Z úcty k minulosti ╩08╩

15. září 2017 v 19:42 | Sayuri |  Z úcty k minulosti
Kapitola ôsma: Správna predtucha


Keshon sa jemne zháčil, keď uzrel brány paláca. Bál sa, ako kráľ zareaguje na to, že nemajú so sebou žiadne dary. Avšak jeho obavy boli neopodstatnené. Len čo Narhari s Risou vystúpili z koča, zbadali, ako ich kráľ radostne vítal.
Kráľ Benjiro hlasno prehovoril: "Keshon! Som tak rád, že ste v poriadku! Posol mi všetko povedal!" Zadíval sa aj na Narhari. Všetci sa kráľovi poklonili.
"Určite ste vyčerpaní. Sluhovia vám už prichystali kúpeľ a dobré jedlo," oznámil. "Naozaj nechápem, ako je možné, že ich nevieme zastaviť," rozčuľoval sa nad jednaním Adalrico a začal rozhadzovať rukami na všetky strany. "Prepadli vás len kvôli postaveniu. Ten muž naozaj nevie, čo so životom. Počúvam o nich na každom kroku, ale vždy neskoro. Keď chcem s mužmi zasiahnuť, vyparia sa. Doslova. Poďte Keshon. Na vaše zranenie sa pozrie kráľovský lekár. Je najlepší. Narhari, vy si choďte oddýchnuť. Váš manžel je v dobrých rukách," vyslal svoje slúžky s Narhari.

Po úžasnom kúpeli v priestrannej miestnosti, sa princezná aj s Risou ocitli v nádhernej komnate. Tam po nich prišli kráľovi muži.
"Veličenstvo Narhari, jeho výsosť kráľ Benjiro vás očakáva v južnej záhrade," vyslovil muž a Narhari ho nasledovala. Risa sa vydala s ňou a Hector nesmel chýbať.
Vstúpila do kráľovských záhrad. Milovala prírodu, kvety a neutíchajúcu vôňu. Záhrada bola plná rozmanitosti. Kvety, od maličkých po metrové, od bielych po pestrofarebné, malé stromčeky či do výšky sa týčiace mohutné staré kmene.
Jeden kvet ju však zaujal niečím špeciálnym. Podišla ku skupine obrovských tmavofialových kalichov. Takú intenzívnu tmavú farbu u kvetov ešte nevidela. Nadvihla si šaty, aby sa nezablatila a jemne sa zohla. Privoňala si, výraznú vôňu však necítila.
"To sú tulipány," vyslovil kráľ, keď sa zjavil spoza stromu. Narhari sa otočila smerom k nemu a Risa o krok ustúpila.
"Boli k nám dovezené zo Západu. Veľmi sa mi páčia. Na naše končiny sú to nezvyčajné a noblesné kvety," chválil. "Ak budete chcieť, dám vám niekoľko cibuliek, aby ste ich zasadili aj do vašich záhrad," ponúkol.
"Bola by som rada, ak by som ich mohla vidieť aj u nás," usmiala sa princezná.
"Poprechádzame sa?" navrhol Benjiro. Dvornú dámu aj strážcu poslal preč. Risa sa neistým pohľadom zadívala na Narhari. Nechcela ju opustiť, ale keď jej pani prikývla, poslúchla.
"Ako sa má kráľ Gurtred? Bol som jemne sklamaný, keď povedal, že nepríde."
"Ďakujem za opýtanie, výsosť. Jeho výsosť, kráľ Gurtred, sa má aj s manželkou veľmi dobre. Necítil sa na dlhé cesty, preto sme prišli aspoň my." Kráčala po boku kráľa a obdivovala všetky jeho nádherné záhradné kreácie. Zaujímavé motívy vyrezané do kríkov, kvety posadené do rôznych tvarov.
"Cestuje sa ťažko. Hlavne, keď je tu Adalrico," zalomil rukami kráľ. "Nedokážem ich zastaviť."
Sadol si na lavičku, ktorá sa strácala v objatí skupiny kvetov a kríkov. Rukou ukázal, aby si sadla aj Narhari. Na malú chvíľu sa zadívala do zeme, pretože nechcela sedieť tak blízko kráľa. Nakoniec sa však posadila.
"Viete, koľkokrát som ich chcel chytiť a súdiť? Popraviť? Ale oni stále utekajú. Sú ako tiene. Viete, že tam sú, ale nie vždy ich vidíte. Shadow Lord je muž, ktorého sa snažím dolapiť už niekoľko rokov, ale on stále uniká. A každým dňom je lepší a lepší. Raz som sa s ním stretol v boji, keď som bol ešte princom. Aj napriek tomu, že som mal za učiteľov kedysi najlepších šermiarov, nedokázal som ho prekonať. Je to legenda. Preto sa bojím čoraz viac," ruky si položil na kolená.
To nemôže byť Waren. Kde by sa on naučil takto šermovať? Veď len nezmyselne bil palicou do stromu. Aj keď... Je pravda, že už vtedy bol dobrý. Ale mohol by byť Shadow Lordom? Naozaj by mohol byť až tak silný?
"
O čom premýšľate, Narhari?" spýtal sa Benjiro, keď mu na jeho monológ nič nepovedala.
"Prepáčte, výsosť. Len... viete, myslela som, že nás zabijú. Ale nechali nás ísť," povedala pravdu.
Ešte stále si nechcela priznať, že by im v tom zabránil Shadow Lord, Waren, ktorý ju spoznal. Jej mozog niečomu takému odmietal veriť.
"Nie vždy zabíjajú. Majú akýsi zoznam. Ak na zozname ešte nie ste, alebo ste niekde na konci, nechajú vás žiť. A navyše, možno vás nezabili, pretože vás poznajú." Pri jeho slovách Narhari jemne striaslo. O čom to hovorí? Ako by ju poznali?
"Viete, aj v našej provincii som o vás veľa počul. Je obdivuhodné, ako sa staráte o obyčajných ľudí, ako im pomáhate, snažíte sa získať pre nich vzdelanie a zdravotnú starostlivosť."
"Už od detstva som mala rada ľudí z dedín, aj keď boli chudobní. Preto im chcem pomôcť, ako len môžem." Pri zmienke o dedinčanoch jej tvár zdobil nádherný úsmev. Kráľ si všimol, s akou radosťou o nich hovorila.
"Ale vraj aj veľa riskujete. Princeznej niečo také nesvedčí," chytil ju za ruku, a tak nasmerovala pohľad na vysadené ruže.
Narhari sa v jeho spoločnosti necítila príjemne. Mala pocit, že za jeho pohľadom sa niečo skrýva. Hoc si k nej doteraz nič nedovolil, ani ona kráľovi nemôže odporovať. Ak by sa k nemu totiž správala neúctivo, mohla by si to odniesť nielen jej rodina, ale aj celá provincia. Preto ruku neodtiahla.
"Bojíte sa? Adalrico? Tu ste v bezpečí," hladkal jej chrbát ruky. Pootočila hlavu smerom k nemu.
"Už viem, čo vám dám ako darček na rozlúčku," vyslovil ticho a prešiel prstami po kvetoch jej vlásenky.
"Nehodí sa vám. Ste taká krásna," šepol a chcel jej vlásenku z vlasov vybrať.
"Výsosť," zabránila mu v tom a kráľ sa spamätal.
Musím prestať. Niečo také si nemôžem dovoliť. Pomyslel si a ruku opäť vrátil na svoje koleno. Narhari opatrne poupravila vlásenku, aby bola na pôvodnom mieste.
"Kúpil vám ju manžel, však? Preto sa o ňu tak staráte, aj keď nie je cenná."
"Niečo také," tentoraz si po vlásenke prešla Narhari. Rovnako ako Risa, aj kráľ si uvedomil, že to bol iný úsmev. Akoby bol viac z hĺbky duše.

"Boli ste už predtým v našej provincii? Na stretnutí s mojim otcom alebo na výlete?" vyzvedal kráľ a Narhari pokrútila hlavou.
Ani za sedem rokov nemala čas pochodiť celú krajinu. Dlho jej trvalo, kým sa naučila všetky pravidlá správania princezny, ako sa chovať na stretnutiach s hodnostármi, a kým sa ako-tak orientovala v kráľovskej hierarchii.
"Čo by ste povedali na malý výlet? Ukážem vám naše hory, najkrajšie miesta." Narhari sa nápadu potešila, ale z nejakého dôvodu sa cítila nesvoja. Neisto však prikývla.
"Tak ja všetko pripravím a zajtra by sme šli," usmial sa a v sekunde sa postavil z lavičky. "Pekný večer."
Nestihla mu ani odzdraviť a už bol preč. Keď Risa uvidela kráľa odchádzať zo záhrady, vybrala sa za princeznou.
"Veličenstvo."
Narhari jej dovolila prisadnúť si. Začala jej rozprávať o tom, že zajtra pôjdu s kráľom na výlet.
"To je úžasné, veličenstvo. Uvidíme nových ľudí, nové miesta a novú prírodu," tešila sa slúžka. Po chvíľke sa však zadívala na Narhari.
"Ten nápad sa vám nepáči, veličenstvo? Nevyzeráte nadšene," povedala úprimne. Druhú vetu však v zápätí oľutovala, ale keď jej Narhari položila ruku na rameno, vydýchla si.
"Neviem Risa. Mám z toho zlý pocit."

Na druhý deň ráno vstali zavčasu. Keď sa vo veľkej sieni naraňajkovali, kráľov posol ich vyzdvihol so slovami, že sa majú stretnúť na nádvorí. Narhari sa s Risou hneď dala do kroku, ale Keshon sa vydal na opačnú stranu.
"Ty nejdeš?" zháčila sa Narhari. Keshon k nej podišiel.
"Nejdem, drahá. Lekár mi odporučil ležať aspoň jeden deň. Risa a Hector ťa budú sprevádzať. A pôjdu s vami aj kráľove stráže. Si v dobrých rukách," pobozkal ju na čelo a vzdialil sa. Narhari sa nápad páčil čoraz menej.

"Narhari!" vítal ju na nádvorí kráľ aj s pripravenými kočiarmi. Našťastie s dvoma.
"Tento som pripravil špeciálne pre vás a vašu kamarátku," usmial sa aj na Narhari, aj na Risu.
Risa si až vtedy uvedomila, že už nevyzerá ako slúžka, pretože jej pani dala jedny zo svojich šiat. Preto sa trochu uškrnula, ale keď sa tešila Narhari, tešila sa aj ona.
Kráľ ich odprevadil ku kočiaru a vydali sa na cestu. Hector verne cválal vedľa princezninho voza a neustále sa díval na všetky strany, či nič nehrozí. Po krátkej chvíli zastavili na námestí mesta.
"Narhari," objavil sa kráľ. "Prvá zastávka je centrum. Sú tu obchodníci, klenotníci, kováči..." vymenoval všetko, čo sa v meste dalo nájsť a pricezná sa vydala niekoľko stánkov preskúmať. Kráľ mal pravdu, ľudia ju poznali, všade sa jej klaňali a zdravili, núkali jej dobroty.
"Risa? Nechceš niečo?" spýtala sa, keď si obzerala klenotníkov najlepší tovar. Posol od kráľa Gurtreda im priniesol mešce peňazí, a tak Narhari mohla znova spokojne nakupovať. Risa by nenašla odvahu si niečo vybrať. Narhari sa na ňu preto kritickým okom zadívala a nakoniec jej vzala šatku a náramok.
"To aby si si ma pamätala. Nestrať to!" prikázala a obe sa zasmiali. Bol na nich pekný pohľad.
Ešte si poobzerali ďalšie stánky, Narhari sa porozprávala s niekoľkými ľuďmi a vydali sa ďalej.

Koče odstavili na menšej čistinke a nechali kone oddýchnuť.
"Dáme si túru. Ukážem vám naše lesy, hory, prírodu," usmial sa kráľ. Za opasok si uložil meč. Risa sa držala v Narharinej tesnej blízkosti, Hector rovnako. Okolo kráľa sa rozostúpilo dvadsať vojakov s mečmi.
"Môžeme?" opýtal sa, či je každý pripravený. Niekoľko vojakov malo za úlohu niesť tašky s jedlom, vodou a dekami.
Prechádzali po prašných cestách, horských chodníčkoch, raz prešli aj okolo jazierka. Kráľ im rozprával príbehy, ktoré sa o týchto miestach tradovali, legendy o zbojníkoch či dokonca duchoch. Ukazoval im rozličné druhy kvetov, stromov a dokonca aj živočíchov, ktorých v okolí mohli stretnúť.
"Trúfa si veličenstvo prejsť cez les, alebo sa vrátime a pôjdeme po skalných cestách?"
Zvyčajne by to Narhari brala všetkými desiatimi, pretože aj keď sa v lesoch nevedela orientovať, milovala ich. No sama nevedela, prečo sa jej ten nápad nepáčil. Nakoniec však prikývla.
"Viete, ľudia hovoria, že v týchto lesoch straší. Preto tu nie je ani živej duše. Kedysi sem chodili trénovať šermiari, no našli sa nejaké telesné ostatky a zakrvavené miesta a tak do týchto končín ľudia prestali chodiť." Prechádzali pomedzi stromy, na niektorých boli povesené magické amulety.
"Och, dúfam, že som vás nevystrašil," zachechtal sa, keď mu na to Narhari nič nepovedala.
"Nevystrašili ste ma, výsosť."
Dívala sa na koruny, ako absorbujú energiu slnečného svetla. Risa sa jej takmer držala, pretože sa na rozdiel od nej predsa len bála.

Došli na miesto, kde sa v centre lesa ukrýval horský prameň s malým jazerom. Slnečné lúče sa cez medzery medzi stromami dostávali až k malému vodopádu, a tak sa vytvorila nádherná prírodná scenéria.
"Tuším si urobíme prestávku, čo vy na to?" navrhol kráľ a Narhari súhlasila.
Prikázal vojakom nabrať novú vodu a rozprestrieť deku. Narhari sa neprestávala dívať na nádherne sa valiacu vodu z vodopádu. Cítila čerstvý vzduch, na chvíľu zavrela oči a nechala sa unášať prenikavou vôňou, ktorú dokázala vytvoriť príroda. Keď však oči opätovne otvorila, vojaci sa vzdialili tak ďaleko, že ich nevidela a pri jazere zostala len ona, Risa, Hector a kráľ.
Nevedela, čo sa stalo, a tak Rise a Benjirovi venovala nechápavý pohľad. Kráľ sa len usmial a Risa s Hectorom mykli plecami.
"Nemusíte sa báť. Pozorujú nás z diaľky. Nechávajú nám súkromie." Súkromie? Súkromie na čo?
"Slečna Risa, aj vy ich môžete nasledovať. A pán Hector, tiež si choďte oddýchnuť," povedal kráľ smerom k slúžke a k strážcovi.
Risa by najradšej odmietla, hlavne keď sa na ňu Narhari dívala slovami "Nenechávaj ma tu samu!", ale neposlúchnuť kráľov rozkaz, nech je akýkoľvek, nie je zrovna prejavom úcty. Preto s nevôľou a strachom o svoju pani pomaly odkráčala preč. Hector sa poklonil a tiež sa vzdialil.
Kráľ si sadol na deku a ponúkol miesto aj Narhari. Neisto si prisadla a zahryzla sa do pripraveného koláča. Ako vždy si odhryzla len maličký kúsoček.
"Ale no tak, Narhari! Poriadne sa zahryznite!" zachechtal sa Benjiro. Narhari sa nepáčilo, akým tlakom ju núti jesť, preto koláč vrátila do dózy.
"Ospravedlňte ma, výsosť, ale nie som hladná."
"Váš úsmev je tak odzbrojujúci," zložil jej kompliment a posunul sa k nej o čosi bližšie.
"Podľa mňa ste najkrajšia žena," pobozkal jej ruku, "nemyslel som si, že z vás vyrastie takáto kráska. Keď som vás videl naposledy, boli ste ešte dieťa. Už vtedy ste mali pozoruhodné črty tváre, ale aj tak. Keshonovi môže závidieť nejeden muž. Viete... moja manželka je síce pekné dievča, ale niečo jej chýba. Rovnako aj môjmu háremu. Keď som spoznal vás, zistil som, čo to bolo. Vy. Máte nádherné vlasy, oči aj úsmev. A navyše aj skvelý charakter. Medzi šľachtou sa to často nevidí. Preto som bol vami okúzlený hádam od prvého momentu, čo som vás zazrel."

Narhari začala dýchať rýchlejšie. Celá táto situácia, do ktorej sa dostala na ňu nepôsobila dobre. Ak sa teraz postaví a dá kráľovi facku, môže vyvolať aj národný konflikt. Ale na druhej strane je vydatá žena a takéto správanie pre ňu nie je vhodné.
"Výsosť, nemyslím si že-" chcela protestovať.
Ani vo sne by jej nenapadlo, čo bude nasledovať.

Za korektúru, kritiku a cenné rady ďakujem →Orida




 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 ~Rhiain ~Rhiain | Web | 16. září 2017 v 7:00 | Reagovat

Aký zvrhlík, omg :-D Predstavujem si ho ako starého žabiaka, toho kráľa, hrozne nesympatická postava. A ešte takto obťažuje Narhari... Ale Warren ju zachráni ;-) Však mám pravdu? ;-)

2 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 16. září 2017 v 7:06 | Reagovat

[1]: jo, je to starý žabiak :D :D
uvidíme, ako to dopadne :)

3 Orida Orida | E-mail | Web | 17. září 2017 v 15:16 | Reagovat

Benjiro v tom má jasno - pekná ženská, vezme ju na romantické miesto uprostred lesa, to ju určite ohúri :D
Len tak mimochodom, aká veková kategória je kráľ? :D

Och, chudák vlásenka.. vieš, ako sa musí cítiť? všetci jej nadávajú. Ak by niekedy ožila a všetkých pobodala, to by sa ešte len divili! Chá!

4 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 17. září 2017 v 15:30 | Reagovat

[3]: no Narhari má 22 a kráľovi tiahne na 40 :D
Haha :D :D presne! chudáčik vlásenka, vždy sa k nej správajú zle :(

5 LM LM | E-mail | Web | 17. září 2017 v 23:28 | Reagovat

Fuuu, to je teda slušný vekový rozdiel, ale k danej dobe to perfektne sedí. Muži majú slabosť pre pekné tváričky a obzvlášť králi si o sebe mysleli :)
Ja osobne dúfam, že mu Narhari naloží aj za Warrena, alebo že ho Hector z nej strhne! :D

V názore na vlásenku súhlasím s Oridou, bo chudinka by bola jak Hulk jak ju furt osočujú :D

No inak dobrá časť, je vidno, že ste si dali záležať :)

6 ~Rhiain ~Rhiain | Web | 18. září 2017 v 12:07 | Reagovat

[4]: Tiahne mu na 40? Tak to nie je až tak veľa. Ja som si ho predstavila ako zrelého 60tnika... Možno preto, že v poslednom čase sa na mňa takí lepia. Ako napr včera v obchode, takmer som umrela -_-

7 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 18. září 2017 v 12:30 | Reagovat

[5]: To áno. Je to starý žabiak :D :D Uvidíme, čo sa stane :)
Jo chudinka vlásenka :(
Dakujeme :)

[6]: chudáčik Rhiain :( ja som ho zatial dala len ako 40tnika :D

8 Ami Ami | E-mail | Web | 18. září 2017 v 22:14 | Reagovat

Ty... TY! Ty jeden kráľ opováž sa dotknúť Narhari! Inak pre teba nastanú zlé časy... Rovnako ako pre tých, ktorí nasávaju slečne vlásenke. :c
Ale úžasná časť, proste čítam jedným dychom!

9 Citruštek Citruštek | E-mail | Web | 19. září 2017 v 20:50 | Reagovat

Čo je on sultán, keď má hárem? O_O Kráľove správanie ma veľmi prekvapilo. Komplimenty sú pekné, ale keď už narúša jej osobný priestor, dokonca sa to schyľuje k tomu intímnemu, tak je to vážne.
Kto vie, čo si k nej dovolí, lebo sám by si mal uvedomiť, že on sám môže vyvolať konflikt, keďže Narhari je vydatá žena. Bodaj by sa konfliktu vyhla a diplomaticky ho dokázala odmietnuť. A keď sa to nedá, zahrať nejaké divadielko, že jej prišlo zle alebo čo. O_O Alebo nech sa objaví Shadow Lord! xD Už mám toľko rôznych pokračovaní premyslených, že som zvedavá, aké zvolíš ty sama. :)
Je to veľmi napínavé, tak šup šup pokračovanie! ^^

10 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 20. září 2017 v 6:17 | Reagovat

[8]: dakujem krásne :)

[9]: och..to som asi zabudla spomenúť, že králi si mohli tiež dovoliť viac žien :D (v skutočnosti to bolo tak, že len cisár tuším, ale ja som to tam dala takto) ale ked sa to nebude hodiť, tak to vymažem :D
tvoje scenáre sa mi páčia :D snád sa trafíš aspon do jedného :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama