Vianoce na Malfoy Manor 23

15. června 2017 v 17:07 | Sayuri |  Vianoce na Malfoy Manor
23. kapitola
Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt tea cup black gif
•••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••

Na starej pôjde sa Draco s Violet prehrabovali množstvom škatúľ. Boli celé od prachu, na niektorých si pavúci založili rodiny a vytvorili plnohodnotný domov. Sklo na jedinom kruhovom okne bolo rozbité, črepy sa ešte stále váľali po zemi. Violet nemohla uveriť, že udržiavané sídlo tak bohatej rodiny má izbu podobnú tejto. Už roky sa o ňu nikto nestaral.
"Prečo do tejto izby nechodíte?" spýtala sa Violet zvedavo. Draco zo škatule vybral menšiu skrinku a v nej bolo množstvo drevených hračiek, s ktorými sa v detstve zvykol hrávať.
"Patrila starému otcovi. Po jeho smrti sme aj zabudli, že tu je. Využívame ju ako sklad. Nikto ju neupratuje ani do nej nechodíme. Len niekedy, ked čosi treba zaniesť alebo priniesť. Ako teraz." Odpovedal na otázku.
Violet to zamrzelo. Ked žila v muklovskom svete bola chudobná a takto nepekne zaobchádzať s vecami jej prišlo náramne urážajúce. Pre ňu akoby každá vec mala vlastnú dušu. Bývali v starom dome a ona bola celý čas zavretá v malej izbičke. Jej rodina nemala peniaze na rozhadzovanie a na hračky ostalo málo. Väčšinou mala nejaké hračky iba vtedy, ked jej ich mama zaobstarala od jej kamarátok či iných známych. Nikdy jej nič nevyčarovala. Vravievala, že mágia má ľudom pomáhať no nie ich rozmaznávať. A že má Violet bojovať, aby niečo mala. Nikdy si to nemá len tak sebecky vyčarovať. A Violet svoju mamu poslúchala. Preto bola rada ja jednu malú ručne ušitú bábiku.

Ked sa dozvedela o čarodejníckom svete a o Voldemortovi, začala svoj život preklínať. On mal všetko, zatiaľ čo ona nemala nič. Pútal pozornosť, chodil do najlepšej školy a dokonca ešte aj teraz sa okolo neho točí celý svet. Nezávidela mu. Iba ho nenávidela. Už od začiatku. Hoc bol jej otcom nikdy a o ňu nezaujímal. Nikdy ju nenavštívil, ani neposlal darček. Každé narodeniny či Vianoce ho čakala. Verila, že raz vojde vŕzgajúcimi dverami, v ruke bude držať obrovský darček previazaný najgýčovejšou mašľou a bude ju prosiť, aby mu odpustila roky, čo pri nej nebol.
Ale čas plynul a táto vízia sa nikdy nestala. A pred pár rokmi prestala veriť, že vôbec niekedy sa o ňu bude zaujímať. Pretože on sa nezaujímal o nič okrem moci a slávneho Harryho. Pre ňu v jeho živote nebolo miesto.

"Nad čím premýšľaš?" spýtal sa Draco, ked si všimol, že Violet stojí už dlhší čas zamyslená nad zatvorenou škatuľou.
"Nad životom. Všetky tieto veci sú vaše? To čo ste ich skladovali desaťročia?" pokúsila sa o vtip.
Draco sa zasmial. "V podstate áno. Všetko čo som kedy mal je tu. Pozri! Tohto koníka mi vyrobil otec, ked som mal štyri roky." Cítil sa potešene.
"Vyrobil? Nevyčaroval?" spýtala sa.
"Nie. Bola to tradícia, ktorá sa tradovala celé generácie. Každý otec musel synovi hračky vyrobiť. Otcovi to zo začiatku veľmi nešlo, ale potom sa do toho dostal. Mama mi vravela, že ešte pred mojim narodením sa o to snažil." Zasmial sa.
"To je pekná spomienka. Aspoň vieš, že máš úžasného otca." Rozbalila krabicu, kde boli rôzne šperky a klenoty.
"Ani toto pre vás nemá cenu?" nechápala. Boli to nádherné kusy náušníc, prsteňov či náhrdelníkov. Doplnky od výmyslu sveta. Za to by sa dal kúpiť nejeden dom.
"To dostala mama od nejakých známych. Ale ona je veľmi vyberavá. Väčšinou nosí len šperky ktoré si kúpi sama, alebo jej ich daruje otec."
Vyberavá. Kiež by si ona mohla vyberať.
"A čo tvoj otec, tiež ti niečo vyrobil?" hodil koníka na hromadu ďalších drevených predmetov.
"Nie. Môj otec so mnou nikdy nebol. Ked som sa narodila, mama už žila s Pietrom. Považovala som ho za otca, staral sa o mňa aj o mamu. Ale hračky mi nevyrábal." Zasmiala sa na odľahčenie situácie.
"A kde je tvoj biologický otec?" vyzvedal.
"Neviem. Vlastne.. ani neviem kým skutočne je. Počula som o ňom kadečo. No ešte som ho nestretla. Ani raz."
Na jednej strane si to priala. Nespočetne veľa krát si v mysli predstavovala ich stretnutie. Už ako dieťa po tom túžila. Ale ked dospela, sen sa rozplynul. Ak by ho stretla, čo by mu povedala? O čom by sa rozprávali? A nezabil by ju hned na prvom stretnutí? Také boli jej najnovšie myšlienky. Temné. Rovnako ako ona.

"Ked niečo chceš, kľudne si to zober. Tak či onak to skončí na skládke." Navrhol jej Draco. Zadívala sa na neho zvláštnym pohľadom.
"Vážne? Môžem? Nikomu to nebude vadiť?" neisto sa spýtala a pohľadom preletela po krabiciach.
"Nie, kdeže." Usmial sa.

Narcissa sa stále motala vo svojej komnate. Elixír bol pripravený. Naliala ho do dvoch vygravírovaných pohárov a položila na striebornú tácku. Zvyčajne by poslala Dobbyho, aby podnos odniesol, ale teraz nemohla dovoliť, aby sa niečo pokazilo. Preto sa rozhodla vydať na povalu sama. Kým prešla všetky schody, takmer sa jej zamotala hlava.
Ocitla sa pred dverami povaly. Ak teraz vojde, už nebude cesty späť. Spečatí osud všetkých zúčastnených. Nebudem svoje rozhodnutie ľutovať?
Prebleskla jej hlavou myšlienka.
Nie! Nemôžem na to myslieť. Na výčitky nie je čas. Je to jediná vec, ktorú dokážem urobiť. Na ochranu svojej rodiny. Je to správne rozhodnutie. Lakťom stisla kľuku na dverách.

"Mama!" skríkol Draco. "Prečo si nepovedala Dobbymu, aby to priniesol? Či zase sa niekde stratil?! Ako si to dovolil!?" rozčúlil sa.
"Ale nie synček. Len som chcela vidieť, ako sa tu máte." Usmiala sa a tácku položila na zaprášený stôl.
"Priniesla som vám teplý čaj na osvieženie." Ukázala na stôl.
"Dakujeme, to ste nemusela." Zapojila sa Violet.
Narcissa sa na ňu zadívala. Mala krásny úsmev. V kruhu temnoty naozaj žiaril.
Vyzerala tak smutno a nevinne. Nevinne...Nie! Utíšila tichý hlások svojho svedomia.

"Mama, povedal som Violet, že čo chce si môže vziať. Tak očarujúco sa díva na naše haraburdie." Zachichotal sa.
"Naozaj? No ak sa ti niečo páči, kľudne si to zober, nám to už aj tak netreba." Prečesala si rukou vlasy."
"Ale pani Malfoyová, niektoré kúsky sú naozaj pekné a cenné. Napríklad tieto šperky. Mali by ste ich nosiť." Navrhla jej.
"Ak si chceš, zober si aj tie. Mne sa nepáčia." Pousmiala sa. "Nezabudnite si vypiť čaj." Pozdravila a odišla.

"Vravel som ti, že si môžeš všetko zobrať." Zobral do rúk šálku na čaj a podal ju Violet. Potom si zobral svoju.
"Vonia dobre." Oboznámila.
"Mama robí najlepší čaj." Prehodil a obaja sa napili.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Joina Joina | Web | 15. června 2017 v 18:52 | Reagovat

Tak většinou půdy nejsou udržované, ale je to tak napínavé jak to v ní popisuješ :)
Zvláštní že se Violet ještě neseša s otce, a já myslela, že jsou v kontaktu.
Tak a kdo vypije ten očarovaný čaj? nebo jsou všechny očarovaný?

Nějak se nemohu dočkat pokračování :)

2 Citruštek Citruštek | E-mail | Web | 15. června 2017 v 23:26 | Reagovat

Draca som mala vždy rada, myslím vo fanfiction, lebo s jeho postavou sa dá dobre pracovať. A tu mi je neskutočne sympatický. Veľmi sa mi páčil ich rozhovor a aj to, že Violet niečo o sebe prezradila, aj keď to nie je veľmi pozitívne.
Som zvedavá, či obaja vypijú ten čaj. Ty teda vieš, kedy to "preťať"! :D

3 dinosaurss dinosaurss | Web | 16. června 2017 v 13:12 | Reagovat

Tak to je velice povedené pokračování, skvěle čtivé. Už se moc těším na další díl. :-)

4 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 17. června 2017 v 14:39 | Reagovat

[1]: nie nie, s Voldom v kontakte nie je, ale raz bude :D

[2]: hah to bol zámer, aby som skončila v tom najlepšom :D

[3]: som rada, že sa páči^^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama