos." Zašepkala. Svetlo však nikoho neukázalo. Na chodbe nebolo živej duše. "Zdalo sa mi to?" Asi už začínam blázniť.


Kráčala ďalej a svetlo z paličky jej svietilo pod nohy. "Violet!" zakričal Harry. Trochu sa preľakla, zvykla si na ticho. "Harry? Ron? Hermiona? Čo tu robíte?" spýtala sa s nechápavým pohľadom. "Čo asi, hľadáme ťa." Povedal rozospatý Ron. "Tipovali sme, že si sa niekde stratila a vydali sme sa hľadať ťa. Tak pod odprevadíme ťa." Kráčala s nimi, no obzrela sa za seba. Naozaj sa mi to len zdalo?

Vedeli presne, kadiaľ majú ísť. "Ako si sa dostala až sem? Ved si úplne na opačnej strane hradu." Povedala Hermiona. "Netuším. Iba som šla a zrazu som sa ocitla tu." Odpovedala. Bola to pravda, nemala ani potuchy ako sem prišla, ani to kde vôbec je. Úplne sa spoliehala na nich troch a to jej trochu prekážalo. "Ako ste vedeli, že tu budem?" vyzvedala. "Najprv sme ťa hľadali v okolí Snape-ovho kabinetu, potom sme sa vydali na opačnú stranu, ktorá nás naviedla na toto poschodie. A potom nám duch povedal, že tu zazrel svetlo, takže sme vedeli, že si to ty."
Ako tak kráčali objavila sa pred nimi desivá postava. "Čo tu dopekla robíte?" povedal Snape s jeho typickým hlasom a vedľa neho stál pán Malfoy. Ten sa síce zadíval na trio, no prekvapila ho Violet. "Prepáčte pán profesor, Violet sa stratila tak sme ju boli hľadať. Vedieme ju do izby." Snape sa na ňu zadíval. "Ako ste sa sem dostali?" mieril otázku na Violet. Pokrčila plecami. "Neklamte mi! Čo ste plánovali? S mojim deštrukčným sérom, ktoré ste vzali z môjho kabinetu? Pri tajomnej komnate?" nikto netušil, o čom je reč. "Prepáčte, ale netuším o čom hovoríte. Čo som vám mala zobrať? Aká komnata?" nechápala, čo od nej vôbec chce. "Tá čierna fľaštička, bez nápisu." Upresnil. "A? Nebol tam nápis, nechala som ju na šiestej poličke zľava, pri zelených fľaštičkách. Ešte som vám to aj napísala na papierik. Myslíte si, že som taká blbá, že vezmem fľaštičku, v ktorej neviem čo je a ešte vám to napíšem na papier? Vážne?" Snape sa zamračil. Odporovala mu, už zase. No to, čo vravela malo logiku, pretože ten papierik s odkazom mal vo svojom vrecku. "Vravíte, že ste ju nevzali. Tak kto teda?" pozrel sa na zvyšných troch. "Po týchto dementných uličkách sa potulujem už takmer hodinu. Čo ja viem, kto bol medzi tým vo vašom kabinete. Ani teraz by som ho nenašla. Vlastne netuším, kde vlastne som." Zvýšila hlas. Mala toho plné zuby. Niekto ju podozrieval, ona sa cítila stratená a navyše ju štvalo všetko, okolo nej. "Takže ste nevedeli, kam idete? Prečo ste teda kráčali smerom k tajomnej komnate?"
"Aj keby ste ma do nej poslali, neviem, ako sa tam dostať. Netuším kde je, netuším kde som ja. Čo je na tom nepochopiteľné? Som tu sotva deň. Táto škola má pekelne veľa miestností a sú na vlas rovnaké. Vy ste tu už dlhé roky, orientujete sa tu aj po tme. Ja ledva vidím pod nohy. Na dverách nie sú nápisy, obrazy mi tiež nechceli pomôcť. Ak by neprišli títo traja, blúdila by som tu celú večnosť. A vy ma tu ešte obviňujete, že som vám niečo vzala." Snape jej na to chcel niečo povedať, ale ona mu nedala možnosť. "Možno som rebel v tom, že vám stále odporujem aj keď každý drží jazyk za zubami. Nie som typ, ktorý bude ticho ak má čo povedať. Takže kľudne prijmem váš ďalší trest za to, že sa tu teraz obhajujem a v podstate na vás kričím. Ale je to tak ako som povedala." Dopovedala a čakala na jeho reakciu. Nevedel, čo má povedať. Ešte nikto, dokonca ani Dumbledore si k nemu toľko nedovolil. Lucius sa na ňu opäť pozrel a jemne sa zasmial. "No Sev, takého som ťa ešte nevidel." Potľapkal ho po pleci. "Buď ticho." Osopil na neho Snape. "Fajn, teraz odíďte do svojich izieb, do rána vás nechcem vidieť. A potom.. uvidím, čo s vami urobím." Prešli okolo nich. V tom Violet zastala. Má im to povedať? Čo počula? Ale možno to bol len výplod jej fantázie. Ale.. ešte sa mi to nestalo. Nie. Ja nie som taká. Určite to niečo bolo. Viem to. Lenže ako tak premýšľala uvedomila si, že kráča. Ocitli sa v uličke ďalej. "Sakra. Ehm.. ja.. musím im ešte niečo povedať. Počkáte ma?" spýtala sa Harryho. Ron takmer zaspal po stojačky. "Jasné. Ale ponáhľaj sa."

Vrátila sa odkiaľ prišla. No na chodbe nebol nikto. To si zo mňa robíte srandu? Kadiaľ šli? Sakra! Kráčala dopredu, nikam inam totiž nemohla. Opäť uvidela rovnaké múry, rovnaké obrazy či maľby. Po niekoľkých krokoch v zákrute konečne objavila Luciusa so Severusom. O niečom sa zhovárali, keď k nim dobehla prestali. Zadívali sa na ňu. Musela sa však chvíľu nadýchnuť. "Čo tu ešte robíte?" spýtal sa podráždene Snape. Chytila si kolená, stále lapala dych. Lucius ju opatrne chytil za rameno. "Musím vám niečo povedať.. niečo.." stále trochu koktala. V tom začuli podivný zvuk. Snape na miesto revu namieril paličku. Objavili tam niečo.. v tme to nevedeli rozoznať. "Toto som vám chcela povedať." Zadíval sa na ňu prekvapivými očami. "Vy ste to videli? Čo to je?" spýtal sa Snape. "Nie. Iba som to počula. Najprv som si myslela, že sa mi to zdalo."

Pozrela sa na oboch a čakala, čo budú robiť. Snape k tvorovi podišiel bližšie a chcel bojovať. "Sakra. Prízrak." Opäť sa pohol dopredu. "Expecto patronum!" vyslovil. Prízrak vyzeral, že zastal no potom sa vrátil do útočnej pozície. "Čo-to?" nechápal Snape. Lucius ho zdrapil za habit. "To znamená, že bežíme!" popohnal aj Violet. "Len tak mimochodom, nemá mať prízrak podobu nášho strachu?" spýtala sa Violet Snapea. "Teoreticky. Prakticky sa niekedy stáva, že sa zjaví niečo iné." Hlas sa mu stíšil. "A v čo sa zmenilo toto?" nechcelo sa jej pozerať do zadu. "Netuším."

Nasledujúca kapitola: 17.09.2016 (14:00)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Joina Joina | Web | 21. září 2016 v 16:57 | Reagovat

Na začátku jsem se trošku ztratila, tedy jestli jsem vše pochopila dobře... ale  to ostatní bylo super. Bylo tu dost napětí.

2 C.V.OK. C.V.OK. | E-mail | Web | 9. prosince 2016 v 16:06 | Reagovat

Ona je tak BOŽSKÁ! Tak chladná, sebavedomá, papuľnatá... Joj! Gratulujem, vytvorila som si s tvou postavou pekvné puto :D
Len sa mi nechce veriť, že by dali pred prízrakom nohy na kolená. To mi k ním fakt nepasuje - jedine... Jedine že by prízrak zobral na seba podobu niekoho, koho sa obaja veľmi boja... a nechcú, aby Ho Violet videla. Hm. Som zvedavá, či o tom niečo bude v pokračovaní.
Takto sa ešte pozastavím nad zmiznutým eixírom. Názov znie kruto, prepokladám že účinky sú ešte horšie. A čo to bude mať spoločné s Tajomnou komnatou si radšej ani nechcem predstaviť! Vastne.... Chcem! Tak čo tak čo tak čo??? (si úžasný písalek - vieš ako navodiť tú správnu atosféru a udržať si čitateľov)

3 Citruštek Citruštek | E-mail | Web | 21. prosince 2016 v 14:31 | Reagovat

No, v prvom rade by som ti chcela poradiť, že by bolo dobré, keby si priamu reč jednotlivých postáv oddeľovala tak, že zakaždým, keď prehovorí iná postava, tak to dať do nového riadku. Bolo by to prehľadnejšie a lepšie by sa mi to čítalo.
Samozrejme, že je to na tebe, ale toto je len moja rada v dobrom.
No a čo sa deja týka, tak toto sa už viac rozbehlo, vlastne samotná Violet sa oveľa viac rozbehla a pustila si hubu na špacír a to riadne a oveľa viac ako na hodine elixírov.
No a po pravde, pri konci som sa stratila a nechápala som, že čo sa deje, že čo aký prízrak, lebo.. trošku to bolo napísané tak mätúco. Aspoň pre mňa to bolo trošku mätúce a chvíľku mi trvalo, kým som sa v tom zorientovala.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama