Z úcty k minulosti ╩13╩

20. října 2017 v 17:30 | Sayuri |  Z úcty k minulosti
Kapitola trinásta: Správa


Narhari sa zobudila na zemi. Poobzrela sa okolo seba a uvidela, ako Risa leží na poduške vedľa nej. Rozprávali sa do neskorej noci a očividne ich premohol spánok.
Vstala potichu, aby nevyrušila svoju spoločníčku, a začala si chystať výzor pre spoločnosť. Učesala si dlhé vlasy, zamotala ich do drdola a do hustých prameňov vopchala vlásenku.
Zrovna si obliekala dlhé červené šaty, keď uvidela v odraze zrkadla dvornú dámu, ako sa zmätene rozhliada po komnate.
"Dobré ráno," pozdravila s úsmevom.
Risu ten úsmev vyviedol z miery. Ani náznak smútku, ktorý videla včera, ani len zmienka o slovách, ktoré jej pani vyslovila.
Narhari poslala slúžku prezliecť si šaty, kým sa sama dochystá. Pôvodne plánovala ísť na raňajky, ale nedokázala na jedlo ani pomyslieť. Nakoniec vyšla z izby a rozhodla sa poprechádzať po paláci. Jej verný osobný strážca ju, samozrejme, nasledoval.

Kráčala po chodbe, keď sa z ničoho nič ozvali výkriky. Zatackala sa a Hector okamžite priskočil, aby ju zachytil. Aj strážcazapočul bolestné stony, avšak podobné vnemy sa snažil ignorovať, pretože sa o výsluch väzňov nikdy extrémne nezaujímal.
"Veličenstvo?" jej strata rovnováhy ho prekvapila a už chcel volať kráľovského lekára.
"Som v poriadku. Len sa mi zatočila hlava."
Musí ísť von. Musí zistiť, kto je ten muž, ktorého práve mučia. Ale nemá právo pristúpiť k výsluchu a už vôbec sa do neho miešať.
Upokojila sa a premýšľala. V mysli si premietala hneď niekoľko plánov, musela však myslieť na ich následky. Napokon zhodnotila, že nebude konať proti etikete a stiahne sa.

***
Výsluch prebiehal na jednom z menších nádvorí paláca, priamo pred vyvýšeným zastrešeným priestorom, kde sa mohli pohodlne usadiť prihliadajúci vyšší hodnostári a sledovať dianie. Na jednej stoličke už teraz sedel úradník, ktorý všetko zapisoval do knihy. Celý priestor bol strážený vojakmi.
Väzňa priviazali o drevený stĺp, pôsobilo to akoby ho objímal. Ruky mu vpredu zviazali hrubým lanom, ktoré mu dralo kožu pri každom pohybe.
Napravo od stĺpu boli rozmiestnené mučiace nástroje, v prípade, že by bič nebol dostačujúci. Vedľa nich bola však aj voda, pre každý prípad, nikto predsa nechcel, aby väzeň omdlel a nič nepovedal.

"Čo sme sa zatiaľ dozvedeli?" ozval sa princ, keď dorazil na nádvorie.
"Ešte sme poriadne nezačali, výsosť. Usúdili sme, že patrí k zabijackej skupine Aldarico, pretože mal na sebe poznávaciu pracku a našli sme aj čiernu šatku."
Keshon sa posadil na stoličku a vydal príkaz na výsluch. Vedúci útvaru pre bezpečnosť začal klásť otázky.
"Aké je tvoje meno?"
Priviazaný muž nevedel, čo povedať, a tak mlčal. Vedúci nariadil vojakovi zahnať sa bičom a väzeň zaskučal.
"Nemám meno. Používame prezývky," precedil pomedzi zuby.
"Aká je tá tvoja?"
Opäť chvíľu mlčal, a tak mu uštedrili ďalšiu ranu.
"... Monty…" vyslovil šeptom.
"Aký je tvoj vzťah k mužovi, ktorý si hovorí Shadow Lord?" pokračoval príval otázok.
"Je to náš vodca."
Trýzniteľ sa neuspokojil s touto vyhýbavou odpoveďou a nariadil znova väzňa bičovať. Monty zaťal zuby.
"Poznáš jeho identitu?" Nie nadarmo bol vedúci v čele útvaru pre bezpečnosť, vedel, že krátke otázky fungujú najlepšie.
"Tú nepozná nikto. Nikdy sme nevideli jeho tvár. Vlastne ho vôbec nepoznáme."
"Prečo ho teda nasleduješ?"
"Pretože hlása pravdu. Pretože ho zaujíma prostý ľud. Pretože má odvahu hovoriť veci, o ktorých sa bežní ľudia hovoriť boja. Pretože nie je zbabelec a nebojí sa bojovať proti bohatým."
"Myslíš, že je správne zabíjať šľachtu?"
Monty sa zamyslel. Nebyť Adalrico, asi by nikdy nikoho nezabil. A asi by si myslel, že vražda je hriech. Lenže nebyť Adalrico, bál by sa na aristokrata čo i len pozrieť a navyše by zomrel od hladu v špinavej maštali, kde žil.
Podľa výrazu tváre vypočúvaného si vedúci vyhodnotill, že nemá cenu začínať s filozofickými otázkami.
"Koľko vás v tej skupine je?"
"Veľa."
Potreboval presné počty, aby v paláci vedeli, s akým množstvom odporcov sa musia vysporiadať, preto nariadil naďalej Montyho mučiť.
"Koľko presne?"
"Raz viac, inokedy menej. Nepoznám presné počty, a dokonca ich nepozná ani samotný Shadow Lord. Naši ľudia sú všade."
"Kto všetko k vám patrí?" pokračovali otázky, no väzeň neodpovedal. "Aká je tvoja pozícia?" vedúci sa skúšal pýtať inak, s nádejou, že sa možno dozvie viac o postoch, ktoré banditi zastávajú.
"Rôzna. Niekedy bojujem, niekedy sa dívam. Niekedy odpovedám, niekedy kladiem otázky."
"Hovoríš len to, čo ti Shadow Lord dovolil povedať?"
Monty sa odmlčal a princ sa pomrvil na stoličke.
"Dýcham len preto, že mi to Shadow Lord dovolil," vyslovil po dlhšom tichu, "myslíte si, že by som vám niečo povedal, ak by mi to zakázal? Toho muža sa bojí vari aj samotné podsvetie."
Vedúci uznával, že legendy o ich skupine sú ohromné. Aj preto ho Shadow Lord fascinoval. Chcel ho chytiť, chcel ho mučiť. Túžil odhaliť identitu najznámejšieho zabijaka, dívať sa mu do chladných očí. Jeho snom bolo skrížiť s ním, najlepším šermiarom široko-ďaleko, meč, no nebol vojakom, aby mohol mať takú príležitosť.
"Ako dlho ho poznáš?" pokračoval vo vypočúvaní.
"Dlho."
Znova sa dočkali nedostačujúcej odpovede, v dôsledku ktorej sa na Montyho chrbte objavila ďalšia hlboká rana.
"Čo robil predtým, než sa stal vaším vodcom?"
Vedúcemu nerobilo problém pokúšať sa z väzňa túto informáciu vymlátiť, pretože dúfal, že minulosť toho muža mu pomôže odhaliť jeho identitu. Monty napriek násiliu neodpovedal.
Nedáš mi odpoveď preto, že nemôžeš, alebo preto, že to nevieš?

***
Narhari sa celý deň venovala prípravám oslavy. Pomáhala s výzdobou a snažila sa nemyslieť na mučenie a podobne nepekné veci. Risa jej s radosťou pomáhala a zároveň obdivovala, čo všetko ľudia v paláci majú. Hoc sídla, v ktorých pracovala, boli honosné, palácu nemohli konkurovať. No nebolo to len zlato, striebro, drahokamy či drahé látky, ktoré z neho robili luxusné miesto. Predovšetkým to bola nezvyčajná dychberúca architektúra, charakteristická výlučne pre kráľovské sídla.
Rovnako ju zaujalo aj správanie a výzor ľudí. Každý tu dodržiaval prísnu etiketu, formality a netolerovalo sa žiadne porušenie pravidiel.
Princezná sa chcela ísť pozrieť na zajatca, avšak vedela, že jeho krvavé rany by asi neustála, a preto sa žalárom oblúkom vyhýbala. Celé hodiny trávila s Risou a so slúžkami, aby pomohla organizovať oslavy.

Hector sa od nej na nejakú dobu vzdialil a šiel preskúmať okolie. Na nádvorí stretol hliadku, ktorá prevážala väzňa späť do žalárov. Bol zvedavý na jeho tvár a chcel vedieť, či to bol ten, ktorý ho pred časom v lese omráčil, preto sa pri nich nachvíľu pristavil.

Prípravy Narhari dosť vyčerpali, a tak si unavená ľahla na ustlanú posteľ. Ruku si položila na čelo a zatvorila oči.
Ak sa ešte raz stretneme, budeme opäť priatelia?
Neustále mala v mysli Warenove slová. Tie, ktoré jej povedal pred siedmymi rokmi, v deň, keď odišla.
Môžeme byť znova priateľmi? Ja, princezná, ktorou ty opovrhuješ a ty, najhľadanejší muž v celej krajine?
V tom sa však zamyslela a s otvorenými očami sa posadila na posteľ.
Vie, že som princezná. Videl ma už niekoľkokrát. Ba čo viac, zachránil mi život. Znamená to že...
Nielen, že ju nezabil, ale dokonca ju ochraňuje. Ju ako princeznú...
"Veličenstvo," zašepkal Hector pred dverami komnaty.
Opatrne otvorila a vystrčila hlavu.
"Odpusťte, že vás ruším takto večer, ale mám vám predať správu," obzrel sa okolo sebaa keď nikoho nevidel pokračoval, "muž z Adalrico, ktorého ráno mučili, by vás rád videl."
Narhari premýšľala. Ísť do žalárov nie je najlepšia voľba. Ale…
Je to on. Je to Waren… srdce sa jej opäť prudko rozbúšilo.
Vzala si čiernu šatku, ktorú si prehodila cez hlavu a kráčala pomaly za svojim ochrancom. Museli si však dávať pozor, aby ich nikto nevidel.
Pred žalármi mali hliadku dvaja vojaci. Prítomnosť zahalenej ženy ich šokovala, ale len čo zazreli Hectora vedeli, že nemusia čakať problémy, preto sa ďalej dívali dopredu a princeznú so strážcom nechali bez slova prekĺznúť.

Monty sa dostal do sekcie vypočúvaných väzňov. Okrem neho tam bol ešte jeden starší muž, ktorého popravu neustále odkladali a nakoniec ho nechali pohodeného v cele, až úplne zošedivel a pomiatol sa. Preto mu zmenili status z "čakajúceho na popravu" na "na doživotie".
Hector nevedel, či bol dobrý nápad vziať sem Narhari. Bol zo všetkého poriadne zmätený, pretože vôbec netušil, čo si má o Adalrico myslieť, a hlavne čo od nich čakať. Predsa len ich najprv prepadli, no princeznej, ktorú on tak oduševnene chránil, zatiaľ nijako neublížili. To ho zo začiatku prekvapilo. Mal pocit, že známa skupina chce zabiť celé kráľovské rodiny, no pripisoval to Narharinej dobrej povahe.
Nepáčil sa mu však pohľad na princeznú, ktorá sa v dlhých šatách predierala pomedzi seno, špinu a šliapala na kadejaké škvrny.
Neustále si šaty držala, no to im nezabránilo ušpiniť sa. Rovnako odpudivý bol aj zápach. Nakoniec to nebola tak dlhá cesta, akú Hector predpokladal, a mužovu celu našli pomerne rýchlo.
Narhari sa postavila pred oceľové mreže a Hector umiestnil fakľu na vyhradené miesto. Zúbožený mladík sa pomaly postavil a podišiel k nim. Svoj pohľad zo zeme nasmeroval na svoju ženskú návštevu, ktorá si sňala z hlavy previazanú šatku.
Jemne sklonil hlavu na znak pozdravu. Bol by sa uklonil viac, no rany na tele mu to nedovoľovali a princezná si toho bola vedomá.
"Ako ti pomôžem?" spýtala sa šeptom. Spadol jej obrovský kameň zo srdca, keď zistila, že muž za mrežami nie je Waren.
"Ja…," bál sa začať, "ja… ja... nesiem vám správu… veličenstvo."
"Počúvam," usmiala sa na neho a čakala, čo jej povie.
Muž ukázal hlavou na strážcu a mlčal.
"Vziaľ sa," prikázala ochrancovi.
Hector jej venoval dosť neistý pohľad, jej rozkaz však musel poslúchnuť.
"Ak sa o niečo pokúsiš!" vyhrážal sa mužovi so zdvihnutým prstom. Potom si ho rýchlo očkom premeral a pochopil, že Narhari nič nehrozí, preto sa o pár desiatok metrov vzdialil.
"Mám pre vás správu od môjho pána. Od Shadow Lorda." Narhari pootvorila ústa a s napätím čakala, čo jej muž chce povedať.
"Správa znie: Dávaj si pozor. Je tu osoba, ktorá ti chce ublížiť. Majú na muške tvojho otca, úradníka Thamadu. Dopočul som sa, že je to niekto v paláci s vysokým postavením. Neviem kedy, kde a ani ako chcú zaútočiť, preto buď na pozore," odkašlal si, "koniec správy."
Narhari spracovávala informácie. Mala hneď niekoľko otázok, ktoré sa muža chcela spýtať, lenže skôr, než ich stihla vyrieknuť, zjavil sa Hector.
"Veličenstvo, odpusťte moju trúfalosť, ale mali by ste odísť. Pravidelná hliadka sa čochvíľa dostane do blízkosti žalárov a nebolo by dobré, ak by vás tu videli."
Hector má pravdu, musí sa vzdialiť.
"Ďa-ďakujem za správu," zakoktala sa, pretože netušila, ako má na niečo také reagovať, a venovala väzňovi neistý úsmev na rozlúčku.
Monty sa díval, ako sa mu vzďaľujú a upriamil pohľad na šaty, po ktorých si princezná v zbrklosti stúpala, až sa niekedy takmer potkla.
Kto vlastne si, že kvôli tebe riskujem vlastný život?


Za korektúru, kritiku a cenné rady ďakujem →Orida




 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Citruštek Citruštek | E-mail | Web | 20. října 2017 v 22:24 | Reagovat

Chápem, že Narhari potešilo a uľavilo sa jej, že Warena nezajali, no mne je ľúto aj Montyho. Je kruté, že sa ľudia musia takto obetovať a riskovať svoj život.
Zaujímalo by ma, kto je ten, čo chce ublížiť Narharinmu otcovi a čo je za tým. No nemyslím si, že Narhari by s tým mohla niečo urobiť, aj keď je o tom informovaná. Navyše, ak by to povedala aj niekomu kompetentnému, tak by ich asi zaujímalo, odkiaľ takú informáciu vie a nemôže povedať, že išla navštíviť Montyho v cele.
Kvalitne si to zamotala a ja som zvedavá, ako sa to celé odmotá. :) A dúfam, že Monty prežije! V tvojom príbehu ma prekvapivo veľmi zaujímajú vedľajšie postavy. :O :)
Teším sa na pokračovanie. ^^

2 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 21. října 2017 v 8:00 | Reagovat

[1]: aj mne je Montyho nesmierne ľúto, on je taký zlaťuch proste, taký verný ocásek SL a má dobré srdiečko! :D
haha ja očividne rada zamotávam veci hejže? Ale čoskoro ich už budem odmotávať :)
Som rada, že aj vedľajšie postavy majú svoje dôležité role a linky a že ich má predsa niekto rád :3

3 leeaibili leeaibili | E-mail | Web | 21. října 2017 v 12:19 | Reagovat

Konečně jsem tento víkend měla čas, a tak jsem přečetla všechny části, které jsem nestihla za tu dobu přečíst, až k této. Musím se přidat k Citruštek, také je mi líto Montyho. Já si ho prostě představuji jako nějakého malého ubytého beránka o(╥﹏╥)o (asi kvůli tomu, že jsi tam napsala, že má kudrnaté vlasy?? :D). A mám svoji teorii, že ten bratr od Risy (ten, co odešel do světa), ačkoliv já si vždycky vymyslím teorii a pak z ní sejde, ale zatím v tom budu žít xd.

4 leeaibili leeaibili | E-mail | Web | 21. října 2017 v 12:21 | Reagovat

*že ten bratr od Risy je v Aldorico (možná Monty? Ale to mě napadlo tak zničehonic xd)...nějak jsem v předchozím komentáři nedokončila myšlenku xd.

5 ~Rhiain ~Rhiain | Web | 21. října 2017 v 13:40 | Reagovat

Monty :O Môj nový favorit. A súhlasím s Aibi, mohol by byť Risin brat. To by bola pecka! A potom príde na scénu Warren, ktorý Montyho zachráni, ale ten dostane nejakú infekciu do rán a aj tak nakoniec zomrie. Dúfam len, že sa s Risou ešte stihne stretnúť :-D

A mám taký neblahý pocit, že Narharinmu tatkovi ublíži úchylný žabiak, čo by bola inak dobrá zámienka na to, aby sme sa ho konečne zbavili :-D

6 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 21. října 2017 v 13:46 | Reagovat

[5]:

[3]: hah ano, on je taký beránek maličký kudrnatý :D
haha uvidíme, či máš dobré teorie :D

[5]: počuvaj ma, ty čo chceš vždy dakoho zabiť? :D najprv to bol Benjiro, potom aj Waren tušim a teraz aj Monty? chceš vôbec aby nakoniec dakto prežil? :D :D

7 ~Rhiain ~Rhiain | Web | 21. října 2017 v 14:16 | Reagovat

[6]: Warren? Toho práveže chcem! Ten nemôže zomrieť :-D Benjiho nemám rada, takže toho sa pokojne zbav :-D Montyho mám práveže veľmi rada, vždy si pri ňom predstavím toho psa z reklamy na Monte :-D Ale to bol len návrh, ak by sa ti zachcelo ho poslať na druhý svet :-D Warren by namiesto neho potom spravil prvú ženskú členku Adalrico a novú veliteľku, Risu, a on by šiel do vodcovského dôchodku s Narharia mali by škôlku detí :-D

8 ~Rhiain ~Rhiain | Web | 21. října 2017 v 14:18 | Reagovat

A chcem, aby prežil Hector! :-D Predstavujem si ho ako zrzouna, no a čo, že je šikmáč :-D On je cool, on nemôže zomrieť :-D

9 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 21. října 2017 v 14:52 | Reagovat

[7]: haha, dobre potom, uvidíme, či sa niečo z toho naplní, nejakej tej smrti sa určite dočkáš :D

10 leeaibili leeaibili | E-mail | Web | 21. října 2017 v 15:09 | Reagovat

[6]: však úplně taký zlatý beránek a chudáček musí trpět...jestli to nepřežije, tak nepřežiješ ani ty :-D *I will look for you, I will find you and I will kill you* :-D

11 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 21. října 2017 v 15:16 | Reagovat

[10]: hahaha, dobre, to si zapisujem :D

12 LM LM | E-mail | Web | 23. října 2017 v 15:49 | Reagovat

Chudák Monty. Za dobrotu na žobrotu. Dúfam, že sa mu podarí dostať von, prípadne mu Narhari pomôže.
Ale som rada, že tam neskončil Warren. Inak tá myšlienka s Risiným bratom je fakt dobrá ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama