Z úcty k minulosti ╩03╩

11. srpna 2017 v 15:30 | Sayuri |  Z úcty k minulosti
Kapitola tretia: Zničené sny

Niekoľko dní po sebe sa s ním tajne stretávala v lese. Viedli spolu súboje, kto je lepším šermiarom, jedli rôzne dobroty a debatovali o zmenách, ktoré by tento národ mal zaviesť, aby sa ľudom lepšie žilo.
Všetky dni vyzerali na prvý pohľad rovnaké, no ked sa smiali a radovali, boli to tie najkrajšie dni.

"Vyhrala som!" vykríkla, ked sedela na Warenovi, ktorý zablatený ležal na zemi a snažil sa jej striasť.
"Ako?!" nechápal. Narhari sa postavila, drevenú palicu odhodila a podala mu ruku na pomoc. Neochotne ju prijal a oprášil sa. "Tak ja tu vediem súboje s chlapcami z rôznych dedín či miest, niekedy aj so staršími a prvý, kto ma porazí je žena." Zadíval sa na ňu. Učila sa rýchlo a bola naozaj dobrá.

"Máš fakt potenciál dievča. Keby si bola chlap, už by ťa brali na nejaký vysoký post." Aj on odhodil palicu a ľahol si naspäť do trávy."Strávil by som tu večnosť. Ale nabudúce vyhrám!" Narhari si ľahla k nemu.
"Aké je nebo pekné však. Myslíš, že vyzerá tak isto všade na svete?" zadíval sa na modrú oblohu, na ktorej nebol ani mráčik.
"Myslím, že áno. Tak rada sa na neho dívam. Je také pokojné, niekedy tmavé ale aj tak krásne."
"Ako to robíš?" z ničoho nič sa spýtal.
"Čo také?" zadívala sa na neho a opäť pozdvihla kútiky úst.
"Toto." ukázal prstom na jej tvár. "Stále sa usmievaš."
"Myslím, že s úsmevom som krajšia. A navyše, aj ked sa budem mračiť, zlé veci sa nezmenia." zopakovala to, čo jej kedysi dávno povedala Risa.
"To je pravda. S úsmevom si krajšia. Len tá tvoja podivná vlásenka. Bože." Prekrútil očami, ked venoval pohľad marhuľovo sfarbenému kvetu. Narhari sa na neho hmuravo pozrela a následne sa obaja zachichotali.

***
"Narhari?!" zakričala na ňu mama krátko pred večerou.
"Idem." Zvolala a rýchlosťou blesku sa náhlila za hlasom.
"Posaď sa, prosím. Musíme sa porozprávať." Povedala mama a ukázala na voľné miesto za stolom. Oproti sedel otec. Musíme sa porozprávať? Panebože! Čo som zase vyviedla? Zakážu mi stretávať sa s Warenom? Zbičujú ma? Premýšľala o jej vyčíňaní v posledných dňoch.
"Stalo sa niečo, mama?" ticho zašepkala.
"Áno. Máme pre teba veľkú novinku." Usmiala sa. Narhari si len nesmelo sadla na drevenú stoličku a oči upierala všade inde len nie na matku.
"O dva mesiace, o takomto čase...už budeš vydatá." Potešila sa postaršia žena.
"Prosím?!" Narhari nevedela, či zle počula alebo zle pochopila.
"Vieš, ked sme boli v tom meste na stretnutí, dohodli sme sa s kráľom Gurtredom, že si vezmeš jeho syna Keshona. Je to korunný princ provincie, takže vlastne získaš status princezny. Nie je to úžasné?" hoc sa jej matka nesmierne tešila, Narhari nevedela, ako má reagovať.
"Chcete ma...vydať? Za človeka...ktorého nepoznám? Budem sa musieť... odsťahovať z dediny?" Nevedela pochopiť, ako jej to rodičia mohli urobiť. A poza jej chrbát.
"Nebuď malá. Ani my sme sa nepoznali, ked sme sa brali. Ty nemáš žiadne právo o tom rozhodovať." Zamiešal sa do rozhovoru otec.
Pravda, Narhari vedela, ako to v spoločnosti chodí. Ale niečo také nečakala. To by sa radšej nechala bičovať.
"Odmietam!" zakričala, vstala tak prudko, až sa stolička prevrátila a bežala von zo sídla.
Jej matka sa automaticky postavila a chcela bežať za dcérou.
"Nechaj ju. Nech sa prevetrá." Povedal jemne otec.
"Ale-" chcela protestovať, no zabránil jej v tom.
"Je to ešte len dieťa. Musí si utriediť myšlienky. Nemaj strach, vráti sa." Uisťoval ju.

Narhari dobehla až na čistinku, kde sa s Warenom stretávali.
Prečo? Prečo mi to len urobili? Nechcem sa vydávať. Za človeka, ktorého som nikdy nevidela. Aký život ma čaká? Chcem ostať tu. V dedine. Stretávať sa s Warenom a jesť chlieb od dedinčanov.. vzlykala.
"Čo tu robíš?!" vystrašil ju mužský hlas. Učupená otočila hlavou v smere známeho hlasu. Stál tam Waren. Ani nerozmýšľala, rozbehla sa k nemu a so slzami v očiach ho objala.
Palicu, ktorú v rukách držal zhodil na zem a objatie opätoval.
"Čo sa stalo?" spýtal sa, ked uvidel jej slzy.
"Zničili mi život." Neprestávala plakať.
"Kto?" opýtal sa a hladkal jej chrbát, aby sa trochu upokojila.
"Všetci. Musím odísť. Už sa nevrátim." Vyslovila šeptom. Vietor takmer odniesol jej ubolené slová.
Hoc to nechcela, musela rodičov poslúchnuť. Musela prijať verdikt, ktorý na jej hlavu vypísali. Nebolo úniku.
"Ako odísť? Kam? Kedy? Prečo?" vyslovil Waren množstvo otázok.
"Neviem. Viem len, že už tu nebudem dlho. Že už sa nebudem môcť hrať, nebudem môcť šermovať ani jazdiť na koni. Proste mi zakážu všetko, čo mám rada." A ty ma budeš ešte viac nenávidieť. Pomyslela si, ked si uvedomila, že sa stane princeznou.
Ked sa ako-tak upokojila, sadli si spolu do trávy. Waren jej dal pod zadok svoj kabát, aby si neušpinila šaty.
"Prečo tak zrazu?" nechápal. Všetko by bolo jednoduchšie, ak by mu povedala pravdu. Lenže nechcela, aby sa hned postavil a odišiel. Chcela s ním stráviť ešte tie krátke chvíle, ktoré jej ostali.
Pozdvihla ramená.
"Nemáš na výber." Skonštatoval, ked sa na ňu zadíval uprenejšie.
"Chcela by som tu ostať. Ver mi. Viac než čokoľvek by som chcela byť tu. V lese. V dedine. S tebou, s dedinčanmi...proste v jednoduchom svete. Ale patrím inam. A to sa nezmení." Uznala. Bola mu vzdialená viac, než si dokázala predstaviť. Možno to celé bol len únik z reality a teraz sa do nej musí vrátiť. Musí sa vrátiť tam, odkiaľ prišla. K služobníctvu, k vybranej spoločnosti, k drahým šatám či vlásenkám, k etikete a k ... manželovi.
Tak závidela chudobným, že si mohli zobrať koho chceli. Ona takú možnosť nemala.
"Nemusíš sa vrátiť?" Bola už tma, zopár svetlušiek im osvetľovalo okolie.
"Nevyzerá, že by ma hľadali." Nikde nevidela masy ľudí s lampášmi, ako by vykrikovali nenávistné reči na jej osobu. Takže jej pravdepodobne dali priestor, aby všetko spracovala sama a v tichosti.

"Škoda, že musíš odísť. Bola si moja prvá kamarátka. Jediná kamarátka. Nikdy si sa nič nepýtala. Bavila si sa so mnou, aj ked nie som vždy príjemný." Vyznával.
"Aj ked si urazil moju vlásenku!" povedala pobavene a slzy z jej tváre zmizli.
V tom sa zadíval na marhuľový kvet na jej hlave.
"Ešte stále to máš? Ved je škaredá." Zatváril sa kyslo.
"Pre mňa je dokonalá." Tú vlásenku si kúpila za vlastné peniaze. A kúpila ju v deň, ked sa prvý krát stretli. Znamenala pre ňu veľa. "Starám sa o ňu ako o oko v hlave." Prešla po nej rukou a usmiala sa.
"Uvidím ťa ešte niekedy?" spýtal sa smutno. Položila si hlavu na jeho rameno.
"Neviem." Ale dúfam, že áno.
"Ak... sa ešte raz stretneme, aj napriek odlúčeniu, bude to osud." Poznamenal.
Zadívala sa na neho. Snažila sa zapamätať si každý milimeter jeho tváre, aby na ňu nikdy nezabudla.
"Ak sa ešte raz stretneme. Budeme opäť priatelia?" neisto vyslovil svoje prianie.
"Samozrejme!"
"Sľubuješ?" nastavil malíček. "Sľubujem." Vyslovila s úsmevom, ked sľub potvrdila.
"Čo ak ťa nespoznám?" obával sa.
"Spoznáš ma. A ja teba tak isto. Oči ľudí sa nemenia. Aj keby si mal kuklu a bolo by ti vidno len oči, spoznala by som ťa." povedala pobavene.
Ešte chvíľu sa bavili o budúcnosti, ked sa Narhari postavila. Prešiel dlhý čas, musí sa vrátiť do sídla.
"Ak...sa stretneme znova, zmeníme svet." usmiala sa, ked ho posledný krát objímala.
Môžem sa jej opýtať, ako sa volá? Napadlo Warena. Ani po tom dlhom čase nemal odvahu spýtať sa na jej meno...
"Zbohom." podzravila mu a utiekla.
Ak by ostala dlhšie, bolo by to ešte horšie. Už aj tak mala slzy na krajíčku. Ked sa vrátila do sídla, preplakala zvyšok noci.

Aj ked zostala v sídle ešte pár dní, kým si balila posledné veci, nemohla už ísť do dediny ani do lesa. Musela dať navždy zbohom svetu, ktorý tak milovala.
"Môžeme odísť?" spýtal sa otec pri veľkom kočiari, ked balili Narharine posledné truhlice. Matka prikývla a pohladila Narhari po pleci.
"Môžem vás o niečo požiadať otec? Prosím, poďme cez dedinu. Chcem ju ešte posledný krát zazrieť." Žobrala. Otec sa zatváril kyslo, ale matka sa na Narhari usmiala a tak otec nakoniec súhlasil.
Celú cestu mala oči mokré od jej sĺz. Dívala sa na domy, na ľudí, na obchodníkov...až sa úplne vzdialila a vydala do nového kraja.

Waren ešte niekoľko dní chodil na známe miesto a očakával svoju kamarátku. Ked však dlhšie nechodila vedel, že už ju nikdy neuvidí. No nabral odvahu a vydal sa cez aristokratickú hranicu. Mieril do sídla.
Pred mohutnou noblesnou stavbou sa to hemžilo ľudmi. Balili veci, predávali nábytok.
Waren neznášal ľudí, ktorí v sídle žili, ale títo vyzerali ako sluhovia. Avšak ani k nim sa nevedel správať. Ked si spomenul, ako rozprávala jeho kamarátka, chytil palicu silnejšie a vydal sa k jednému sluhovi.
"Prosím vás, neviete kde šla"- aj napriek tomu, že ho poprosil, muž mu nevenoval pozornosť.
"Čo by si rád?" spýtala sa milým hlasom slúžka.
"Ja, chcel by som vedieť, či poznáte dievča... s takou škaredou vlásenkou." Opísal Narhari tak, ako mu utkvela v pamäti najlepšie.
Slúžka sa zasmiala. Zadívala sa na chlapca. Pani sa mu asi predstavila ako slúžka. Musím ju ochrániť.
"Poznám. Ale odišla. Išla do provincie Cheotang." Smutno povedala chlapcovi. Cheotang? Miesto, kde býva kráľ?
"Nevráti sa." Sklonil hlavu. Slúžku pozdravil a dal sa na odchod.
"Prosím vás... ako sa to dievča volalo?" spýtal sa z dialky.
"Narhari. Volala sa Narhari." Usmiala sa zakývala mu.
Narhari...

Obrázok 1. : ebay + kvietok1, kvietok 2 + efekty
Obrázok 2. : dorama Warrior Baek Dong Soo + efekty



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Magicmax Magicmax | Web | 11. srpna 2017 v 18:50 | Reagovat

Ách, první. :) Tak to požehnám všem co budou po mně. Je tu něco pro přečtení. Co stojí za to na to svá očka nechat pohlédnout. ;) :)
:-)  :-)  :-)  :-)  :-) - Dávám pět smajlů z pěti! :)

2 scmon scmon | E-mail | Web | 11. srpna 2017 v 19:12 | Reagovat

Přečetla jsem všechny kapitoly skoro jedním dechem. Škoda, že si budu muset počkat na další, ráda bych četla dál a dál. Ale budu to muset hold vydržet :).

3 leeaibili leeaibili | E-mail | Web | 11. srpna 2017 v 19:12 | Reagovat

Dobrý! ^_^ Vážně

4 ~Rhiain ~Rhiain | Web | 11. srpna 2017 v 19:58 | Reagovat

Jeeežiš, on ju šiel hľadať, aké romantické :O Pobavilo ma slovíčko "hmuravo" - počula som ho prvýkrát v živote :D

Teším na ďalšiu ^^

5 Ami Ami | E-mail | Web | 11. srpna 2017 v 20:46 | Reagovat

Pokračko, pokračko, pokračko! To bolo tak sladké. :333 xD

6 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 12. srpna 2017 v 7:10 | Reagovat

[1]: Hah dakujem, som rada, že sa páči :)

[2]: Teší ma, že ťa to zaujalo^^

[3]: Dikino :)

[4]: Hm.. hmuravo? Ja to používam bežne :D Dúfam, že existuje :D :D

[5]: Musela som aj trošku romantiky sem zapliesť no D:

7 Citruštek Citruštek | E-mail | Web | 12. srpna 2017 v 21:55 | Reagovat

Fú, všetko sa to zrazu zvrtlo a udialo tak rýchlo. Musel to byť pre Narhari šok a najmä, keď sa zblížila s Warenom (mimochodom, Waren je super meno), no uvidíme, či sa s tým vôbec zmieri a hlavne keď vie, kde sa Narhari nachádza. :]
Konečne vie jej meno! :D
Som zvedavá na pokračovanie. ^^

8 LM LM | E-mail | Web | 13. srpna 2017 v 0:32 | Reagovat

Zdarne dočítané a malinko ma sklamalo, že mu Narhari nepovedala o svojom pôvode, no na druhú stranu som za to rada, lebo to veští dejové obohatenie. Ako sa hovorí: kúzlo sa skrýva v tajomstve :)
Teším sa na ďalšiu časť :)

9 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 13. srpna 2017 v 7:05 | Reagovat

[7]: Áno vymyslela som to tak, ayb to bol šok aj prekvapenie ale zároveň na tom bolo aj niečo pozitívne a teda sa Waren konečne dozvedel ako sa volá :D

[8]: Presne ako vravíš, tajomsvo^^

10 Joina Joina | Web | 13. srpna 2017 v 9:19 | Reagovat

Začala jsem u třetí kapitoly, ale musela jsem si ještě přečíst tu předchozí, a je to moc pěkné :)
Tohle Asijské psaní je taky skvělé :)

11 NaTyy NaTyy | Web | 13. srpna 2017 v 13:46 | Reagovat

máš u mě hodnocení :))

12 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 13. srpna 2017 v 14:12 | Reagovat

[10]: Dakujem, som rada, že sa páči :)

[11]: idem kuk :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama