Vianoce na Malfoy Manor 24

21. června 2017 v 13:10 | Sayuri |  Vianoce na Malfoy Manor
Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt kiss gif bw
••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••



Po necelých troch hodinách sa Violet prebudila. Ležala na zemi a hlava ju neskutočne bolela. Opatrne sa postavila s jemne vytreštenými očami. Čo sa preboha stalo?! Nechápala. Rukou si prešla po zadnej strane hlavy až na krk. Našťastie jej nešla krv, ale stále cítila bolesť od pádu na tvrdú drevenú podlahu. Neďaleko sa stáčal Draco, ktorý si pri páde pravdepodobne narazil bok o hranu plnej škatule, pretože si vyzdvihoval tričko, a ktorom jemne trónilo zopár kvapiek krvi.
"Si v poriadku?" spýtal sa, ked si všimol, že sa už prebrala.
"Tuším. A ty?" podala mu ruku. V sekunde, ked sa jej dotkol pocítila príval tepla. Chcela ruku ihneď odtiahnuť, ale aj napriek tomu mu pomohla vstať.

Draco sa na ňu bez slova zadíval. Prečo si skôr neuvedomil aká je krásna?
"Asi som sa len pošmykol." Snažil sa nájsť logické vysvetlenie pre tento jav. No márne. Logické na ňom nebolo nič. Veď predsa aj Violet odpadla a ona dobre vedela, že pošmyknutie nebol jej štýl.
Nespustil z nej pohľad. Elixír začal účinkovať a on pocítil príval intenzívnych citov. Mal sto chutí Violet chytiť do náručia a celú vybozkávať. Ale nemal potuchy, prečo sa tak cíti a navyše je Malfoy. Ak by ho odmietla, asi by to neprežil.
Violet za začala cítiť nesvoja. Aj na ňu elixír účinkoval, no jej telo aj s mozgom proti nemu intenzívne bojovalo. Nemohla zostať dlhšie v izbe. Niečo jej hovorilo, že musí ísť preč.

"Tuším.. to necháme na neskôr. Musím si odskočiť." Usmiala sa. Nečakala na jeho reakciu ale hned vybehla z dverí.
Mierila do svojej hosťovskej izby a modlila sa, aby nikoho nestretla. Modlitby boli vyslyšané, bleskovo otvorila dvere, vletela do izby a zabuchla. Pre istotu aj zamkla. Oprela sa o dvere a uvažovala.
Čo to bolo? Čo sa stalo? Nevedela na to prísť a to sa jej nepáčilo. Vedela, že pocítila isté city, ked sa Draco dotkol jej ruky. Ale prečo teraz? Pozná ho už pár mesiacov. Je s ním v dennodennom kontakte. Už niekoľkokrát sa ho dotkla. To načasovanie sa jej zdalo náramne čudné.

Violet nemala potuchy o existencii nápojov lásky a hlavne neverila v ich účinok. Pretože ak by aj uverila, musela by veriť, že človek dokáže zmeniť osud. A ak by sa to skutočne dalo, tak by sa pokúsila zmeniť ten svoj. Ale niečo v jej hlave jej vravelo, že to čo sa okolo nej práve deje nie je normálne. Že to nie je prirodzené. Ale kto by jej čo urobil u najznámejšie rodiny? Kto by sa opovážil prísť sem a vôbec niečo plánovať?
V dome sú len štyria ľudia okrem nej. Draco bol s ňou. Lucius stále bojuje s darčekmi. Dobby síce zmizol ale je to škriatok. A Narcissa sa kdesi motá.
Na nikoho by netipovala, že by sa o niečo pokúsil. A ak by aj, prečo by to robil? Z akého dôvodu? Jedno však vedela. Jej prítomnosť tu nie je dobrá. Nevedela prečo, ale mala pocit, že práve Dracovi zničila život. A to ešte netušila, akú pravdu mala.

Vo svojej komnate Narcissa oplakávala svoj úbohý čin. Hoc si povedala, že je to správne rozhodnutie, v momente ked tam čaj nechala a odišla to oľutovala. Síce chcela zachrániť svoju rodinu, ale miešať sa do citov iných nemala právo. Navyše, manželstvo s Luciusom bolo prianie jej rodiny a ona sama ho prvé roky spolužitia nenávidela. Až po čase si uvedomila, aký je to dobrý muž a ešte lepší manžel. Nikdy neurobil nič, čo by sa jej nepáčilo. A to musela uznať. Ked prišla na to, že možno k Violet niečo cíti, chcela o neho bojovať. Ale mala vôbec právo? Ona sa ho za tie roky naučila milovať, no on to možno nikdy neurobil. A práve teraz mu možno zabránila v jeho šťastí.

Ked tak v mysli počítala, nezničila život len Violet, ale aj Dracovi, Luciusovi a možno aj sebe. Nevedela, do kedy vôbec elixír lásky účinkuje a či nemá nejaké vedľajšie účinky. Vlastne o ňom nevedela nič. Iba ho kúpila a použila. Tak bezohľadne.
Čo ak sa po čase prevalí čo urobila a všetci, vrátane jej jediného syna ju budú nenávidieť? A čo ak ju Lucius nikdy nemal v pláne opustiť a to všetko si iba nahovárala?
Začala sa v mysli sama preklínať.

Violet uvažovala, aký bude jej nasledujúci krok. Stala sa paranoidnou a iba si namýšľa, že jej niekto niečo urobil? Ale ona svojmu šiestemu zmyslu vždy verila a zatiaľ ju nikdy nesklamal. Rozhodla sa odísť. Nech si osud pripravil hocičo, prísť do čarodejníckeho sveta sa zatiaľ javila ako najväčšia chyba jej života. Pobalila si veci. Chcela rodine oznámiť, že odchádza a mala v pláne sa rozlúčiť. Pomaly sa zotmievalo. Noc je najlepší čas na odchod. Pomyslela si, ked kráčala točitými schodmi do hlavnej haly.

Na koženom gauči stále sedel Lucius a preväzoval veľké škatule mašľami. Zadívala sa na neho. Upriamila pohľad. Na niečo sa snažila spomenúť. Ale na mieste, kde mala byť oná spomienka bolo len tmavé prázdne miesto.
Zvraštila obočie. Čo si nepamätám? A ako je to možné? Tuho rozmýšľala. Pamätala si všetko od čias, ked sa naučila vnímať svet. Pamätala si detaily. Tak na čo zabudla?

Ked pár sekúnd len tak stála na schodoch Lucius si všimol jej prítomnosť. "Violet." Šepol. Prišlo jej to známe. Ten hlas. Počula ho v hlave, no nevedela, čo jej hovoril. Dala sa do kroku až došla priamo k darčekom. Poobzerala sa.
"Stalo sa ti niečo?" ustarostene sa spýtal. Takýto pohľad v jej očiach ešte nevidel.
"Ja.. neviem. Asi." Neustále sa otáčala, akoby čakala niečo zlé.
Lucius sa od škatule postavil a podišiel až k nej.
Jemne ju chytil za zápästie.
"Trasieš sa." Pozrela sa na neho a potom na seba. Mal pravdu. Ale nebol to strach. Bolo to niečo iné.
Pohľadom vyhľadala jeho sivé oči. Dívala sa do nich. Aj v tej spomienke, ktorá zmizla. Vedela to. Tá spomienka súvisela s ním.
"Na čo som zabudla?" šepla.
Lucius mal na tvári nechápavý pohľad. Vôbec netušil, o čom hovorí.
"Nerozumiem ti." Pohladil jej ruku.
Pozrela sa na miesto, ktoré pohladkal. Necítila nič. Ani len dotyk. A pritom, ked sa jej dotkol Draco, cítila výbuch. Prečo?
"Zabudla som na niečo. Nejaká.. spomienka v mojej hlave chýba. Niečo je.. inak. Zle. A neviem prísť na to, čo to bolo." Povedala úprimne.
Potom sa na neho zase pozrela mračivým pohľadom. Prečo mu to hovorí? Prečo mu verí? Nemala by mu vôbec nič podobné rozprávať. Ved ho ani nepozná, je to len otec jej spolužiaka. Vyslovil to tichý hlások v jej mysli. Len.. otec môjho spolužiaka? Prečo jej myseľ tomu neverila? Jej mozog aktívne hľadal argumenty, prečo tomu neveriť. Ale o čo sa vôbec snažila? Čo chcela zistiť?
"Ja.. prišla som.. povedať, že odchádzam." Vyslovila a snažila sa nenadviazať očný kontakt.
"Prečo? Čo sa ti stalo?" jemne skríkol. Bál sa o ňu. Taká nikdy nebola.
"Ja.. nemyslím si, že je dobrý nápad, že som tu."
"Prišla si sem na Vianoce. Draco ťa predsa pozval. To mu nemôžeš urobiť. Tak si sa tešila na rodinné sviatky. Ak je to kvôli mne.." nedopovedal, prerušil ho Violetin nechápavý pohľad.
"Kvôli vám? Prečo by to malo byť kvôli vám?" vykala mu. Bolo to pre ňu prirodzene. Rodičom jej spolužiaka sa vyká. Ale Luciusa to ranilo.
"Čo som ti urobil? Prečo mi zase vykáš?" nerozumel ničomu.
"Zase? Niekedy.. som vám nevykala?"

Luciusovi to došlo. Tá spomienka o ktorej hovorila. Bola to spomienka spojená s ním. S jeho objatiami, jeho bozkami, jeho náklonnosťou k nej. Možno teraz dostal šancu stopnúť všetko, čo začalo. Zmazať to, čo urobil. Stačilo, ak by Violet nechal v tom, že je len Dracov otec a nič viac. Mohol to ešte uhrať. Ale puklo by mu srdce. Nedokázal by to.
"Prečo si na mňa zabudla? Na to kým som pre teba bol?" hovoril to s tak vážnym hlasom, že Violet uverila, že práve on bol v tej spomienke.
"Kým.. si bol?" spýtala sa s pohľadom upreným do sivolesklých očí.
Lucius nevedel, ako jej to povedať. No chcel, aby si spomenula. Chytil ju za pás a privinul si do náručia. Rukou jej nadvihol bradu a pobozkal ju. Vášnivo. Tak ako kedysi. Hoc mu bozk zo začiatku neopätovala, nedokázal ju pustiť. Bál sa, že ju stratil skôr ako ju získal. Po čase ustúpil a urobil krok dozadu.

Violet tam stála a nespúšťala z neho pohľad. Zrazu sa miesto v jej hlave začalo rozjasňovať.
Námestie. Krčma. Knižnica. Náhrdelník. Dážď. Bozk. Objatie. Ďalší bozk. Stratená spomienka ožila. Prečo na to zabudla?
Jemne pootvorila ústa. "Ako sa to stalo? Ako som.. zabudla?"
spýtala sa. Lucius videl tú iskričku v jej očiach. Spomenula si.
Opäť k nej podišiel a objal ju.
"Už to nikdy neurob. Nikdy na mňa nezabudni."

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Citruštek Citruštek | E-mail | Web | 22. června 2017 v 0:16 | Reagovat

Tak toto bol jeden prevrat za druhým. Nečakala som, že si spomenie tak náhle a že dokonca si uvedomí, že niečo tu nehrá, lebo som bola v tom, že ak niekto použije elixír lásky, tak si neuvedomí, že je to zrazu také neprirodzené. Ako keď Ron zjedol Harryho bonbonieru a zrazu bol zaláskovaný do spolužiačky, o ktorú by inak nezakopol.
No ale, je to zamotané dosť. Akože... Draco sa určite spamätá, keď Violet tak náhle vytriezvela, aj keď jej dopomohol Lucius, ale som zvedavá ako tento ich problémik vyriešia, keďže sa tu jasne vyobrazuje to, že sú do seba zaláskovaní, no je tu Narcissa, ktorá nechce prísť o manžela a je vidieť, že jej na ňom veľmi záleží no a Draco je v pozícii syna a zároveň spolužiaka, takže fú... Tieto prepletené vzťahy sú drsné, no teším sa na ďalšiu kapitolku! :)

2 Joina Joina | Web | 22. června 2017 v 6:41 | Reagovat

Jejda, chudáci, že museli spadnout.
Ale je asi dobře, že to Violet, řekla Luciusovi
Ale jak se koukám, muže to být ještě hodně zajímavé :)

3 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 22. června 2017 v 6:58 | Reagovat

[1]: Pravdepodobne u Violet predsa len zohralo úlohu to, že je Voldemortova dcéra a má isté životné skúsenosti, o ktorých sa dozvieme v dalších kapitolách :)

[2]: som rada, že sa páči˘˘

4 Ami Ami | E-mail | Web | 22. června 2017 v 20:46 | Reagovat

Čooo prečo je to tak krátke? Ha!? XD Ale za to moc roztomilý koniec, teším sa na pokračko. ^^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama