Z úcty k minulosti ╩01╩

1. srpna 2017 v 12:30 | Sayuri |  Z úcty k minulosti
Kapitola prvá: V dedine

"Narhari?! S otcom ideme do susedného mesta na dôležité stretnutie. Budeš doma celý deň sama, zvládneš to?" spýtala sa žena s dokonale upraveným drdolom previazaným červenou stužkou dievčaťa, ktoré sedelo v drevenom kresle a v rukách držalo atramentom napísanú knihu. Prikývla.
"Opováž sa niečo vyviesť! Nerozprávaj sa s dedinčanmi, vlastne neopúšťaj dom! Ani sa nesnaž vysadnúť na môjho koňa! Zbičujem ťa ak neposlúchneš!" zakričal otec. Bol to urastený svalnatý muž s dlhou bradou a čiernymi fúzmi. Tmavé oči mu len dodávali na vážnosti a pri každom slove Narhari až striaslo. Bol skutočne prísny a už niekoľko krát dostala trest za to, že neposlúchla jeho príkazy.
"Nebojte sa otec. Poslúchnem vás." Otcovi sa muselo vykať. Matke, ak to dovolila mohla tykať. Preto s ňou mala aj o trochu lepší vzťah.
Ešte sa s ňou rozlúčili a už ich vyprevádzala. Dívala sa za nimi dovtedy, kým ich kočiar neopustil príjazdovú cestu a nezmizol z jej dohľadu.
Hneď bežala za svojou obľúbenou slúžkou. Tá jej so šibalským úsmevom podala otrhané, jemne ušpinené šaty. Narhari sa nesmierne potešila. Opäť sa vydá do dediny! Slúžka jej pomohla sa obliecť, aj jej upravila vlasy tak, ako ich nosili chudobné ženy. Do jemného sieťovaného batoha jej zabalila kúsok chleba a doplnila fľašou čistej vody.
"Budete v poriadku, pani moja?" spýtala sa s miernymi obavami. Všetci sluhovia mali dievča radi, preto jej so všetkým pomáhali. Aj ked sa snažila vykĺznuť z domu.
"Neboj sa Risa. Budem. Nebudem dlho, len sa poprechádzam, zistím ako sa ľudia majú." Usmiala sa.
Vyšla von z honosného sídla a zamávala sluhom.

Dedinu milovala. Prechádzala po prašnej ceste, do sandálok jej neustále padali zrnká piesku. Dívala sa na deti, ktoré aj ked boli chudobné mali na tvári šťastný úsmev. Na ženy, ako v blízkosti domu krájali zeleninu na vlastnoručne vyrobenom drevenom podnose a na mužov, ktorí sekali drevo na chladné noci alebo budovali maličké stavby.
Akoby sa ich život zastavil v inej dobe. Pomyslela si. Kým ona má v kadi teplú vodu, oni stále drhnú handry v ľadovom toku. Nevedeli čítať ani písať a tak im mnohé životné múdrosti ostávali naveky skryté. Niektoré ich domy boli doslova slamenými chalupami, mnohé nemali okná, či dvere a pripomínali len stany.
Často neverila tomu, čo videla a čoraz viac sa utvrdzovala, že sa jej prístup hodnostárov nepáči. Myslela si, že je potrebné ľud priviesť k lepšiemu životu, pomáhať im a snažiť sa riešiť ich problémy než brať od nich vysoké dane a potom sa tváriť, že títo ľudia vlastne neexistujú.

Konečne sa dostala na miesto, kde boli obchodníci. Prechádzala pomedzi stánky, obdivovala rozmanitý tovar až došla k predajcovi, ktorý ponúkal vlásenky. Tie zbožňovala. Hned sa k nemu prihrnula a začala sa rozhliadať. Boli naozaj krásne. Človek by ich ani nerozoznal od tých drahých, ktoré mala doma. Oči jej spočinuli na marhuľovo ružových kameňoch veľkého kvetu, vedla ktorého visela ružová slza.
"Prosím vás... koľko stojí táto?" ukázala na jej vyvolenú.
Muž jej s úsmevom povedal cenu. No to bolo všetko, čo so sebou mala. Rodičia jej extra vreckové nedávali. Spomenula si, že slúžka jej chleba s vodou dala do batôžka, takže od hladu a smädu neumrie.
"Kúpim ju." Povedala napokon a dala mužovi svoje posledné peniaze. Muž jej vlásenku podal a poprial jej pekný deň. Narhari si ju hned zapichla do vlasov a cítila sa spokojná.

Neraz sa zastavila u obyvateľov a pýtala sa, ako sa majú. Niektorí ju aj pozvali do domu, ponúkli koláčikmi a rozprávali jej príbehy z ich života.
"Vyzerá to tak, že veľa zábavy nemáš, dieťa." Povedala starenka, ked jej podávala posledný kúsok z koláča. Narhari decentne odmietla a nechala koláč starenke.
"Vieš čo, o pár metrov ďalej je jeden opustený pozemok. Je dosť blízko k lesu, preto sa o neho nikto nestará. No je tam na strome povesená hojdačka. Ak chceš, môžeš sa tam ísť pozrieť." Poradila jej. Narhari poďakovala a šla odporúčané miesto preskúmať.

Bolo až na konci dediny. Ked sa zadívala okolo, na severnej strane sa týčili prvé stromy tmavého lesa. Videla niekoľko mužov ako na ramenách nosili drevo a ženy im pri práci pospevovali. Našla pozemok o ktorom hovorila starenka. Plot tam nebol, takže tipovala, že vstúpiť môže.
Na mohutnom strome bola lanom priviazaná hojdačka. Upevnená bola dosť vysoko, kým sa Narhari vyštverala dalo jej to zabrať. Nohami sa ledva dotýkala zeme, takže rozhojdať ju nebola žiadna sláva. Ale aj napriek tomu sa jej táto aktivita páčila.

Ked začal viať intenzívnejší vietor, Narhari sa zaprela a dokázala hojdačku rozhojdať silnejšie. Každým pohybom lana sa cítila slobodnejšia. Začala si aj ona pospevovať svoju obľúbenú pesničku o rodnej zemi a ani si neuvedomila, že ženy v pozadí stíchli.
Zrazu bolo okolo nej celé publikum. Ženy sa snažili zapamätať si slová malebnej piesne, mužov upútal jej očarujúci hlas. Na tvári sa jej usadil blažený úsmev.
Avšak vietor vial čoraz prudšie. Hojdačka sa stala nekontrolovateľnou a niekoľko postarších žien zhíklo. Narhari až vtedy otvorila doteraz zavreté oči a uvedomila si, že ak nič neurobí hojdačka ju zhodí na zem. A vedela, že ten pád by ju bolel.
Snažila sa ju zastaviť ale márne, nohami sa o zem len oškrela a pohyby neprestávali.
"Pomôžme jej." Kričali ľudia. No urobiť niečo nestihli.
Narhari pustila laná a padala čelom k hlinitej zemi.
"Dávaj pozor! Panebože!" muži mali otvorené ústa a ženy sa hned začali modliť, aby ten pád nebol až taký zlý, ako na prvý pohľad vyzeral.
Narhari zatvorila oči. Nechcela vidieť, čo sa stane. Ked čakala nepekný bozk od tvrdej zemi, niečo ju zastavilo. Niečo mäkké. A voňavé.

Súvisiaci obrázok
Opatrne otvorila oči. Pred ňou stál chlapec, ktorý ju aj v rýchlosti pádu dokázal chytiť. Pristála mu na hrudi. Držal ju pevne okolo pásu, aby opäť nespadla."Nevieš dávať pozor?" kamenným výrazom v tvári prehovoril.
"O..Odpusťte mi prosím. Nechcela som vám ublížiť." Vykala mu. Chlapec sa na ňu prekvapene zadíval.
"Udrela si si hlavu? Prečo mi vykáš?"
Narhari sa zarazila. Na vykanie bola zvyknutá. Každý, hoc aj v jej veku to vyžadoval. Ale zabudla, že má na sebe dedinské šaty a tak vyzerá ako jedna z nich.
"Teda..ehm.. prepáč." Ospravedlnila sa opäť.
Ľudia podišli bližšie a začali chlapcovi ďakovať.
Vtedy si to uvedomila aj Narhari.
"Zachránil si mi život. Ďakujem ti. Som ti zaviazaná." Usmiala sa. Ked sa chlapec presvedčil, že je schopná stáť na rovnej zemi, pustil ju.
Narhari čakala, že jej niečo povie. Avšak neprehovoril, iba sa na ňu díval.
"Ako sa ti odvďačím? ... Dám ti moju vlásenku." V hlave sa jej zrodil nápad. Rodičia ju učili oplácať dobré skutky. A hoc sa Narhari tá vlásenka neskutočne páčila, za záchranu života stála.
"Nechcem ju. Je škaredá." Vyslovil ticho a odišiel. Dedinčania mu tlieskali a zopár z nich prišlo k dievčaťu spýtať sa, či je naozaj v poriadku. Prikývla.

Hned sa vrátila domov do sídla. Bola vyčerpaná a stále sa trochu bála. Nohu mala oškretú a jemne zakrvavenú. Ked to uvidela Risa, hned sa zháčila, doniesla vedro vody a začala pani umývať.
"Čo sa vám stalo, pani moja?" ustarostene prehovorila, kým dievčaťu vodou namáčala ranu.
"Ani neviem Risa. Všetko sa to zbehlo tak rýchlo." V mysli si premietala celé udalosti z dediny.
Risa jej ošetrila ranu a obliekla ju do pyžama.
Hoc si ľahla do postele, nevedela ani oka zažmúriť. Neustále musela myslieť na dedinu, na hojdačku a na chlapca, ktorý ju zachránil od pádu.
Videla som ho po prvý raz. Mal tak krásne oči. Ako sa mu len poďakujem? Ved neviem ani len jeho meno.
Rozhodla sa, že ak bude mať zajtra možnosť, pôjde opäť do dediny. Musím ho nájsť.
S myšlienkou na tajomného neznámeho sa ponorila do krajiny snov.

Keď ráno vstala, slnečné lúče jej už prechádzali po posteli a vtáci štebotali. Zase som zaspala!
Vyľakane sa upravila a hneď bežala do jedálne, kde sa podávali raňajky. Avšak sluhovia mali na tvári spokojný výraz. Nikto sa nebál, že pán domu ich zahluší za to, že deka na gauči nie je narovnaná a Narhari zaspala. Zdalo sa jej to podivné.
"Risa? Čo sa deje?" spýtala sa, ked asi prvýkrát vo svojom živote nevidela zhon.
"Mladý pán s pani sa ešte nevrátili. Poslali posla, že sa stretnutie predlžilo. Prenocovali v meste a vrátia sa až zajtra." Usmiala sa Risa a podala Narhari pripravené raňajky.
"Risa? Zabaľ mi to prosím. A požičiam si tvoje šaty. Musím ísť do dediny." Chopila sa príležitosti. Ak to nevyužije, pravdepodobne ho už tak skoro neuvidí. Jej rodičia síce často nie sú doma, ale chodiť neustále do dediny nesmie.
Risa ostala prekvapená, ale želanie svojej pani splnila.

Do dediny doslova bežala. Musí ho nájsť! Kráčala medzi domami a hľadala známu tvár. Nikde ho však nevidela. Stretla niekoľko ľudí, ktorých tváre si letmo zapamätala zo svojho predstavenia na hojdačke. Pýtala sa ich, či chlapca kdesi nevideli. Krútili však hlavou.
"Ešte som ho v dedine nikdy nevidela. Včera tu bol asi prvý raz." Povedala jej starenka so smutným hlasom.
Bolo to márne...Zosmutnela aj ona. Vydala sa na cestu domov.

Kráčala cestou až došla k lesu. Koruny stromov ju upútali. V lese ešte nebola, tak prečo to nevyskúšať?
Vošla do temného porastu. Dívala sa na vetvy, na čiernu hlinu, na malé chrobáky, ako jej križujú cestu. Čím ďalej však kráčala, tým sa jej domy z dediny vzďaľovali. Až ich vôbec nevidela.
Zháčila sa. Každý jeden strom jej prišiel rovnaký. Rozbehla sa jedným smerom no mala pocit, že beží stále dookola.
"Nie. Nesmiem sa stratiť! Ved ma zabijú." Srdce jej začalo prudko búšiť.
Zrazu však započula čudesné zvuky. Rozmýšľala, či má ísť k nim alebo od nich. Ale vedela, že sama z lesa nevyjde. Malými krôčikmi šla za zvukmi.
Uvidela chlapca v otrhaných šatách ako útočí na stromy drevenou palicou. Stál k nej chrbtom, vôbec nevnímal jej prítomnosť.
"Ahoj...prosím...nevieš mi povedať, ako sa dostanem z tohto lesa? Späť do dediny?" opatrne sa spýtala.
Chlapec sa otočil.
"Ty?!" osopil sa na ňu.
..Môj záchranca!..

Obrázok patrí k dorame Warrior Baek Dong Soo


! Zistila som šokujúcu vec, ktorá mi predtým samozrejme nenapadla a to, že vo worde, ked som to písala som použila inú veľkosť písma...preto je kapitola troošku dhšia. Budem sa snažiť, aby tie ostatné boli kratšie.

Prosím napíšte mi zatial váš názor na prvú časť. :) ^^



 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Citruštek Citruštek | E-mail | Web | 1. srpna 2017 v 14:18 | Reagovat

Náhodou ja som rada aj za takýto rozsah kapitoly. Neprišla mi ani dlhá, ani krátka. Bola tak akurát a zdá sa mi, že lepšie opisuješ udalosti a ľudí v tomto príbehu. Viem si to lepšie predstaviť a páči sa mi to. :) Bolo zlaté, že ju zachytil ten neznámy mladík, ktorý nebol inak príliš prívetivý, ale uvidíme, či nezmení svoje správanie časom. ^^

2 ~Rhiain ~Rhiain | Web | 1. srpna 2017 v 14:49 | Reagovat

Uaaaa, Sayurka, toto je mega! Pri niečom mäkkom a voňavom som takmer umrela :D

Dĺžka kapitoly je podľa mňa ešte krátka :D Nechceš písať viac? ^^

3 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 1. srpna 2017 v 15:31 | Reagovat

[1]:: Hej? Dosť som sa zľakla, ked som to tu nahadzovala, že je to moc dlhé. Ale asi to bolo tým, že ostatné príbehy som písala na krátko.
Lebo ja ten príbeh milujem, ani neviem prečo ale strašne rada ho píšem a myslím, že to je aj vidno:)
Dakujem a som rada, že sa páči^^

[2]:: Dakujem Rhiain, som rada, že ťa to zaujalo :) Nooo tušim daktoré kapitoly budu možno trošku dlhšie :D

4 Ami Ami | E-mail | Web | 1. srpna 2017 v 16:50 | Reagovat

Jeeej konečne prvá časť. :33 A bola sakra dobrá! Ešte že bola dlhšia, muhehe. :D A dokonca to bolo aj dobre zakonnčené. ;3
Ohhh, how sweet, tak on sa na ňu osopuje a ona si zasnene pomyslí 'Môj zachránca!' To pobavilo. :D

5 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 1. srpna 2017 v 16:56 | Reagovat

[4]: ♥ potešilo ma, že sa ti páči a že ťa o pobavilo, to je môj cieľ! :D

6 ~Rhiain ~Rhiain | Web | 2. srpna 2017 v 17:03 | Reagovat

Inak, prepáč, že ti to píšem sem, ale teraz mi to napadlo. Chcela som ti pochváliť tamtých dvoch v hornom pravom rohu tvojho dizajnu, je to hrozne chutné ^^

7 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 2. srpna 2017 v 17:25 | Reagovat

[6]: dakujem^^ takto to vyzerá, ked už ani google nevie, čo hladám, sám mi to ponúkol :D

8 dinosaurss dinosaurss | Web | 3. srpna 2017 v 0:24 | Reagovat

Taak to je naprosto dokonaléé už teď!! A ten otec mi je hned nesympatický svou zlou povahou, takový generál.. :-D..
..To setkání bylo skvělý!! :3.. "Nechcem ju. Je škaredá" - to mě dostalo :-D :-D.. Líbí se mi jeho povaha, takový pan nedostupný :-D..
Jak se Narhari hned chytla příležitosti, že rodiče nejsou doma a vydala se do dědiny, skvělé! :-) a v lese potkala svého zachránce :-D no nemůžu se dočkat na další část!!! :-P

9 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 3. srpna 2017 v 7:25 | Reagovat

[8]: som rada, že ťa to zaujalo a že sa ti to páči ^^ Jo otec taký generál no vtedy boli celkovo prísnejší na deti.

10 LM LM | E-mail | Web | 3. srpna 2017 v 17:38 | Reagovat

Čakala som, čakala a konečne som sa dočkala :) Prvá časť sa náramne vydarila a budem s potešením čakať na ďalšiu. :)

11 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 3. srpna 2017 v 17:44 | Reagovat

[10]: dakujem za pochvalu, som rada, že sa páči :)

12 leeaibili leeaibili | E-mail | Web | 5. srpna 2017 v 17:42 | Reagovat

Boha celé dva týdny jsem se těšila, až budu mít přístup k internetu a hned dva díly :D moc pěkné :) jen mi přijde ten děj trochu spěšný, ale chápu, že chceš zezačátku upoutat pozornost :)

13 Sayuri Sayuri | Web | 5. srpna 2017 v 17:51 | Reagovat

[12]: Spešný? To je ako rýchly atd? Ja som sa zase bála, že prvá čať príde ľudom nudná :D
Lebo nechcela som dávať zbytočné opisy a monológy, ktoré sú vlastne nepodstatné, ako som to robila v minulých príbehoch.

14 psychedelic-darkness psychedelic-darkness | Web | 5. srpna 2017 v 18:05 | Reagovat

Luxus

15 Orida Orida | Web | 20. srpna 2017 v 23:40 | Reagovat

Tááák som sa ti k tomu konečne dostala. Teda, k prvej časti. A musím uznať... Ori likes! Je to roztomilé a občas som mala blbý pocit z toho, že sa jej rodičia vrátia. Hrdinka je sympatická a tvoj štýl písania pekne plynie. A ázijský stredovek, či ako tomuto zaradeniu hovoriť ma baví a fascinuje a teším sa, čo všetko z jeho tradícií tam budeš schopná napchať :)
Ale keďže som riťopich a potrebujem si niekde cvičiť korektúry, trošku som sa v tom vŕtala a našla ti pár preklapov a ukradnutých čiarok. Ach tí škriatkovia. :)

Zbičujem ťa ak neposlúchneš! - čiarka pred ak
Bol skutočne prísny a už niekoľko krát dostala trest za to, že neposlúchla jeho príkazy. - niekoľkokrát
Dívala sa na deti, ktoré aj ked boli chudobné mali na tvári šťastný úsmev. - keď; čiarka za chudobné
Nevedeli čítať ani písať a tak im mnohé životné múdrosti ostávali naveky skryté. - čiarka pred "a tak"
Niektoré ich domy boli doslova slamenými chalupami, mnohé nemali okná, či dvere a pripomínali len stany. - bez čiarky pred či
Myslela si, že je potrebné ľud priviesť k lepšiemu životu, pomáhať im a snažiť sa riešiť ich problémy než brať od nich vysoké dane a potom sa tváriť, že títo ľudia vlastne neexistujú. - čiarka pred "než"
Oči jej spočinuli na marhuľovo ružových kameňoch veľkého kvetu, vedla ktorého visela ružová slza. - vedľa
"Prosím vás... koľko stojí táto?" ukázala na jej vyvolenú. - ukázala na svoju
Povedala starenka, ked jej podávala posledný kúsok z koláča. - keď
"Kúpim ju." Povedala napokon a dala mužovi svoje posledné peniaze. - čiarka namiesto bodky za priamou rečou a malé p
Ak chceš, môžeš sa tam ísť pozrieť." Poradila jej. - to isté, čo predtým
Ked sa zadívala okolo, na severnej strane sa týčili prvé stromy tmavého lesa. - keď
Našla pozemok o ktorom hovorila starenka - čiarka pred "o ktorom"
Ked začal viať intenzívnejší vietor, - keď
Začala si aj ona pospevovať svoju obľúbenú pesničku o rodnej zemi a ani si neuvedomila, že ženy v pozadí stíchli. - Aj ona si začala pospevovať.../začala si tiež pospevovať...
Narhari až vtedy otvorila doteraz zavreté oči a uvedomila si, že ak nič neurobí hojdačka ju zhodí na zem.  - čiarka pred hojdačka
Snažila sa ju zastaviť ale márne, nohami sa o zem len oškrela a pohyby neprestávali. - čiarka pred ale
"Pomôžme jej." Kričali ľudia. - čiarka a malé písmeno
No urobiť niečo nestihli. - no nestihli nič urobiť/nestihli niečo urobiť/už nič nestihli urobiť...
muži mali otvorené ústa a ženy sa hned začali modliť, - hneď
Ked čakala nepekný bozk od tvrdej zemi, niečo ju zastavilo. - keď; zeme
"Nevieš dávať pozor?" kamenným výrazom v tvári prehovoril. - prehovoril s kamenným .../s kamenným výrazom tváre prehovoril....
Každý, hoc aj v jej veku to vyžadoval. - čiarka pred "to"
Ale zabudla, že má na sebe dedinské šaty a tak vyzerá ako jedna z nich. - čiarka pred "a tak"
Ked sa chlapec presvedčil, že je schopná stáť na rovnej zemi, pustil ju. - keď
Ked to uvidela Risa, hned sa zháčila, doniesla vedro vody a začala pani umývať. - keď; hneď
Ved neviem ani len jeho meno. - veď
spýtala sa, ked asi prvýkrát vo svojom živote nevidela zhon. - keď
"Mladý pán s pani sa ešte nevrátili. Poslali posla, že sa stretnutie predlžilo. - Mladý pán na pána domu, čo má dcéru jej veku? Ehm, ako myslíš.; predĺžilo

16 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 21. srpna 2017 v 10:19 | Reagovat

[15]: popravde, čítala som si to po sebe asi 10x a tieto chyby som prehliadla. Dakujem krásne za korektúru Ori, postupne to určite opravím :)

17 Orida Orida | Web | 21. srpna 2017 v 10:32 | Reagovat

[16]: Stane sa každému. A ver mi, aj keby to čítaš 100x, vo vlastnom texte sa chybičky hľadajú najťažšie. A mňa baví dopomôcť tak podarenému dielku byť ešte lepším ;)
(To znamená, že máš čakať moje pseudokorekrúty čoskoro aj na ostatných častiach, nebi ma.)

18 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 21. srpna 2017 v 10:42 | Reagovat

[17]: Na tom niečo bude :)
ja sa len teším, takže nie je dôvod na bitku, som rada, že ma opravuješ aspon viem tie chyby opraviť :)

19 Elyrose Elyrose | 23. srpna 2017 v 6:30 | Reagovat

Uz som chcela ist spat ked som si povedala ze preco si neprecitat prvu cast tvojho pribehu? Pises ako vzdy putavo a tuto poviedku by som chcela citat aj dalej lebo som zvedava aj na historicke fakty. Snad mi na to vyjde cas. Paci sa mi doba v ktorej sa to odohrava a aj to s tym chlapcom ktory ju zachranil vyzera dobre.

20 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 23. srpna 2017 v 8:46 | Reagovat

[19]: [19]: dakujem krásne za pochvalu, som rada, že ťa časť zaujala :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama