Zo života Sayurky ─Rodina 01─

8. července 2017 v 14:23 | Sayuri |  O živote Sayuri-chan
Dnes som sa rozhodla vám predstaviť mini Sayurku. (Prišla k nám rodina a my sme si zaspomínali na staré časy, pozerali fotoalbumy a tak sa zrodil tento nápad.)
Mini Sayurka aka-a tučnučné klbko.




Narodila som sa 06.02.1997 po rozsiahlich komplikáciach v nemocnici v Košiciach. Mnohí z mojej rodiny boli mojim narodením nadšení. Najviac ocko, ktorý mal v tom čase už 36 rokov a nesmierne sa na mňa tešil.

Hned ako som ako malé tučnučné klbko došla domov, rozradostnila som navonok chladný dom. Najviac som si rozumela so starými rodičmi, s ktorými sme po istých rodinných záležitostiach začali aj bývať.

Od oného dňa moju hlavnú rodinu tvorí ocko, dedko a babka.
Babka a dedko sú spolu už viac ako 50 rokov a tento vzťah im veľmi závidím. (Aj ked je pravda, že mnohí v ich veku to tak majú, pretože to bola proste doba.) Prežili spolu vojny, dlhé odlúčenie, ked šiel dedko slúžiť a majú 3 deťúrence. (Úplne na pravo je môj tatino)

Starým rodičom som vďačná za celý život a to naozaj nepreháňam. Najradšej by som si želala, aby mal každý takých starkovcov ako ja. Títo ľudia (aj s ockom) sú stredom môjho sveta. Nedám na nich dopustiť. To, čo mi dali oni mi nedal nikto na svete. Prežili sme spolu aj ťažké časy a tie nás dokonca ešte viac zomkli k sebe.
Neustále ma podporujú, vo všetkom, čo robím, dokonca majú radi aj moje obcesy ala Japonsko a Južná Kórea a ked dojdem domov s ružovou parochňou a červenými šošovkami potešia ma nádherným výsmechom na moju osobu, no vedia chápať moje rozhodnutia a tie hlavné vždy nechávajú na mňa.

Ako rodina máme vlastné zvyky a tradície, medzi základné patrí, že neslávime sviatky. (Preto rada kupujem dárečky mojim kamarátkam, pretože ma to nesktutočne baví.). Aj ked sa hádame, vždy sa o menej ako 24 hodín udobríme a ked som preč vždy sa informujú kde som a ako sa mám. Rovnako aj ocko, ked ide na služobku nám domov vždy volá a informuje s novinkami.
Aj ked tatino kvôli práci často nie je doma, vždy vo voľnom čase spolu podníkáme nejaké spoločné veci. Chodíme na potulky, pozerať pamiatky, na dovolenky...
A dlho bol aj môj osobný šofér, nosil ma do/zo školy, na výlety, ked som šla za kamkou do KK alebo ked som šla na niečo podobné, vybral si dovolenku a hodil ma tam, aby som nemusela ísť vlakom či MHD.
Teraz mi už kúpil auto, tak verím, že je spoko, že nemusí byť vždy na telefóne so slovami "Poď po mňa." :D (Ale nie, je na to zvyknutí z práce, nikdy sa nesťažoval.) Dúfam!

Pamätám si, ako som raz mala teplotu 39° a doma neboli žiadne tabletky. Ocko sa v pyžame rozhodol sadnúť do auta, ísť do lekárne, priniesť čo treba a celú noc pri mne sedel a čakal, ako sa situácie vyvinie. No..prežili sme to obaja.^^

Rovnako som nikdy nemala rada školy v prírode, výlety so školou atd, na čo som musela chodiť aspon na ZŠ. Ale vždy som po jednom/dvoch dnoch zavolala ockovi, nech po mňa príde a on cez celé Slovensko jazdil aby ma na druhý deň zobral domov ♥
Celé detstvo som mala bližšie k dedkovi, pretože to bol ten otrok, ktorý sa so mnou musel hrávať. Chodili sme na dlhé prechádzky, poukazoval mi okolie, rozprával príbehy z vojny, z minulosti, zo života s babkou. Nesmierne som ho obdivovala za to, aký život žil. Jednoduchý, nikdy nechcel od života veľa. Aj ked má jeden sen - navštíviť Nový Zelánd. Ja dúfam, že raz zbohatnem aby som mu to mohla splniťpretože si to naozaj zaslúži.
Holými rukami (spolu s kamarátmi) postavil dom, v ktorom už viac ako 50 rokov žije. A hoc je na ňom stále čo opravovať, pretože zub času je neúprosný, je to veľmi sympatické, že sa na niečo také dal.
Hlavou celej našej rodiny je babka. (Na fotke v ľavo.) V puberte som ju často volala "generál", pretože mi neustále niečo zakazovala. No časom som dospela a prišla na to, že všetko to malo svoje dôvody a teraz som rada za to, že ma vychovala tak, ako vychovala.
Naučila ma nesmierne veľa vecí, urobila zo mňa "žienku domácu" aj ked sa jej to veľmi nedarí, pretože jej radosť k upratovaniu rozhodne nezdieľam. :D Jej babské recepty a rady si určite navždy zapamätám.

(A dokonca by jej nevadilo, keby som si domov doniesla korejčana.^^ Teda..to aspon tvrdí, lebo si myslí, že toho nie som schopná. Bohužial..Sayka to má v pláne reálne urobiť...takže si babka bude musieť zvyknúť.) :D

My sme ten typ rodiny, ktorý aj zo zlých vecí vedel urobiť dobré. Prežili sme spolu isté temné obdobie, ktoré nás veľa naučilo, ukázalo inú stranu života a presvedčilo nás, že kým sme spolu sme neporaziteľní.
Niekedy si aj lezieme na nervy, hold ked s niekým žijete, už sa tomu asi nevyhnete, ale prišli sme na to, že ked sme dlho od seba, je to ešte horšie.
Vždy musíme mať správy o tom, kto kde je a ako dlho tam plánuje byť.
Babka sa vždy na dedka hnevá, ked sa skoro ráno vytratí z domu, aby jej kúpil čerstvé rožky. Vraj ona proste musí vedieť, kde je! :D



Ach.. vedela by som to tu písať celé hodiny. Naozaj. Pri mnohých spomienkach sa mi na tvári objaví úsmev. Tuším tento článoček rozdelím a potom vám ešte napíšem nejaké podivné príhody, ktoré máme.^^




Napíšte mi niečo o vašom živote. Akých máte starých rodičov alebo nejakú vašu najlepšiu príhodu.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Citruštek Citruštek | E-mail | Web | 9. července 2017 v 10:20 | Reagovat

No, ste teda milá rodinka, aj keď ja narodeniny oslavujem rada, no.. nie vždy sa to tak skvelo vydarí kvôli určitým rodinným záležitostiam.
Ja starých rodičov nemám. Zomreli, keď som bola malá, takže nikdy nebudem poznať, aké to je mať starých rodičov.
Hm... z rodiny som si najbližšie s otcom a s bratom. Pekných príhod mám akurát tak z prvých 5tich rokov môjho života. Keď sme sa presťahovali, začalo mi peklo, lebo deti vedia byť zlé. Veľmi zlé.

2 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 9. července 2017 v 10:38 | Reagovat

[1]: To mi je ľúto, že ich nepoznáš :( To je pravda.. deti vedia byť kruté...vôbec sa mi to nepáči, to čo počúvam, že sa deje v okolí, na školách, tá šikana a všetko :( Je to smutné.

3 D D | Web | 9. července 2017 v 13:04 | Reagovat

Je vidět, že máš k rodičům i prarodičům krásný vztah. :) Z mé rodiny už nikdo nežije, ale moc toho nelituji, protože jsme nikdy nevycházeli dobře. Rodiče mě měli až po třicítce a příliš vysokého věku se nedožili. Občas si říkám, jak dlouho tu budu já, když dlouhověkost v rodině nemáme.

4 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 9. července 2017 v 13:13 | Reagovat

[3]: To ma mrzí, ja by som si najviac priala, aby každé dieťa malo najsamlepších rodičov na svete, lebo to je v živote základ :) Ale tak, život je už taký, nie vždy to výjde.
Čo ty vieš, možno sa dožiješ aj 100vky :)

5 Elyrose / Saomy Elyrose / Saomy | Web | 9. července 2017 v 15:01 | Reagovat

Ach Sayu, ja takéto články zbožňujem. Krásne si to napísala, všetko. Z fotky by som vôbec netipovala že babka bola generál :-D príde mi ako veľmi milá vždy usmiata žienka. My inak tiež neoslavujeme sviatky ale nikdy mi to neprekážalo :). Veľmi dobre sa mi čítajú príhody z tvojho života :) ďakujem za článoček.

6 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 9. července 2017 v 15:03 | Reagovat

[5]: Bola bola, a riadny generál. Ale aj tak bola a je vždy super :)
Nie je začo El, som rada, že sa ti to páčilo :)

7 Emo♥ Emo♥ | Web | 10. července 2017 v 0:02 | Reagovat

Páni tak toto byl nádherný článek, až jsem slzičku uronila. Já už Prarodiče nemám a v rodině máme vztahy hodně rozhádané takže je fajn že máš takovéhle krásné příhody :)Na fotkách jsi vážně moc roztomilá ^^

8 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 10. července 2017 v 7:23 | Reagovat

[7]: Dakujem za pochvalu, som rada, že sa páčil^^

9 Nagis Nagis | Web | 10. července 2017 v 8:10 | Reagovat

Moc pěkný článek. No co se týče mé rodiny , já mám nejblíž k mamce a třem mladším sourozencům a k rodině z mamčiny strany. Dost sme toho zažili a jsem ráda, že už několik let nebydlíme s otcem. Máme za sebou několik hádek,ale pořád sme jedna rodina a ta je pro nás vším. Teď mám svou vlastní rodinu, ale i tak se stýkám se sourozenci, mamkou a zbytkem a pořád držíme při sobě.

10 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 10. července 2017 v 8:50 | Reagovat

[9]: Dakujem^^
Je úžasné, že stále držíte spolu, to je veľmi dôležité. A rovnako je pekné, že aj ked máš už vlasnú rodinku nezabúdaš na tú pôvodnú :)

11 Joina Joina | Web | 10. července 2017 v 9:57 | Reagovat

No téda, opravdu pěkně napsané :) Máš pěkné fotečky :)
Tak většinou každý otec by se měl těšit na své dítě :) Ale škoda, že neslavíte svátky.

Na nějakou nejlepší příhodu si bohužel nevspomenu, ale...
...Moje nejlepší rodina? Samozřejmě mamka, taťka a sestřička. Ale samozřejmě nemohu ještě ani dopustit na babičku z matčiny strany :) Ale Měla jsem taky ráda prababičku, která se dožila sto let ale před dvouma rokama umřela...

12 Wafer Wafer | 10. července 2017 v 14:36 | Reagovat

Úžasný článek. Upřímně by mě nic takového nenapadlo, ale je od tebe krásné, že jsi své rodině věnovala takový krásný článek.
Já miluju celou svoji rodinu, nikoho nechci upřednostňovat, takže tak. :)

13 NaTyy NaTyy | Web | 10. července 2017 v 17:17 | Reagovat

Prosím o přečtení a vyjádření se k tomuto článku: http://n-kone.blog.cz/1707/srdcove-dame-odzvonilo-aneb-na-scenu-prichazi-janin-denik .. děkuji :-) ať nenaletí další :)

14 Magicmax Magicmax | Web | 10. července 2017 v 17:48 | Reagovat

Krásný desing a k tomu tkaováhle krásné krásné fotky! ;) Já vím, že za pestobarevnost je v muzeu asi nebudou. :) Ale vždyť ten dědeček vypadá jako z Japonského bijáku. :) A je tam tkaoá krásná historická roidná atmosféra. :) ÁÁÁÁÁÁch. :) Krásné. Dobrý nápad to sepsat, Say! To se ti povedlo. :-)  :-)  :-)  :-)  :-)  :-)  :-)  :-)

15 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 10. července 2017 v 17:59 | Reagovat

[11]: dakujem pekne :)
Och..ale sto rokov je krásny vek! :(

[12]: dakujem^^ som rada, že sa páči. popravde ani mne by to nenapadlo, ale rodina došla a tak to vzniklo :)

[13]: vyjadrila som sa :)

[14]: dakujem, som rada, že sa dess páči˘˘ aj článok s fotkami :)
hah vážne? jak z Japonska? ohoho

16 dinosaurss dinosaurss | Web | 11. července 2017 v 1:34 | Reagovat

Opravdu nádherný článek.. ❤️ ❤️ ❤️

17 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 11. července 2017 v 7:21 | Reagovat

[16]: dakujem :)

18 Mič Mič | Web | 11. července 2017 v 20:34 | Reagovat

ty si bola tak neskutočne zlatá <3
je super že ste si takto blízki :)

19 beepinka beepinka | Web | 11. července 2017 v 22:02 | Reagovat

Tak tenhle článek je fakt krásný ♥ ..až mě dojal :3!

20 Executor Executor | E-mail | Web | 12. července 2017 v 8:18 | Reagovat

Ja tiež súhlasím, že je to milé tak písať o rodine, vlastne to vyzerá trocha ako ďakovný článoček. :-)

21 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 12. července 2017 v 13:23 | Reagovat

[18]: dakujem^^

[19]: som rada, že sa páči :)

[20]: áno, v podstate je dakovný :)

22 leeaibili leeaibili | E-mail | Web | 12. července 2017 v 13:50 | Reagovat

To je také krásné ^^
Mám ráda takovéto články :) takové pozitivní :D
No v naší rodině už bohužel skoro nikdo nežije, už bych neměla tak moc o čem psát, no :/ možná jen moje mamina, ta je trochu jiný level, ona se mnou jede kpop XD (I love her ^^)

23 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 12. července 2017 v 14:12 | Reagovat

[22]: dakujem^^ ohoho mamka počúva KPOP no to je super potom :)

24 Ami Ami | E-mail | Web | 12. července 2017 v 22:07 | Reagovat

Jeeeej krásny článok, ako klbko si zlatá. :'D Tak to ja zas naopak moc dobrý vzťah, no neva. Tvoji starkí musia byť super. :33
No neviem či by mi mamka akceptovala aziata. :D A možno aj áno, akceptuje mi aj japonskú kultúru, ktorú som si obľúbila. Až na to, že keď sme boli na cone, všetko to pochopila tak, že tam ide o to, aby si vyzerala čo najdivnejšie. Nuž nie je zrodená pre niečo také. :-D
Budem sa teda na podobný článok tešiť. :3

25 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 13. července 2017 v 6:42 | Reagovat

[24]: Dakujem^^ Hah, moji by nemali na výber, lebo ja reálne uvažujem nad aziatom, takže ak ma nechcú vydediť budú ho musieť akceptovať :D
To aj moji si to myslia, že je to úplne crazy, že tam ide sa čo najviac zmalovať a vyzerať úplne šialene a často si myslia, že tí ludia fetujú ked sú schopní si dať parochne, šošovky a meč na chrbát :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama