Z úcty k minulosti ╩07╩

8. září 2017 v 18:37 | Sayuri |  Z úcty k minulosti
Kapitola siedma: Spojitosť medzi nimi


Narhari nespúšťala pohľad z jeho tváre. Čierna šatka sa mu tiahla až k stredu nosa, takže zreteľne videla len jeho oči. Boli rovnako temné ako noc. Myslela si, že oči hľadaného zabijaka budú kruté, chladné a budú predstavovať samotnú smrť. Oni však také neboli. Necítila strach, ani v nich nevidela zlo.
Keď ho započula v lese, zľakla sa. Následne jej obavy opadli. Už mal predsa možnosť zabiť ju a neurobil to, preto sa ho nebála.
Díval sa na princeznú s rovnakým záujmom, ako ona na neho. "Čo robíte v lese?" šepol, pustil jej ruku a druhou sa oprel o strom za ňou, čím jej definitívne zabránil v prudšom pohybe.
"Nič," odpovedala odmerane, no potom sa zamyslela. Hoc mnohé jej otázky odignoroval, na niektoré predsa len odpovedal. A verila tomu, že úprimne.
"Mám rada les," vyslovila napokon a očami preletela po okolí.
Shadow Lord o krok ustúpil, stále bol pri nej pozoruhodne blízko.
"V lese... sa cítim lepšie, ako v paláci," povedala mu pravdu.
Niečo také ešte nikdy nevyslovila. Mala pocit, že tento muž, ktorého pohľad ju fascinoval, tomu z nejakého dôvodu porozumie. Vedela, že sa jej nebude posmievať, ani ju nebude karhať, ako by to urobili iní.
"Už od mala som bola taká. Mala som radšej husté lesy či pustatiny, než honosné sídlo. Pod mohutnými korunami stromov som sa vždy cítila slobodná. V lese nie som princezná, ani dcéra úradníka. Tu som... len ja."
"Ako princezná asi nemôžete chodiť na miesta, na ktoré by ste chceli, však?" Opäť o krok ustúpil a Narhari sa konečne odlepila od kôry stromu. Neustále sa snažila mieriť pohľad inde, ako na Shadow Lordovu tvár. Jeho oči ju priťahovali ako magnety. Vôbec tomu nerozumela, preto sa radšej dívala na zem, či na malé kúsky tmavej oblohy, ktoré sa predierali pomedzi husté konáre. Shadow Lord si to všimol. Prekvapene sa na ňu díval a snažil sa prísť na to, prečo princezná behá očami kade-tade.
"To je pravda. Veľa vecí mám zakázaných, veľa vecí nemôžem robiť. Na druhej strane, môžem pomáhať ľudom. Môžem zlepšiť ich život. Takže myslím, že to za to stojí," usmiala sa.
"Ste šťastná?" spýtal sa šeptom. Chcel to vedieť.
Narhari sklopila pohľad od oblohy a vyhľadala jeho oči. Pocítila znepokojivú zvedavosť, ktorú v nej vyvolával muž pred ňou. Chcela ho spoznať, túžila o ňom niečo vedieť...
Dosť osobná otázka. Ale aj ona sa predsa také pýtala. Sama však odpoveď nepoznala.
"Ja..." zakoktala sa.
V tom sa ozvali vzdychy. Hector pootvoril oči, naberal vedomie. Narhari obišla maskovaného šermiara, aby pomohla svojmu strážcovi. Scénka, ktorá sa mu zjavila, Shadow Lorda zaujala. Princezná v drahých šatách kľačí v hline, len aby pomohla obyčajnému vojakovi z kráľovských stráži.
"Dovidenia, princezná," pozdravil vodca Adalrico a stratil sa v tme.

"Hector?" oslovila verného strážcu a položila ruku na jeho rameno. Stále ležal na zemi a zviechal sa veľmi pomaly.
"Veličenstvo?" povedal ticho. "Veličenstvo! Som rád, že ste v poriadku! Čo sa stalo? Nie ste zranená? Kde je ten barbar? " vypytoval sa.
Jednu ruku si stále pridržiaval na krku, kam mu Shadow Lord uštedril ranu. Neustále si princeznú obzeral, či jej maskovaný muž neublížil. Okrem zablatených šiat však nič nenašiel.
"Povedzte mi, čo sa stalo, veličenstvo! Je to moja vina!" posadil sa a nedal Narhari šancu odpovedať mu na otázky. "Kde je ten muž? Nič vám neurobil?"
Princezná ho pohladila po ramene. "Upokoj sa, Hector. Naozaj si v poriadku? Môžeš vstať?" zisťovala.
Po chvíľke sa opatrne zodvihol zo zeme. Jemne sa zatackal, a tak ho Narhari podoprela. Ihneď chcel svoju ruku stiahnuť z jej ramena, ale nedovolila mu to. Ako práve vyzerá? Opiera sa o princeznú On! Obyčajný strážca. Ako si môže niečo také dovoliť?
Narhari mu rukou pohladila líce a usmiala sa. "Je to v poriadku, Hector. Ideme?"
Robil malé kroky, ešte stále sa nedostal do formy.
Toto je rozhodne najhorší deň môjho života. Som to ja kto má chrániť princeznú a pomáhať jej . A nie, aby sa ona starala o mňa. Vôbec som ju nevedel ochrániť. Bol som bezmocný. Ak by sa jej niečo stalo...
Mohol by sa zapísať na hodiny majstra Shika, ktorý učí bojové umenia, ale načo by to bolo dobré? Aj keby vedel všemožne bojovať holými rukami, Adalrico by neporazil. Možno si ale pridá nejaké hodiny šermu, tie by nemuseli byť na škodu. Hlasno si vzdychol.
"Veličenstvo, ja-" chcel sa ospravedlniť, najlepšie aj tisíckrát.
Narhari ho však prerušila: "Hector. Naozaj sa tým netráp. Som v poriadku. Nič sa mi nestalo. Pozri, zostane to len medzi nami. Boli sme sa len prejsť. Dobre?"
Ako je možné, že mu nenadáva? Že je po tom všetkom k nemu milá? Iné princezné by sa na neho už osopili, aký je neschopný, zbytočný a vynadali by mu. Možno by ho aj dali zbičovať. No ona ho ešte podporuje a rozdáva úsmevy. Dokonca dovolila, aby sa o ňu oprel. Poznal jej láskavú stránku a dobre vedel, aká je. Neprestával sa však udivovať, kam až siaha jej dobrosrdečnosť.
Ste naozaj úžasná, veličenstvo. Prikývol. Nikto sa to nedozvie.

Po istom čase našli cestu z lesa. Narhari podišla k svojmu stanu a videla, ako jej osobný strážca posiela preč vojaka na stráži a má v pláne zaujať jeho miesto. Vydala sa ich smerom.
"Hector," vyslovila šeptom, aby nikoho nezobudila. Mladý vojak sa poklonil a Hector naznačil úklon hlavou.
"Ako sa volá?" ukázala hlavou na mladého vojaka v modrej uniforme.
"Ademaro, veličenstvo," predstavil ho.
"Ademaro. Až do rána nás budeš strážiť ty. Hector, ty si choď oddýchnuť," prikázala mu.
"Ale, veličenstvo, ja nie som-" snažil sa o reč mladík.
Hector ho ale šťuchol do brucha. "Princeznej sa neodporuje."
Ademaro pochopil, a tak sa stíšil. Obaja sa poklonili a Narhari sa vydala ku svojej dvornej dáme.

Keď vošla do stanu, videla, ako Risa naďalej spokojne spí. Narhari si ľahla na chrbát a snažila sa zavrieť oči. No vždy, keď ich na dlhší čas zatvorila, videla tmavé dúhovky toho muža.
Odkiaľ ťa poznám? Premýšľala. Bola si takmer istá, že tie oči už niekde videla. Len nevedela prísť na to, kde. Lovila v hĺbke svojej pamäti, až sa v spomienkach vydala do minulosti.
"Ak sa ešte raz stretneme. Budeme opäť priatelia?"
"Samozrejme!"
"Sľubuješ?"
"Sľubujem."
Waren?! Nie, to nemôže byť...

Hoc jej to napadlo aj pri ich prvom stretnutí, keď jej položil na krk meč, nechcela tomu uveriť. Ako by mohol byť najznámejší zabijak jej bývalým kamarátom? Pravda, už v detstve vedel dobre šermovať. Už vtedy tvrdil, že nenávidí šľachtu. Ale, že by bol s Adalrico? Že by svoj cieľ posunul na tak vysokú priečku? Nie, to jej nesedelo. Poznala Warena. Aj keď sa ľudia menia, nemohla uveriť, že by sa stal niekým takým. Predstavovala si, ako žije kdesi v rodnej dedine, so ženou a troma deťmi a je z neho významný farmár.
Ale na druhej strane... aj hlas Shadow Lorda znel trochu ako ten jeho.
Ak je to skutočne Waren... zabije ma? Teraz, keď som v paláci, medzi ľuďmi, ktorými on opovrhuje najviac na svete?
V kútiku oka sa jej blyskla slzička.
Nie. Dvakrát ma mal možnosť zabiť a neurobil to. On ani nevedel, že patrím k šľachticom. Ale... ak to nie je on, prečo Shadow Lord...
Predsa len to bol náročný deň. Hoc nechcela, jej oči sa privreli a ponorila sa do spánku.

Nasledujúce ráno vojaci pobalili svoje stany, kým Narhari ešte spala. Bola unavená a dotlčená. Dokázala zaspať aspoň na pár hodín, no zem bola strašne tvrdá. Keshonovi už bolo lepšie, dokonca ani rana nevyzerala až tak zle. Niečo zjedli a vydali sa na cestu. Vojaci museli byť v dvojnásobnom strehu. Putovať po krajine bez jedinej zbrane bolo najväčšie riziko, aké doteraz podstúpili.
V koči Narhari neustále uvažovala. Snažila sa nájsť spojitosť medzi Shadow Lordom a Warenom. Ich hlas a oči boli podobné. No inú súvislosť nevidela.
Ako by sa Waren dostal z Tangensy do kráľovského mesta? Ako by sa vyšplhal až na najlepšieho zabijaka? Ako by si vytvoril tak úžasné legendy o sebe samom?
Nie. Nemôže to byť on. Zhodnotila napokon. Aj tak jej niečo hovorilo, že sa mýli.

"Veličenstvo, boli ste už v provincii Geojang?" spýtala sa Risa.
Celá krajina bola rozdelená na päť hlavných provincií. Každú provinciu viedla iná kráľovská rodina. Medzi sebou sa však snažili udržiavať diplomatické vzťahy, preto sa často navštevovali či sobášili. Kráľovské rodiny mali v krajine obrovskú moc. No aj nad nimi niekto bol. Niekto s neobmedzenou mocou - cisár.
Narhari pokrútila hlavou. "Idem tam prvýkrát. Som nesmierne zvedavá, aké to tam je. Kráľ Benjiro už bol u nás niekoľkokrát, ale o jeho provincii neviem takmer nič. Teším sa na mestá, na ľudí aj na samotný palác."

Po niekoľkých hodinách cesty konečne narazili na väčšiu dedinu. Najprv sa šiel vojak presvedčiť, či je všetko v poriadku a je tam bezpečno. Keď sa vrátil s dobrými správami, všetci sa potešili. Keshon so skupinkou vojakov vyhľadal lekára, aby sa pre istotu pozrel na princovo zranenie.
Narhari sa s Risou vydala do centra kúpiť zásoby jedla na cestu. Okolo nich sa zostúpili stráže, ktoré sa neustále pozerali po okolí, či princeznej znova niečo nehrozí. Tým, že si šermiari vzali všetky ich veci, museli sa všetci spoľahnúť na peniaze, ktoré nosili so sebou. A tých nebolo veľa.
"Potrebujeme kúpiť ešte nejaké zbrane," vyhlásila Risa. Narhari sa zadívala na svoje posledné mince. To sotva...
"Nemáme peniaze. A tovar nám nikto nedá zadarmo."
Aj keď bolo vidieť, že patria medzi šľachtu, nikto nebol tak hlúpy, aby im niečo len tak daroval.
"Ale, veličenstvo, zbrane potrebujeme. Do provincie Geojang je to ešte aspoň pol dňa cesty," zalomila Risa rukami pri stánku miestneho výrobcu zbraní. Práve kul akýsi meč.
"Slečny, aj inak sa dá platiť. Môžete mi dať vaše šaty, šperky, či dokonca kone."
Pri tých slovách si princezná najskôr predstavila niečo iné, nevhodné, takže sa jej nakoniec uľavilo. Ale šaty mu dať nemohli, veď idú za susedným kráľom. Čo si o nich pomyslí, keď prídu bez noblesného oblečenia? Kone mu tiež dať nemôžu, ako sa tam potom všetci dostanú?
"Bohužiaľ, pane, nemáme ti čo dať," vyslovila vľúdne Narhari.
Muž sa potešil, že ho tak úctivo oslovila. Väčšina šľachticov sa k ľudom ako je on nespráva pekne.
"Dám vám štyri meče za vašu vlásenku. Snáď ju predám," navrhol dohodu.
Risa sa potešila a prikyvovala hlavou. "Súhlasíme!" vykríkla.
"Nie!" zastavila ju Narhari. "Ďakujem ti, pane, za štedrú ponuku. Ak by som mala nejaké šperky, hoc aj všetky by som ti dala. Okrem tejto."
Risa tomu vôbec nerozumela. Tá vlásenka bola škaredá a pre ňu úplne obyčajná.
"Tu máte tie meče," nakoniec ich kováč Hectorovi podal. Narhari sa na neho nechápavo pozrela.
"Prečo to robíš, pane?" Muž sa iba usmial.
"Hneď ako sa vrátim do paláca, pošlem za tebou niekoho, aby ti to splatil," prisľúbila Narhari, muža pozdravila a vzdialila sa zo stánku.
Obchodník zašepkal a niekto mu na stôl hodil mešec striebra.

"Tak, nakúpili sme nejaké jedlo, máme štyri meče, ktoré dáme najlepším vojakom a kúpili sme aj nejaké kusy látky. Risa vie dobre šiť, trochu nám šaty upraví, aby sme nevyzerali ako úplní ťuťmáci, keď dôjdeme ku kráľovi Benjirovi," povedala Narhari manželovi.
Hoc vedela, že kráľ aj s manželkou pochopia, že ich prepadli, nechcela, aby vyzerali až tak zle.
Vydali sa na opäť na cestu. Šli bez prestávky a zrazu sa pred nimi týčilo kráľovské mesto. Veže paláca uvideli už z diaľky.
Konečne dorazili do cieľa.


Za korektúru, kritiku a cenné rady ďakujem →Orida


Predchádzajúca časťNasledujúca časť
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 dinosaurss dinosaurss | Web | 8. září 2017 v 20:12 | Reagovat

Páni!! Naprosto skvělé počtení!! Těším se na další část!! :-)

2 ~Rhiain ~Rhiain | Web | 8. září 2017 v 20:17 | Reagovat

Tá nevhodná časť ma pobavila :-D A Warren ^^

3 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 9. září 2017 v 7:13 | Reagovat

[1]: dakujem, som rada, že sa páči :D

[2]: musela som trochu odľahčiť situáciu :D hah Wareník :D

4 ~Rhiain ~Rhiain | Web | 9. září 2017 v 9:25 | Reagovat

[3]: Inak, mám taký zlý tušák ohľadom tých mečov, že budú otrávené alebo dačo také. Snáď sa mýlim. A ešte dotaz - ak plánuješ zabiť Hectora, rýchlo na to zabudni, radšej odstráň toho mladého sopliaka, čo papuľoval :-D

5 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 9. září 2017 v 10:39 | Reagovat

[4]: uvidíme, aké máš tušenie. A k Hectorovi :D v 14 kapitole ešte žije :D Čaká na neho veľký ...osud...

6 Orida Orida | E-mail | Web | 9. září 2017 v 12:11 | Reagovat

[5]: Heh, že osud. Nechceš mi prednostne poslať tú 14. kapitolu? *wink, wink* :D
Srandujem. Ale som rada, že Hector má aj ďalších fanúšikov!
Som zvedavá, kto všetko dostane meče ;)

7 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 9. září 2017 v 12:22 | Reagovat

[6]: No ono...čaká ho niečo fakt veľké a dôležité :D ale ..na to si ešte počkáme pár častí :D nechceme sa ponáhľať

Akože...Hector vám dakuje, že vás má :D On bol pôvodne úplne nepodstatný článok a len kvôli vám ho presúvam na vyššiu priečku, dostáva viac priestoru a viac...dôležitosti! :D

8 Citruštek Citruštek | E-mail | Web | 10. září 2017 v 13:06 | Reagovat

Zaujímavé. Tak tí dvaja sú si trošku bližšie, i keď kto vie kedy ho znova uvidí a navyše, uvidíme, ako bude na tom jej manžel.
Pridávam sa, Hector je vážne super postava. :D Nepredstavuje niečo extra v tej dejovej línii, ale predsa je dobré, že si ho tam dala. :)
Pekná časť. :)

9 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 10. září 2017 v 13:38 | Reagovat

[8]: Som rada, že sa časť páčila a Hector zaujal :) Mňa tiež niekedy zaujmú vedľajšie postavy, takže úplne chápem :)

10 Ami Ami | E-mail | Web | 10. září 2017 v 20:36 | Reagovat

Awww roztopím sa roztomilosťou! Tí dvaja by boli fakt super pár, škoda, že Narhari je vydatá. :c Ale bez toho by asi ani nebol dej. :D
Úplne super časť ako vždy. A teraz pekne pokračovanie za ten koniec!

11 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 11. září 2017 v 7:15 | Reagovat

[10]: ♥ dakujem krásne Ami-chan, som rada, že sa časť páčila :)
Uvidíme, ako sa to všetko vyvinie :D

12 LM LM | E-mail | Web | 12. září 2017 v 23:39 | Reagovat

Hector sa dostal na výslnie a zožal stand up ovation :D
A k tomu Warren :D

Nechceš zabiť Narharinho manžela? :D

13 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 13. září 2017 v 7:10 | Reagovat

[12]: Prečo chcete niekoho zabiť? Ešte budú žiť :D Aj na Keshiho mám niečo pripravené, uvidíme časom :D

14 LM LM | E-mail | Web | 13. září 2017 v 13:22 | Reagovat

[13]:Keshi sa zamilujem do Risi :D

15 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 13. září 2017 v 13:31 | Reagovat

[14]: :D :D aj to sa môže stať

16 leeaibili leeaibili | E-mail | Web | 13. září 2017 v 15:26 | Reagovat

Tak jsem se konečně dostala k přečtení ^^.
Pěkná část ^^. Popravdě jsem si také nejdříve představila něco jiného než šaty, šperky a koně...xd

17 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 13. září 2017 v 16:06 | Reagovat

[16]: To aj ja, preto som to tam dala :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama