Z úcty k minulosti ╩05╩

25. srpna 2017 v 17:13 | Sayuri |  Z úcty k minulosti
Kapitola piata: Boj sa ma

"Z Adalrico?" spýtala sa Narhari. To slovo počula prvý raz.
"Áno, veličenstvo. Je to skupina šermiarov, ktorí berú spravodlivosť do vlastných rúk. Celý národ o nich hovorí. Chodia naprieč krajinou a pomáhajú ľudom. Ale trochu iným spôsobom, než vy," ozrejmila Risa fakty.
"Ako?" Narhari sa dožadovala bližšieho vysvetlenia.
"Mečom. Plienia a zabíjajú. No len bohatých a vplyvných. Čo im ukradnú, rozdávajú chudobným."
Narhari prechádzala pohľadom po okolí. Ľudia sa tvárili, že skupinku zahalených mužov nevidia. Odvracali oči, alebo sa rýchlo vzdialili. Nemohla im to zazlievať. Ak dostávajú od tých mužov cennosti, nebudú predsa proti nim. Ale Narhari bola proti násiliu a niečo také jej neprišlo správne.
"Musíme niečo urobiť. Veď ho zabijú." Chcela tam ísť. Jej dvaja strážnici si vymenili neisté pohľady. Risa však svoju pani opäť zastavila.
"Veličenstvo, dajte od nich ruky preč. Je im jedno, aká ste. Zabijú vás už len preto, že ste princezná. A aj keď máte za chrbtom statných vojakov, muži z Adalrico sú lepší. Sú to najlepší šermiari v krajine. Ani kráľovský vojak proti nim nemá šancu." Kým jej dohovárala, muži odišli.
"Nerozumiem ti. To sa mám prizerať ako niekoho zabíjajú?!" Narhari bola nahnevaná. Ako by nestačilo, že ľud sužujú problémy s daňami, vysokými poplatkami a všelijakými zákazmi, ešte sa tu nájde niekto, kto chce robiť takéto rapídne poriadky. Narhari možno nesúhlasila s hodnostármi a ich názormi na občanov, ale nepodporovala bezmyšlienkovité zabíjanie. Veď aj keď zabijú niekoho bohatého, čo sa zmení? Na jeho miesto príde ďalší, ktorý môže byť ešte stokrát horší.
"Ak ich pozná celá krajina, prečo som o nich ešte nepočula?"
"Pravdepodobne neboli v našom meste. Navyše, sú niečo ako verejné tajomstvo. Všetci o nich počuli, možno ich dokonca poznajú, no nikto ani necekne. Niektorí z rešpektu, iní zo strachu."

Narhari sa šermiarom rozhodla nevenovať pozornosť. Aspoň pre dnešok. Zaoberala sa radšej ľuďmi v meste. Vyriešila niekoľko sporov, ktoré mohli skončiť zle, ak by sa nezjavila.
Vždy, keď ju ľudia videli, boli prívetivejší a snažili sa navzájom spory urovnať.
Risa jej asistovala aj finančne - odhovárala ju od nezmyselných nákupov.
"Veličenstvo, viem, že chcete ľudí podporiť a kúpiť si ich tovar, ale keď budete takto míňať peniaze, skrachujete. A keď budete chudobná, nepomôžete im," poučovala ju Risa.
Narhari si po chvíľke uvedomila, čo tým myslela. Neustále rozhadzuje peniaze za tovar, ktorý nepotrebuje, len preto, aby niekoho potešila. Preto sa rozhodla krotiť sa.

Dnes nekúpila žiadny šperk, šatku, či látku. A ani neplatila za iných. Prišla na to, že je možné problémy riešiť dohovorom alebo sľubom. Netreba hneď každému hádzať zlaté mince.
"Budeš moja osobná asistentka. Vďaka tebe ušetrím a nedostanem sa do problémov," usmiala sa na Risu a tá jej úsmev opätovala.

Keď prešli mesto, vrátili sa do paláca.
"Vaše veličenstvo!" zvolal za ňou kráľovský posol a Narhari sa otočila jeho smerom. Poklonil sa.
"Jeho výsosť sa vrátila z poľovačky. Všetky tromfy sú už starostlivo uskladnené a časť sme rozdali ľudom, ako jeho výsosť prikázala, zároveň je pripravený aj váš koč," informoval ju. Narhari sa potešila, že sa aspoň niekoľko ľudí dnes dobre naje. Zabudla však, aké sú plány a tak nechápavo hľadela na posla.
"Vaše veličenstvo aj s jeho výsosťou odchádza na stretnutie do susednej provincie. Všetky veci sú zbalené. Keďže ste slečnu Risu povýšili na vašu dvornú dámu, bude vám v koči robiť spoločnosť. Jeho výsosť pôjde popri vás na koni, vedľa vojakov. Ak sa nevyskytnú nečakané zastávky, pôjdeme celú noc." Zopakoval úklon.
Narhari došla k pristavenému kočiaru, spočinula pohľadom na svojom manželovi, na vojakoch a nastúpila. Risa ju už čakala vo vnútri.
"Úplne som na túto cestu zabudla," zachichotala sa Narhari, keď si sadala oproti Rise, v smere jazdy.
Veliteľ skríkol povel a všetci sa dali do pohybu. Risa nespúšťala oči z okienka. Dívala sa na prírodnú scenériu, ktorá ju fascinovala, aj na ozbrojených vojakov, ktorí chránili princa a princeznú. Zablúdila očami k manželovi svojej pani, jemne sa začervenala a okamžite nasmerovala tvár k zemi.
"Nemusíš byť takáto ostýchaná. Nikto ti nebráni v tom, aby si mu venovala pohľad," povedala Narhari priateľsky. Risa nechápala, ako môže byť jej pani až taká láskavá.
"Ako by som sa na neho mohla dívať, veličenstvo. Zvykám si, že sa vôbec smiem dívať na vás v takejto kráse." Pozdvihla hlavu a zadívala sa na Narhari.
Risa vedela, prečo si kráľ vybral za nevestu pre syna práve jej pani. Okrem dobrého srdca, prekypovala aj nesmiernou krásou. Mala dlhé tmavohnedé vlasy, ktoré rozpustené padali až po zadok. Čokoládovo hnedé oči zdobili iskričky plné života. Plné ružové pery každú chvíľu odhaľovali porcelánovo biele zuby. Na jej tvári nebola ani chybička. Bola ako ikona. Dokonalá. Až na prapodivnú vlásenku, ktorú mala vo vlasoch zapichnutú každú chvíľu. Pri pohľade na ten šperk sa Risa rozosmiala. Narhari hneď vedela prečo.
"Ani tebe sa nepáči," skonštatovala. Risa sa prestala smiať, znova nasmerovala pohľad do zeme a začala sa ospravedlňovať.
V tom ju Narhari prerušila: "Som rada, keď si sama sebou. Keď sa vysmievaš môjmu vkusu na vlásenky." Rise pri slove vysmievať stiahlo hrdlo. Nikdy by si niečo také nedovolila.
"Vieš... videla som už aj krajšie. Vlastne, vlastním krajšie. Mám v paláci niekoľko naozaj krásnych. Niektoré sú zo zlata, iné zo striebra, ozdobené drahými kameňmi, pravými perlami... ale mne sa najviac páči táto." Opäť si prešla rukou po marhuľových kvetoch a usmiala sa. Risa si však všimla, že to bol iný úsmev, ako tie, na ktoré bola zvyknutá. Pretože tento... v sebe niečo skrýval. Nechcela sa pýtať svojej pani na detaily a viesť konverzáciu týmto smerom.
"Ste spokojná so svojim životom?"
Narhari chvíľu neodpovedala, a Risa sa začínala obávať, či neprekročila hranice. "Prepáčte, veličenstvo ja-"
"Už som ti povedala, buď sama sebou. Predo mnou nemusíš predstierať ani dodržiavať etiketu. Cením si pravdu. Navyše tu okrem nás nikto nie je," šibalsky sa usmiala a Risa sa uvoľnila.
"Som spokojná. Ako by som nebola. Mám všetko, čo človek kedy chcel. Úžasného manžela, bývam v paláci, mám vlastné služobníctvo, ľudia ma majú radi a dokonca mám aj pravú kamarátku. Čo viac si priať."
"To ma teší, veličenstvo. Aj s manželom ste spokojná. Hlavne, že sa vám tento život páči. Vždy som sa bála, či si naň zvyknete." Risa vedela, na čo narážala. Už v detstve mala Narhari bližšie k dedine ako k sídlu, preto bola vždy zvedavá ako sa jej pani zhostí roly princezny.
"Zvykla som si naň. Nemala som na výber. Pravda, prvé mesiace som rodičov nenávidela za to, že ma vydali v tak mladom veku. Mala som predsa len pätnásť, chcela sa túlať po svete a nič neriešiť. Okrem manžela prišla aj zodpovednosť. Za služobníctvo, za palác aj za obyčajných ľudí. Pomaly som sa naučila plávať v týchto vodách. Mala som pri sebe dobrých radcov a dokonca aj rodičia sa presťahovali do východného krídla paláca. Všetko som sa naučila. A keď som trochu dospela, prišla som na to, že ako princezná môžem mnohé veci zmeniť. Tak som to začala robiť. Keby nie, tak ťa znovu nestretnem." Žmurkla na ňu.
Risa bola naozaj vďačná za všetko, čo pre ňu pani urobila. Ale hlavne ďakovala osudu za to, že ju vôbec môže poznať.

Celé hodiny sa rozprávali. O živote, o manželovi, o paláci či o rodičoch. Až kočiar zastal.
"Vaše veličenstvo," Narharin osobný strážca Hector odhrnul záves, "kone si potrebujú oddýchnuť od náročnej cesty, preto sa na chvíľu zastavíme. Ak chcete, môžete sa vyvetrať." Hlavou naznačil úklon.
Narhari kývla Rise. Obe vyšli z kočiara a pozorovali kone pijúce vodu a vojakov, ako si rozcvičujú telo po dlhej ceste v sedle.
"Uistili sme sa, že je miesto bezpečné, drahá." Podišiel k nej manžel a pobozkal ju na čelo. Vojak za ním sa hneď otočil.
"Viem, veď by ste nás nevolali von, ak by nám niečo hrozilo." Pohladila ho po ramene.
Rise sa pohľad na nich páčil. Boli k sebe takí dobrí a to medzi aristokratmi často nevidela.

"Vaša výsosť! Zle je!" k princovi dobehol vojak a v ruke zvieral svoj meč.
"Prichádzajú muži z Adalrico! Je ich veľa, výsosť." Vojak bol zjavne plný obáv.
Narhari zvraštila obočie a pohľadom vyhľadala manžela.
"Choďte do koča. Ochránime vás." Risa svoju pani hneď tiskala dnu, no Narhari šla s nevôľou.
"Keshon! Dávaj si pozor!" zakričala manželovi. Risa zavrela dvierka a zatiahla závesy. Z pod šiat vybrala malú dýku.
"Nebojte sa, veličenstvo. Budeme v poriadku." Snažila sa však presvedčiť aj samú seba. Musí ostať pokojná a nepodliehať panike.
"Čo od nás chcú? Peniaze? Zlato? Veď ideme na stretnutie, nič také tu nemáme."
"Neviem, či niečo chcú, veličenstvo. Prísť o peniaze a šperky, by bol ten lepší prípad. V tom horšom nás len prišli zabiť."
"Veď sme im nič neurobili! To takto barbarsky zabíjajú každého, kto má nejaké postavenie?"

"Vypadnite!" kričal Keshon na skupinku šermiarov. Musel uznať, že ich schopnosti ďaleko prevyšovali schopnosti kráľovských stráži. Keď videl, ako sa oháňali mečmi, mal najväčšiu chuť schytiť kočiar so svojou ženou a utiecť z boja. No niečo také mu prísna etiketa nedovoľovala. Boj musel aspoň skúsiť.
"V prvom rade nám dáte všetko, čo máte. Cena pokladu rozhodne, či vás necháme žiť, alebo umriete", zakričal muž so šatkou previazanou cez tvár.
"Ideme na stretnutie. Nevezieme ani zlato, ani šperky." Princ sa snažil o mierovú dohodu.
"Tomu máme veriť? Prehľadať truhlice!" prikázal muž v maske. Niekoľko mužov sa hneď vydalo k princezniným truhliciam. Vojaci ich chceli zastaviť, ale márne.
Princ vydal rozkaz, aby sa na chvíľu stiahli, nech ich kľudne preskúmajú.
"Nie je tu nič, Shadow Lord," vyslovil muž, ktorý mal okrem masky na tvári aj šatku cez hlavu.
Shadow Lord bol očividne vodcom. Nešpinil si ruky prehrabávaním truhlíc, ani bojom s vojakmi. On sa zameriaval len na vysokopostavených hodnostárov, úradníkov a ľudí z kráľovskej rodiny. Ak mu nemajú čo ponúknuť, alebo cena ich cenností nie je dostatočne vysoká, bez váhania ich zabije. Také boli jeho pravidlá. Zatiaľ však spokojne sedel na koni a díval sa, ako jeho ľudia začali opätovne bojovať s vojakmi.
"Ale tu sú dve pekné ženy." Vyslovil muž s jazvou cez oko, a doslova vytrhol Narhari a Risu z kočiara. Risa sa všemožne metala na všetky strany a snažila sa brániť svoju pani.
"Táto je pekne divoká," slizko sa usmial šermiar.
"Nedotýkajte sa ich!" zakričali vojaci na čele s Hectorom.
"Asi budú cenné. Však, princeznička?" prešiel Narhari rukou po brade a Keshon skoro pukol od zlosti.
Vydal sa manželke na pomoc, no druhý maskovaný muž mu mečom uštedril ranu cez hrudník. Aj napriek tomu, že rana nebola veľmi hlboká, princa zaskočila. Vyrazila mu dych a padol na zem.
"Keshon!" zakričala Narhari, dostala sa zo zovretia maskovaných mužov a pretlačila sa až nad svojho manžela, ktorý stále ležal na zemi a rukou si zakrýval ranu. Vojaci sa postavili okolo nich s cieľom brániť životy svojich vladárov za každú cenu.
Keď Narhari videla krv na Keshonovom oblečení, oči sa jej zaliali slzami.
"Bez dôvodu zabíjate ľudí a myslíte si, že meníte svet? Čo sa zmení, ak nás zabijete? Bez hodnostárov krajina upadne. To je váš cieľ?" pýtala sa Narhari a premeriavala si princovo zranenie. Bolo to jemné seknutie, nie hlboké, ale na šírku mohlo mať tak dvadsať centimetrov. Vzala šatku a tlačila na ranu. Očami však opäť zaletela k maskovaným mužom.
"Ak chceme vytvoriť novú krajinu, musíme zničiť tú starú." Odvetil ten, ktorý mal jazvu.
Narhari opäť sklonila hlavu k manželovi. Vedela, že ich zabijú. Nemá cenu odporovať.
Ozdobné retiazky jej vlásenky sa pri pohybe dotkli hlavnej ihlice a zacengali. Ten zvuk Shadow Lorda zaujal a vodca banditov sa zadíval na princeznú. Šperk v jej vlasoch postrehol aj z miesta, z ktorého sledoval predstavenie. Podobnú vlásenku už raz videl. Vlastne nemohol uveriť, že sa nájde viac ľudí, ktorí si kúpia niečo tak škaredé a nevkusné.
Aj muža, ktorý stál nad Narhari zaujala. Vytrhol jej ju z vlasov a tým uvoľnil husté pramene, ktoré žene padli cez celý chrbát. Namieril na ňu meč.
"Narhari!" skríkol Keshon.


Zdroj obrázka koč: Klik naň
Zdroj obrázka šermiar: dorama Ruler: master of the mask
Zdroj obrázka vlásenka: Sayurkyn majetok :D

Za korektúru, kritiku a cenné rady ďakujem → Orida


Predchádzajúca časťNasledujúca časť
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 ~Rhiain ~Rhiain | Web | 25. srpna 2017 v 18:36 | Reagovat

I KNEW IT! Ha! Warren je späť! :-D

Inak, kus som zmätená. Kam sa vyparil Hector? Či som mimo? Či nie? Či? :-D

2 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 25. srpna 2017 v 18:46 | Reagovat

[1]: tvoje teórie :D

hm..nikde sa nevyparil, je s vojakmi a bojujú proti šermiarom :D
no zajtra, ked budem mať čas sa na to kuknem a prihodím nejakú vetičku, aby to bolo zrejmé :)

3 ~Rhiain ~Rhiain | Web | 25. srpna 2017 v 19:08 | Reagovat

[2]: No worries, ja som asi len zmätená zase :-D

4 Orida Orida | E-mail | Web | 25. srpna 2017 v 19:16 | Reagovat

[3]: Hector je šedá eminencia, neustále prítomný, no nikým nepostrehnutý! :D

5 LM LM | E-mail | Web | 29. srpna 2017 v 1:12 | Reagovat

Juuu, tak toto bola skvelá kapitola!!! Teším sa na ďalšiu! *o*

6 Ami Ami | E-mail | Web | 29. srpna 2017 v 13:18 | Reagovat

Ohh, to až takto? To bolo super Sayuri. :D Všetko kvôli peknej vlásenke (áno Keshon, peknej!)

7 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 29. srpna 2017 v 13:40 | Reagovat

[5]: som rada, že sa páči :)

[6]: dakujem za pochvalu Ami :)
aj mne sa páči :D

8 leeaibili leeaibili | E-mail | Web | 3. září 2017 v 11:09 | Reagovat

Zajímavé, hádám se to ještě vyvine nějakým dobrým směrem :D.
No, jen tak dál :D...

9 Citruštek Citruštek | E-mail | Web | 5. září 2017 v 18:21 | Reagovat

Bude to Warren. Určite bude. Hlavne, keď ich ešte nezabil a iných bez rozmyslu a automaticky, tak ako to má v pravidlách.
Už len to, že ho zaujala tá vec.
Ale inak, mne sa ten jej manžel veľmi páči, pekne opisuješ ich vzťah a príde mi to veľmi milé a romantické. Takže som zvedavá, ako sa to celé dopletie. :)

10 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 5. září 2017 v 18:36 | Reagovat

[8]: dakujem :)

[9]: nechaj sa prekvapiť :) snažím sa, aby bol Keshonik zlatý :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama