Z úcty k minulosti ╩14╩

27. října 2017 v 19:26 | Sayuri |  Z úcty k minulosti
Kapitola trinásta: Komu patrí tvoje srdce

Dni osláv sa neúprosne blížili a v paláci prebiehali posledné prípravy. Každý mal určenú prácu, no aj tak bol na mnohých miestach chaos. Všetci niekde behali, nosili sa tácky s jedlom, aranžovali kvety, leštil porcelán...
Ani Narhari sa nezastavila. Dozerala na celkový chod. Chcela, aby bolo všetko perfektné a ľudia si to užili.
Risa s Hectorom ju nasledovali, sem-tam sa aj tajne zasmiali nad jej
nešikovnosťou, pretože jej veci často padali z rúk.

Keshon s Ademarom a niekoľkými ďalšími vojakmi preverovali miestnosť, v ktorej sa mali konať súťažné súboje. Princ nenechal nič na náhodu a pretože vedel, že sa zúčastní aj jeho manželka, všetko dal skontrolovať rovno dvakrát.
Celková prehliadka miestnosti im nezabrala veľa času, a tak sa princ rozhodol, že si obzrie dodržiavanie bezpečnosti aj na iných miestach, popritom skontroluje, či sú všetci vojaci podľa pokynov na stráži a vyzerajú pre oslavy dostatočne reprezentatívne. Ešte včera ráno ho totiž princezná požiadala, aby posilnil hliadky v okolí celého paláca. Každý, kto sa po kráľovskom sídle už nejaký ten deň pohyboval, si domyslel, že je to opatrenie kvôli očakávanému množstvu návštevníkov.

Dávaj si pozor. V paláci je niekto, kto ti chce ublížiť. Majú na muške tvojho otca.
Znelo v Narharinej mysli, keď sa presúvala z miesta na miesto, dívala sa na ľudí, do detailov si obzerala ich tváre a skúmala ich správanie. Nikto nevyzerá ako vrah. Vari čakám, že to bude mať napísané na čele?
Vzdychla si. Chcela niečo urobiť, nejako sa chrániť. Ale čo zmôže? Nevie, kto je jej nepriateľ. Nepozná nie len jeho identitu, ale ani dôvod jeho konania. Jedno však vedela. Verí Warenovým slovám, a tak si musí dávať pozor na každého.

Keď nadišiel deň veľkej udalosti, kráľ a kráľovná sa pobrali po okolí paláca poobzerať, čo pre nich prichystali ich blízki a sluhovia. Boli naozaj milo prekvapení a žasli, do akých detailov bolo všetko pripravené. Vedeli, že veľký podiel má na tom práve ich nevesta - Narhari. Ona bola tá, ktorá vždy robila perfektné plány. Ak sa každý zhostí svojej úlohy, budú to nezabudnuteľné oslavy.

Na pravé poludnie vojaci zodvihli hlavnú bránu a vpustili na nádvorie obyčajných ľudí. Tí nespúšťali pohľad z luxusu, ktorý sa pred nimi týčil. Honosné stavby, drahé róby, najkvalitnejší porcelán, obrusy na stoloch z najlepších látok, jedlo a nápoje od výmyslu sveta. A to všetko zadarmo. Len v tieto tri dni.
Hoc sa všetci snažili prísť vo svojich najlepších šatách, ich otrhané oblečenie svedčilo o tom, že tam nepatria. To, samozrejme, využili niektorí šľachtici, aby prostým ľuďom opäť dali pocítiť, kde je ich pravé miesto.
"Kde sme sa to dostali, keď sa už aj chudoba môže pohybovať po paláci," ozývalo sa im spoza chrbtov.
"Táto biedna chamraď už zase lozí po našom luxusnom sídle," povýšenecky dodal akýsi šľachtic smerom k svojmu spoločníkovi.
Dedinčania sa však nenechali odradiť. Pozvali ich sem. Niektorých pozvala dokonca princezná osobne, a tak nemohli odmietnuť. A prečo aj? Podobné slová počúvali celý život, už si na ne prakticky zvykli.

Ľudia sa zabávali pri tanci, speve a pri rôznych predstaveniach, ktoré si pre návštevníkov palác pripravil, no akonáhle sa zotmelo, stlmilo sa osvetlenie, a niektorí z nich sa presunuli do miestnosti, kde sa konali súboje. Tí, ktorých bojové umenia nezaujímali, ostali vonku sledovať prebiehajúce akcie, alebo sa rozhodli oddýchnuť si pri dobrom alkohole či jedle.
Keď ale návštevníciuvideli na vývesnej tabuli meno princeznej, nemohli si jej súboj nechať ujsť. Masa ľudí sa nahrnula do obrovskej priestrannej miestnosti, v ktorej bol na podlahe kriedou vyznačený štvorec. Z horného balkóna dozeral rozhodca na plynulý a hlavne férový chod zápasu a vedľa neho bolo miesto pre významné osoby, princa Keshona a jeho rodičov, no taktiež tu sedelo aj množstvo šľachticov. Za nimi stáli ich osobní strážcovia.
Mužom a ženám, ktorí sa rozhodli bojovať, dali poverení vojaci provizórne brnenie a zapožičali zbrane, chceli sa tak vyhnúť podrazom, ktoré bymohli účastníci spôsobiť s vlastnou výbavou.
Bojovalo sa na dve kolá, s možnosťou tretieho, ak účastníci nechceli prijať remízu. Víťazi sa posúvali na vyššie priečky a mohli sa dostať až do veľkého finále. Celkový šampión, ktorý porazí všetkých ostatných, môže vyhrať mešec striebra a hrsť drahých šperkov.

Niekoľko zápasov sa už odohralo, no teraz prišla na rad samotná princezná. Keshonovi sa jej účasť veľmi nepozdávala, ale svoju manželku sa snažil vo všetkom podporovať.
Jeho otec, kráľ Gurtred, pre to nemal pochopenie, pretože v jeho očiach boli princezné vždy nežné a vôbec nemali mať v rukách meč. Preto chcel jej súboj vynechať, ale jeho milovaná manželka ho presvedčila, že sa patrí nevestu aspoň potešiť prítomnosťou, keď už sa tak výrazne podieľala na plánovaní tejto udalosti. Ona sama sa o Narhari nesmierne bála, hoc vedela, že sa dodržujú prísne predpisy.
Keď zaznel gong, na miesto vstúpila žena s nezvyčajnými svalmi, približne tridsiatnička. Hnedé dlhé vlasy mala silno uchytené v cope, aby jej nezavadzali počas boja. V pravej ruke už zvierala dlhý meč.
Po niekoľkých sekundách sa objavila aj Narhari. Mala na sebe typické bojové oblečenie, za opaskom meč, avšak kratší, ako meč jej súperky. Vlasy mala previazané na temene hlavy.
Hector si svoju pani prezrel skúmavým pohľadom. Ešte nikdy ju nevidel mať oblečené niečo také. Bol to úplne obyčajný odev pre bojovníkov z nižších kruhov, ktorí nepatria pod kráľovskú ani cisársku armádu, a hoc nebol vôbec príťažlivý ani vábny, Hector si musel priznať, že princezná v ňom vyzerá úchvatne.
O niečo neskôr sa k nemu postavila Risa.
"Pani moja..." nadšene šepla sama pre seba.
"Je taká krásna, však?" otočila sa s otázkou na verného strážcu. "Ešte aj vo vreci by bola nádherná." Dvorná dáma sa usmievala.
Hector nevedel, čo povedať, preto radšej mlčal.

Narhari sa postavila oproti žene a obe čakali.
Rozhodca sa na balkóne zdvihol zo stoličky, a keď si overil, že sú bojovníčky na mieste a diváci usadení, začal: "Vážené dámy a páni. Máme tu dnes už ôsmy zápas. Tento je výnimočný, účastní sa ho samotná princezná Cheotangu, jej veličenstvo Narhari," ukázal smerom, kde stála a ľudia zatlieskali.
"Jej súperom pre tento zápas bude Jashira z dediny Uulangea," predstavil Narharinu súperku a ľudia opäť zatlieskali, niektorí aj natešene princeznú povzbudzovali.
"Každá z vás má k dispozícii iba jeden meč, už ste sa s ním zoznámili v prípravnej miestnosti. Zápas musí byť férový, v súlade so všetkými pravidlami, ktoréste pred chvíľou podpísali. Ako je u nás zvykom, v nutnom prípade môžete zápas zastaviť, alebo úplne ukončiť vykríknutím prideleného hesla. Súhlasíte?" spýtal sa rozhodca naposledy. Obe súťažiace prikývli.

Jashira začala okamžite na princeznú útočiť. Bola poučená, že hoc je to žena s postavením, na tomto mieste je to len jej súperka, a tak sa k nej musí aj správať. Jashira nevedela pochopiť, prečo princeznú všetci ospevujú, pretože jej pripadala len ako ďalšia naivná slečinka.
Narhari sa nedala zahanbiť a všetkým ukázala, že to vie dobre aj s mečom. Jej protivníčka ostala zaskočená. Čakala, že princezná bude ovládať maximálne nejaké základné postoje a že to bude celkom ľahký súboj. Ona však vôbec nepôsobila ako šľachtičná, práve naopak, mala pohyby ako bojovníčka. Jashira sa húževnate usilovala dať jej zabrať, sama sa riadne spotila, a princezná aj napriek tomu dokázala vykryť každý jej útok.

Gong.
"Prvé kolo vyhráva jej veličenstvo!" diváci začali tlieskať a jasať. Keď sa situácia v hale upokojila, rozhodca vyhlásil prestávku, pretože videl, že obe bojovníčky sú vyčerpané.
Všetci v hale, najviac však tí, ktorí Narhari poznali osobne, žasli.
Nečakali, že bude až taká dobrá. Ani Keshon nechápal, ako je možné, že vie tak dobre šermovať, keď ju za sedem rokov manželstva nikdy nevidel trénovať, dokonca o tom vôbec netušil.
"Pani moja," pribehla k nej Risa, "boli ste úžasná!" chválila usmievajúcu sa Narhari a podávala jej osušku. Hector stál obďaleč.
Ak by pricezná nenosila tie dlhé róby, vedela by sa ubrániť aj sama. Pri tej predstave sa usmial.
Narhari zodvihla hlavu k balkónu a zamávala Keshonovi. Za ním stál Ademaro, ktorého si princ zobral ako osobného strážcu.
"Je pekne divoká," vypadlo z vojaka a Keshon mu venoval nechápavý pohľad.
"Ty!" okríkol ho kráľ Gurtred a Ademaro sa hneď začal ospravedlňovať. "Chlapec má predsa pravdu," odľahčila situáciu kráľovná Taneshige a schuti sa smiala.

Gong. Začiatok druhého kola.
Aj napriek tomu, že sa Jashira všemožne snažila, princeznú nakoniec neporazila. Bol to priateľský súboj, a preto sa, hoc s nevôľou, poklonila, ako bolo u súperov zvykom, a Narhari zablahoželala.

Narhari sa postupne dostala takmer až do semifinále dnešného dňa.
"Ako je možné, že viete tak dobre bojovať, veličenstvo?" spýtal sa cez krátku pauzu jej ďalší protivník, tentoraz muž. Čakal na odpoveď, no tá neprichádzala.
Princezná takmer pustila meč, ktorý doteraz pevne držala v ruke, no v zápätí sa spamätala a v boji pokračovala.
Zabudla na to. Zabudla, že je to len pre jej chvíľkovú zábavu. Tak veľmi a hlavne dlho túžila s niekým si zašermovať, až sa tomu naplno oddala, ale musí si pripomenúť, že stále je len princeznou. Neprišla sem vyhrať, veď načo by to bolo? Opäť začala útočiť, no s menšou silou, než doteraz.
Ešte hodnú chvíľu s mužom bojovala, nakoniec povolila posledný kryt.
"Druhé kolo vyhráva Tatoki. Bohužiaľ, veličenstvo, vaša účasť v dnešnom zápase končí," vyslovil rozhodca.
Ľudia opäť zaburácali a priali Tatokimu, ale z davu sa ozývali aj hnevlivé, nesúhlasné pokryky od stúpencov princeznej.
Narhari sa mu poklonila a poďakovala za zaujímavý súboj. Následne sa vydala do prípravnej miestnosti, obliecť si svoje pôvodné šaty a Hector ju nasledoval. Postavil sa neďaleko plenty a dával pozor, či nehrozí žiadne nebezpečenstvo.

Niekoľko slúžok na čele s Risou jej prišlo pomôcť obliecť sa, ona ich však poslala preč.
Nebol ten súboj príliš? Nebol… neprimeraný?
Sama hľadala slová na to, čo práve urobila. Chcela si len zabojovať, nič viac, no zbytočne na seba upútala pozornosť.
"Nechali ste ma vyhrať," práve si česala vlasy, keď za sebou započula mužský hlas. Otočila sa smerom k nemu. Stál tam jej posledný súper, ktorý vliezol popod plentu z druhej strany, takže ho Hector vôbec nezbadal.
"Ak by ste chceli, vyhrali by ste, prečo ste teda dovolili, aby som vás porazil, veličenstvo?" snažil sa prejavovať jej úctu, no bol to len bojovník, prostý človek, a v niečom takom nebol nikdy dobrý.
"Netúžila som po výhre, iba po zábave," odpovedala, stále zarazená jeho nečakanou prítomnosťou.
Muž si ju premeral pohľadom. Tie pohyby. Tá rýchlosť. To predvídanie. Musela mať veľmi dobrého učiteľa, keď je aj ako žena schopná takto bojovať.
Zjavme mu jej odpoveď stačila, preto sa nemotorne uklonil a chystal sa nadvihnúť plentu. Všimol si však zamračeného Hectora, ako sa díva jeho smerom, a tak radšej cúvol.
"Tuším pôjdem inakade, skôr, ako ma váš strážca zabije," obdaril priceznú grimasou a vyparil sa.
"Všetko v poriadku, veličenstvo?" prirútil sa k nej ochranca s cieľom zistiť, či sa nestalo niečo nevhodné.
Princezná nechápala, čo presne sa práve stalo, ale nad drzosťou toho muža radšej len mávla rukou.

O niekoľko hodín neskôr sa Narhari aj so zvyškom kráľovskej rodiny vybrala na hlavnú terasu. Posadili sa na pripravené kreslá, pred nimi sa týčil obrovský stôl so samými dobrotami. Hector, Ademaro a Risa svojich pánov neustále nasledovali.
"Dcérka," oslovila Narhari mama. Princezná sa postavila a privítala rodičov, ktorí práve prišli z prechádzky.
"Odpusť, že sme nevideli tvoj súboj, určite si bola skvelá," pohladila dcéru po líci.
Jej otec sa posadil vedľa Keshona. "Napijeme sa?" spýtal sa princa. Ten prikývol a hneď mu nalieval víno.
"Tie tance sú úžasné. A ženy nádherné," chválila Inami predstavenie, ktoré pripravili šičky, za účelom prezentácie nových odevov. Tanečnice v pestrofarebnom oblečení sa jej veľmi páčili, nanešťastie ich mohla iba obdivovať, pretože sama tancovať nevedela.
Keď začala hrať pomalá romantická pesnička, ktorá symbolizovala voľné tancovanie pre všetkých, Narharin otec popýtal kráľovnú Taneshige k tancu, tá prikývla a spolu sa vydali vpred. Niekoľko šľachticov okamžite začalo klebetiť o ich pozoruhodnom vzťahu a zaujímalo ich, prečo otec princeznej netancuje so svojou manželkou, ale radšej uprednostnil kráľovnú.
Následne vyzvanie k tancu zopakoval aj Keshon a Narhari sa tomu náramne potešila.
Bol na nich pekný pohľad. Bez starostí si užívali tieto nezabudnuteľné chvíle pohody.
"Povedz Hector, nikdy si nesníval o rodine?" prihovorila sa Inami dcérinmu strážcovi.
Hector odtrhol oči od princeznej a venoval pohľad jej matke, pričom následne pokrútil hlavou.
"Neustále si v paláci, slúžiš tu už roky. Nikdy si nechcel odísť, robiť niečo iné?" vyzvedala naďalej.
Hector sa znova zadíval na Narhari. Nevedel si predstaviť život bez jej ochraňovania. Život bez jej spoločnosti. Pokrútil hlavou.
"Nie je tu žena, ktorej by patrilo tvoje srdce?" tajomne sa usmiala.
Strážca nevedel, čo povedať. Chvíľu ostal ticho a premýšľal.
Možno… ?
Risa napínala uši a spolu s Inami čakala, čo vojak povie.
Gurtred si slastne odpil z vína a priznal si, že ženské debaty idú úplne mimo neho.

"Veličenstvo!" skríkol o sekundu neskôr Hector so strachom v očiach.


Za korektúru, kritiku a cenné rady ďakujem →Orida



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ~Rhiain ~Rhiain | Web | 27. října 2017 v 19:55 | Reagovat

Ja som strašne plná rôznych pocitov momentálne :-D Ale to by bol komentár na 100 strán a už som sľúbila Theii ten manuál na obsluhu Hyungsika, tak možno inokedy :-D Takže chcem ďalšiu kapitolu! :-D

2 Citruštek Citruštek | E-mail | Web | 27. října 2017 v 20:05 | Reagovat

Aj ja som bola prekvapená, že Narhari vie tak dobre bojovať. Viem, že ju niečo naučil Waren, ak si dobre pamätám, ale netrávili spolu až toľko času, keďže potom odišla. Jedine, že by v manželovej neprítomnosti s niekým trénovala alebo niečo podobné - to sú zas tie moje teórie. :D
Mám pocit, že Hector má oči pre Narhari, že tak trochu niečo k nej možno cíti, ale to bol len taký môj dojem z toho veľmi krátkeho rozhovoru.
Som zvedavá, čo sa stane, lebo niečo alebo niekoho uvidel, takže pravdepodobne to bude ten tajomný muž, ktorý chce ublížiť Narharinmu otcovi, možno. :O No, nechala si to dosť otvorené, ešte k tomu je to napínavé, tak šup šup nasledujúcu časť. ^^

3 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 28. října 2017 v 7:41 | Reagovat

[1]: haha, dobre :D komentár na 100 strán by ma inak velmi potešil :D snád nabudúce :D

[2]: aj mňa samu to prekvapilo, ten nápad sa zrodil nečakane, ale budem s ním ešte pracovať, takže sa odpoved istotne dozvieme :)
hah Hector je proste zlatuch, uvidíme, či máš v niečom pravdu :)

4 TogoreTheForgotten TogoreTheForgotten | 28. října 2017 v 15:55 | Reagovat

Ooo, Narhari je až taká bojovníčka? :D
Super časť. :33

5 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 28. října 2017 v 15:58 | Reagovat

[4]: dakujem :)

6 leeaibili leeaibili | E-mail | Web | 29. října 2017 v 11:05 | Reagovat

Už vidím, jak budou v budoucnu přezdívat Narhari "Královna železná a zlatá" :'D. Ale v trochu jiném smyslu než byl Otakar... Co se týče Hectora, tak opět souhlasím se Citrušek, ale těžko říct :D.
Nicméně skončilo to dost napínavě, tak honem další část ^^. Těším se na ni.

7 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 29. října 2017 v 11:25 | Reagovat

[6]: haha, tak to mi ani nenapadlo, ale je to celkom výstižné :D

8 LM LM | E-mail | Web | 7. listopadu 2017 v 15:43 | Reagovat

Ja by som uvítala o niečo detailnejší opis boja, ale inak dobrá a zábavná kapitola.
A Hector, ja som tušila, že v tom bude aspoň štipka citu :P

9 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 7. listopadu 2017 v 17:36 | Reagovat

[8]: Okey, píšem si to, aby som do budúcnosti vedela :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama