Vianoce na Malfoy Manor 13

12. února 2017 v 17:20 | Sayuri |  Vianoce na Malfoy Manor

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt black girl darkness gif



Violet sa ihned vymanila z objatia a celá rozrušená a zároveň naštvaná sa zadívala na Zorra. "Čo to dopekla?!" zakričala, ale nie silno, aby ich pre istotu nikto nepočul.
Zorro sa zasmial a dal si dole masku. Pred Violet sa zrazu zjavil Lucius. Nevedela, čo si má o tom myslieť. Na jednej strane sa v jeho prítomnosti cítila skvele a chcela ho mať na blízku, no na druhej strane vedela, že zbližovať sa s ním je zlé vo všetkých ohľadoch.
"Prepáč, že som ťa tak prekvapil. Ale páčilo sa mi, ako si tancovala s Dracom. Jednoducho som nevedel odolať." Tancovala s Dracom..Pravda, som skôr vo veku Draca, ako v jeho.
"Ako si ma vôbec v kostýme spoznal? Som až taká nápadná?" spýtala sa na zmenu témy.
"Povedzme, že teba by som spoznal kdekoľvek." usmial sa. Na Violet ten úsmev silno pôsobil. Ešte nikdy nebola tak rozčarovaná ako práve v tejto chvíli, čoho sa strašne bála. Verila, že Lucius to myslí vážne a rovnako verila, že je dobrým človekom. Avšak je ženatý, starší ako ona.. a možno je chyba aj v tom, že si o ňom myslí, že je dobrý. Pretože čo ak ona je tá zlá?
Vždy myslela na to, čo sa stane ak sa Voldemort vráti na Rokfort, ked bude bojovať s Harrym, ked sa dozvie, že je jeho dcérou.. bude sa musieť bud postaviť proti nemu alebo sa pridať na jeho stranu. Lenže, nevedela si predstaviť ani jednu z týchto možností. Najradšej by bola, keby sa jej nič z toho netýkalo. Preto sa rozhodla, že akonáhle zistí niečo o Voldemortovej minulosti a o jeho vzťahu s jej mamou, odíde tak nečakane, ako sem prišla. Takže žiadne hlboké vzťahy neprichádzajú do úvahy.
"Mal by si ísť naspäť do haly. Budú ťa hľadať. A ja nechcem spôsobiť problémy." povedala bleskovo a hned sa dala do kroku. Lucius ostal mierne zaskočený, takéto chovanie jej nebolo blízke.

Po krátkej chvíli sa už bez masky vrátil k stolu, kde sedela jeho žena. "Prepáč, že to tak trvalo." usmial sa na ňu. "Stalo sa niečo? Vyzeráš trochu rozrušený." postrehla Narcissa. "Nič sa nestalo." Snažil sa tomu veriť, no Violetine správanie ho naozaj rozrušilo.
"Prišiel som o niečo?" pokúsil sa správať normálne.
"Nie, študenti mali dalšie tance. O chvíľu odovzdajú darčeky profesorom." ozrejmila mu dalšiu časť programu. Prikývol.

Violet si zapla neposlušné šaty a zadívala sa na svoj obraz v zrkladle. "Vážne dievča, čo to robíš? Prišla som sem len z jedného dôvodu a navyše som zatial preto nič neurobila. Správam sa ako študentka, ktorou nie som. A zároveň sa snažím byť milá. Lenže ani to nie som." zrazu jej po tvári začali stekať slzy.
"Koho sa snažím oklamať? Ich.. alebo seba?" udrela päsťou do zrkadla a z jej hánkou sa začala valiť krv. Zadívala sa na svoje ruky. No necítila bolesť. Necítila nič.

Potom sa opäť zadívala na roztrieštené kusy zrkadla a na svoj kostým.
Vytiahla paličku a jemne si ho dorobila. Zahalila sa do rovnakej temnoty, v akej sa pohybovala celý svoj život. Bolo to... akoby nevedela existovať bez jej prítomnosti.
Po krátkej chvíli sa spamätala a vrátila sa do sály. Sadla si vedľa Hermiony a začali diskutovať. V tom si Hermiona všimla zaschnutú krv na jej ruke. "Preboha! Čo sa ti stalo?!" zvrieskla.
"Nič vážne, nechtiac som sa udrela. Nerob si starosti." usmiala sa, no Hermiona jej smiech akoby prehliadla. Videla na jej tvári smútok.
"Stalo sa niečo? Mne to môže povedať." ponúkla sa.
"Nie, nič sa nestalo. Nebudem ťa obťažovať." usmiala sa znova. Hermiona v jej slovách cítila sklamanie.

"Tak vážení študenti, pristúpme k odovzdávke vašich ctených darov profesorom." vyzval Dumbledore.
Všetci sa postavili a každý robil to, čo mal. Aj Violet s Hermionou vstali a kráčali k Severusovi. Violet držala veľkú čiernu škatuľu previazanú čiernou mašlou. Hermiona sa snažila držať bokom. Pristúpili k Snapeovi. "Pán profesor. Dovoľte mi, aby som vám odovzdala tento náš darček. Dúfam, že sa vám bude páčiť." mnohí zostali zaskočení, no najväčši bol prekvapený práve Snape. Čakal, že mu už len z povinnosti dá darček niekto z jeho fakulty, no Violet by nikdy netipoval.

Opatrne, akoby v ruke držala bombu sa k nej priblížil a ešte opatrnejšie chytil čiernu škatuľu. V tom zacítil temnotu, ktorá Violet obkolesovala. Ked sa na nu zadíval, videl ju aj v jej očiach. Tá temnota.. bola ešte temnejšia ako tá jeho.

"Vy ste..." ani sám nevedel, čo by povedal. Už chápal jej prázdne pohľady aj nezáujem v jej slovách. Ale nevedel, čo všetko musela v živote prežiť, ak je takáto. On v živote prežil kruté veci, preto vedel, že jej život musel byť ešte horší. Pretože s temnotou v srdci sa nikto nenarodí. A to vedel dokonca aj on sám.

"Pán riaditeľ! Pán riaditeľ!" zavolal ktosi. Prekvapený riaditeľ sa otočil smerom k hlasu. Bol to pán Filch. "Niekto sa vlámal do hradu! Obrazy začali kričať a šalieť. Vraj videli strašnú bytosť." povedal zadychčane.
Mnohí sa preľakli, no počúvli riaditeľa a snažili sa nepanikáriť.

"Zlo je silnejšie ako predtým. Akoby ho niečo zosiľňovalo." zjavil sa duch, ktorý prelietaval cez steny.
"Videl si to? Kto to je?" hned sa ho spýtal riaditeľ.
"Myslím, že je to Ten-koho-netreba-menovať." Zašepkal.
"Prečo by prišiel do hradu?" nechápal Dumbledore.
Potom sa však otočil na Violet. Alebo skôr pre koho?
Violet ho nemusela vidieť aby vedela, na čo myslí.
Hned podišla k nemu. "Nemám s tým nič spoločné." povedala na rovinu a všetci sa začudovali.
"Neprišiel by len tak. Bez armády. Bez Smrťožrútov. Sám." pozrel sa na ňu pohrdavo.
"Odkiaľ viete, že je sám? Človek ako on, nie je nikdy sám. Ale dosť ma uráža, že si myslíte, že som za to zodpovedná ja. Ja som sem prísť nechcela. Nemám to tu rada. To vy ste ma zavolal. Vy ste ma prehováral." vysypala argumenty.
"Si mu podobná." vyhrkol zo seba, ani si to neuvedomil.
"V čom? V tom, že pre mňa nie ste autorita? V tom, že počúvam vlastný rozum miesto vašich prednášok? Že poviem na rovinu čo si myslím a čo považujem za správne?"

"Musíme sa s tým vysporiadať. Profesori ochránia študentov a niektorí pôjdu so mnou. Pripravíme sa na boj."
Violet sa dala na odchod opačnou stranou.
"Kam ideš?" spýtal sa riaditeľ.
"Preč. Toto nie je môj boj." zakryla sa čiernym plášťom.
"Mýliš sa. Si v ňom zapletená viac, než si myslíš. Pomôžeš nám bojovať? Budeš ochranovať svojich nových priateľov?"

Violet zastala. Jej boj. Ochraňovať jej priateľov. Ale budú ochranovať oni ju, ked zistia, kým naozaj je. Musí sa rozhodnúť. Výjsť zo svojej komfortnej zóny a navždy si vybrať stranu. Avšak na Rokfort nepatrí, tak prečo by za neho bojovala?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Citruštek Citruštek | E-mail | Web | 12. února 2017 v 17:52 | Reagovat

Takýto zvrat som nečakala. Že by sa Voldemort dostal do hradu? No kto vie, či to tak naozaj bude a ak áno, tak aké má dôvody a či je vôbec sám.
No a čo sa týka Luciusa, po pravde... tá scéna, kde sa vrátil k svojej žene a tváril sa akoby nič, mi prišla nepríjemná. Pôsobilo to na mňa nepríjemne, lebo klame svojej žene. :-/ Nuž, počas čítania sa prejavila aj táto moja stránka, ale neber to samozrejme v zlom. Len mi to nepríde fér voči nej. :/ Tak som zvedavá, či to je s Violet len taký úlet alebo v tom bude niečo viac.
No a samozrejme, že ako to bude s jej otcom, lebo... nemám predstavu o tom, ako by sa tí dvaja mohli vôbec na seba pozerať a nie ešte sa rozprávať. O_O
No, celé je to také "otvorené", takže som zvedavá na ďalšiu kapitolu.

2 Joina Joina | Web | 13. února 2017 v 7:26 | Reagovat

...A tajemný muž je Lucius...Ale souhlasím s komentářem 1 že vůči jeho ženě to není spravedlivé...
Violet se určitě změní a bude jim pomáhat :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama