Z úcty k minulosti ╩15╩

3. listopadu 2017 v 17:30 | Sayuri
Kapitola pätnásta: To, čo najviac ľutujem


Risa aj Inami onemeli, mysleli si, že to bola odpoveď na vyslovenú otázku. Nevedeli, čo sa deje, no keď Hector urýchlene vytasil meč, zazreli pred sebou desiatky mužov v čiernych šatkách a maskách, ku ktorým neustále pribúdali ďalší a ďalší. Adalrico. Objavovali sa zo všetkých strán. Zhadzovali plášte, ktoré ich maskovali za dedinčanov.
Zrazu nastal chaos. Zabijaci prevracali stoly, rozbíjali porcelán, trhali výzdobu, ničili. Tanečníci sa votrelcov zhrozili a zdesene sa rozutekali v zúfalej snahe nájsť niekde úkryt.
Hector so zbraňou v ruke vyrazil k miestu, na ktorom ešte pred chvíľou tancovali Narhari s Keshonom.
Ademaro sa presunul bližšie ku kráľovi a zaujal obrannú pozíciu. V očiach mu bolo badať nadšenie z blížiaceho sa boja.
"Stráže!" skríkol nahnevane kráľ, prskajúc víno na všetky strany.
Prudko sa postavil z pohodlného kresla a so zvrašteným obočím hľadel na skupinu barbarov, ktorá si dovolila prerušiť jeho chvíle pohody. Na príkaz sa dovalili muži v bielych uniformách, radoví palácoví vojaci, na čele s veliteľom Yayabem.

"Rýchlo, veličenstvo, musíte sa schovať," Hector hnal princeznú naspäť k terase.
Risa k nej udychčane dobehla a zdrapila ju za ruku. Kráľovná, zjavne v šoku, čosi zmätene bľabotala o Thamadovi. Spoločne pribehli ku kreslám, dvaja strážcovia schytili Inami a mierili dovnútra.
Kráľ a Keshon ostali na nádvorí brániť palác po boku vojska.
"Výsosť, aj vy by ste sa mali ukryť," oslovil Ademaro kráľa a hlavou kývol k odchádzajúcim ženám.
Gurtred sa pohoršene ohliadol. Je vrchol drzosti, aby obyčajný strážca radil, či kázal kráľovi. Za takúto trúfalosť...
"Choď," podporil Keshon mladíkov návrh, "zvládnem to."
Gurtred neprotestoval. Odľahlo mu, no nechcel to dať na sebe znať. Predsa len, kráľovi sa nesmie nič stať. Otočil sa a na svoj vek nečakane rýchlo odkrivkal do bezpečia.
Keshon s Ademarom sa krátko nato vmiesili medzi vojakov.
"Čo tu chcete?!" kričal Yayabe a predieral sa vpred smerom k votrelcom.
"Prišli sme si po nášho človeka," zúrivo odvetil holohlavý člen Adalrico.
"Po toho chlapca v žalároch?"
Holohlavý muž neráčil odpovedať a namiesto toho zaútočil. Nasledovala ho celá skupina. Kráľovskí vojaci mali prevahu v počte, ale veľmi dobre poznali legendy o tajomných zabijakoch. Nemálo z nich oblial studený pot a triasli sa im ruky, keď videli, ako sa na nich valí čierna masa.
Bolo to ako šachovnica. Bieli proti čiernym. Hoc už bola skorá noc, slávnostné osvetlenie na nádvorí zabezpečovalo, že sa všetci zreteľne videli.

Do boja sa výnimočne zapojil aj Shadow Lord, ktorý s obyčajnými vojakmi väčšinou nebojoval.
"Teraz!" rozkázal a hŕstka mužov sa vydala v ústrety žalárom.
Od špehov dostali podrobné informácie o rozložení paláca a umiestnení väzenských priestorov. Vzali so sebou horiace fakle a vyhľadali Montyho celu. Po ceste ešte pobili niekoľkých hliadkujúcich vojakov.
"Monty?" kričali, až kým sa neozval ubolený výkrik. Svižne vypáčili dvere cely.
Väzeň nepochyboval, že sa po neho jeho pán vráti, mrzelo ho však, že kvôli nemu budú mnohí zranení a možno aj mŕtvi. Cítil sa za to vinný.
"Ideme domov," povzbudili ho kamaráti, keď ho podopretého vynášali von.

Spojili sa meče, Shadow Lordov s Keshonovým, a znovu šli od seba. Princ o dva kroky ustúpil nespúšťajúc zrak zo svojho oponenta. Nad maskou sa leskli temné oči. Vodca Adalrico najprv nevedel, s kým má tú česť.
"Výsosť!" ozval sa Ademaro, ktorý sa snažil dostať bližšie, ale v ceste mu stálo mnoho mužov.
"Princ?" zašomral si pre seba Shadow Lord a vpíjal sa do súperových očí.
Zblízka ho videl iba raz, pri prepade, ale vtedy mu nevenoval takmer žiadnu pozornosť, pretože mal plné ruky práce. Toto bola skvelá príležitosť premerať si princa od hlavy po päty. Krásou neprekypoval. Vlastne, ak by nemal noblesné šaty a vojak by ho neoslovil, pôsobil by ako obyčajný strážca.
Princ nevydržal váhu prebodávajúceho pohľadu, na okamih sa zviezol očami k nepriateľovmu meču, na ktorom uvidel vygravírovaný nápis. Zdalo sa mu, že podobný už niekde videl, ale jeho myseľ zastierala neistota.
Shadow Lord postrehol princovu nepozornosť, jediným sekom by ho teraz mohol zložiť k zemi. Sklopil meč. Keshon vyvalil oči. Nechápal, čo sa deje.
"Nebudem s vami bojovať, výsosť," vodca Adalrico sa kráľovskému synovi otočil chrbtom a vytratil sa.
Princ tomu vôbec nerozumel. O Shadow Lordovi toho počul veľa. Údajne svojich nepriateľov zdvorilostne oslovuje, no aj tak je schopný vraziť im meč do brucha. Nečakal, že...
"Prečo so mnou nebojuješ?" zakričal princ cez rinčanie zbraní, avšak nedostalo sa mu odpovede.
Shadow Lord už bojoval na inom mieste, útoky vykrýval zdanlivo duchom neprítomný.
Je to jej manžel. Takto jej neublížim.

Bolo to provizórne bojisko. Ľudia, ktorí nestihli včas ujsť sa museli skrývať pod stolmi, kreslami či sa len obďaleč modlili, aby im nikto neublížil. Všetko bolo zdevastované. Dekorácie rozbité, črepiny, kaluže krvi, mŕtve telá...
"Máme Montyho," ohlásili muži nesúci svojho oslobodeného druha.
"Ústup!" zaburácal Shadow Lordov hlas.
Maskovaní dosiahli svoj cieľ a odrážajúc posledné útoky vojakov mierili k bráne.

Vtom…
Nikto to nečakal, nikto tomu nerozumel. Objavili sa iní maskovaní muži, pribehli od paláca.
A potom...
"Nie! Drahý!" zakričala Inami z terasy. Nikto nechápal, čo sa deje, prečo je princeznina matka vonku, prečo zviera zakrvavané telo Narharinho otca. Nevládne ležal obklopený kráľovými vojakmi.
"Otec!" zakričala princezná a tiež vybehla von.
Shadow Lord spoznal Narharin hlas. Pri úteku sa otočil, aby scénu videl.
"Drahý môj!" Inami bola na kolenách a úpenlivo nariekala.
"Nar… hari..." vyslovil Thamada šeptom naplneným krvou.
Princezná sa k nemu nahla. Hector stál nablízku, pripravený ju podoprieť. Kľakla si vedľa otca a chytila ho za ruku. Chcela plakať s matkou, no pred ľuďmi to nikdy nedokázala. Otec to vedel.
"Budeš v poriadku," pokúsila sa o úsmev, hoc jej pohľad vravel opak. Bola zhrozená z množstva krvi a zároveň sa cítila bezmocná.
"Dievčatko..." pohladil ju po líci Thamada, "Chcem... chcem, aby si žila šťastne. Tak... tak ako to chceš ty. Keď... máš rada jazdy na koni, tak jazdi. Keď rada šermuješ, tak šermuj. Keď... chceš odísť, tak odíď," zakašlal a z úst mu vytryskla ďalšia krv.
"Vždy som ti niečo zakazoval... a prikazoval. Myslel som len na seba. Zabudol som na to, že môžeš mať vlastný život. Že môžeš byť... niekým iným."
Narhari mu pevnejšie stisla ruku. Toto bolo rozhodne najdlhšie, čo s ňou hovoril.Prišlo jej to nesmierne ľúto. Nikdy s ním nemala dobrý vzťah, no stále to bol jej otec. V oku sa jej zjavila slzička, ktorá sa skotúľala po červenom líci. Thamada ju zotrel prstom pravej ruky, ale na oplátku zanechal krvavú šmuhu.
"V živote... ľutujem len jednu vec. Jednu jedinú."
Narhari tušila, čo povie. Mrzelo ho, že nebol lepším otcom. Ale nezazlievala mu to. Skrátka nebol typ na rodičovstvo.
"Ľutujem…" pritiahol si ju bližšie, jeho pery pri jej uchu, "že som ťa vydal za Keshona. Že som ti zabránil..." zrazu sa odmlčal a Inami sa ešte žalostnejšie rozplakala. Vydýchol naposledy.
"Drahý! Láska moja!" kričala vdova v Narharinom objatí.
Dcéra sa s mokrými očami dívala na svojho otca. Pred smrťou jej povedal tak zvláštne veci… veci… Akoby bol niekým úplne iným.

"Adalrico zabilo Thamadu!" zakričal akýsi vojak.
"Adalrico zabilo otca princeznej!" ozval sa druhý.
Narhari vstala a prázdnym pohľadom vyhľadala v dave Warenove oči. Boli plné hnevu.
"Hector," šepla a strážca hneď priskočil, "odveď ma odtiaľto."
Vojaci zaútočili s novým nasadením, predsa len, vražda otca princeznej je závažný zločin.

Do paláca postupne prišli obe plačúce ženy. Kráľovná Taneshige s Risou okamžite pribehli. Narhari bez slova zamierila do izby. Risa ju chcela nasledovať, ale kráľovná jej v tom zabránila.
"Nechaj ju samú, potrebuje to."
Kráľovná hladila Inami po chrbte. Risa ich smutne sledovala. Nevedela ako tíšiť náreky zúfalej manželky.

Narhari sa ocitla vo svojej komnate. Stratila otca. Je mŕtvy. Už nikdy jej nebude nadávať. Nikdy ju nebude bičovať...
Vždy ho trochu nenávidela za to, ako hnusne sa k nej správal. Ich vzťah sa nezmenil, ani keď vstúpila do kráľovskej rodiny. Ale bol to otec. Bola jeho krv. Nemohla to poprieť. Cítila sa prázdna.
Ubolene zavolala: "Hector?"
Strážca neisto vstúpil do komnaty. Narhari ho pomaly objala okolo pása a pritlačila si tvár na jeho hruď. V tom mieste Hector ucítil mokrý chlad. Bol v rozpakoch, niečo také nečakal.
"Veličenstvo-" začal, ale princezná mu to nedovolila.
"Nič nehovor. Nechaj ma takto, aspoň na chvíľu."
Poslúchol a pevne si ju privinul.

Okolo komnaty prechádzala akási slúžka s džbánom vody, z čírej zvedavosti nakukla cez pootvorené dvere. Črepy sa rozleteli do všetkých strán.

Za korektúru, kritiku a cenné rady ďakujem →Orida



Predchádzajúca časťNasledujúca časť
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Citruštek Citruštek | E-mail | Web | 3. listopadu 2017 v 18:06 | Reagovat

No v tejto kapitole sa toho stalo veľa. Čakala som, že jej otca zachránia, no asi to tak muselo byť.. :/ No uvidíme, čo sa ešte stane s Hectorom, keďže slúžka si domyslí všelijaké rozprávky okolo nich dvoch, teda.. môže a nemusí, ale nemusela by z toho robiť hneď takú vedu, veď objatie ešte nič neznamená. No ale v tej dobe asi... aj to objatie niečo znamenalo, najmä, keď on bol poddaný a ona nie a navyše je vydatá a... veď viac-menej sú nám všetkým známe tie ich zvyky a mentalita v tých dobách.
Od Warena bolo správne, že Keshona nechal tak, aj keď jeho smrťou... hm, vlastne by aj tak tým nič nevyriešil.
Je to veľmi zamotaný príbeh, najmä tie vzťahy sú kompletne domotané, takže som zvedavá na pokračovanie. :)

2 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 3. listopadu 2017 v 18:13 | Reagovat

[1]: Jo, chudák Thamada, ale bohužiaľ to tak muselo byť :(
Uvidíme, ako zareaguje slúžka, a či z toho niečo bude, predsa ako píšeš poddaný a princezná je veľká vec a vtedy sa ľudia neobjímali tak, ako napríklad my.
Neboj sa, o chvíľu sa už veci začnú rozmotávať. Aspoň teda niektoré.

3 ~Rhiain ~Rhiain | Web | 3. listopadu 2017 v 22:15 | Reagovat

No ešteže som nemala pustenú novú baladu od SuJu, inak by som si asi poplakala. Každopádne, stavím sa o čokoľvek b že nejaká tretia strana si to krásne naplánovala s tým zabitím Narharinho otca, aby vina padla na Adalrico. To ma pekne vytáča :-D
Som rada, že Montyho odtiaľ dostali živého :-D
Chcela som napísať niečo zmysluplné k Ademarovi, aby sa, chudák, necítil ignorovaný, ale nič zmysluplné mi nenapadlo :-D
Keshona zabiť nechceš? To len taký návrh, aby sa hentí dvaja konečne dali dokopy :-D
Inak, uvítala by som takú side story ku Hectorovi. Môžem k nemu napísať fanfic?

4 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 4. listopadu 2017 v 7:27 | Reagovat

[3]: hah zlatučká :) uvidíme, kto presne zabil Thamadu a hlavne prečo, dozvieme sa to niekedy... neskôr :D
Ademaro :D :D to sa stráva
Pre Keshona mám pripravené niečo lepšie :D
Hah, keď chceš kľudne napíš :D to by som si prečítala, čo vymyslíš :D

5 ~Rhiain ~Rhiain | Web | 4. listopadu 2017 v 8:48 | Reagovat

[4]: Vďaka za zvolenie :D Potrebujem od teba ale nejaké additional info ohľadom Hectora, či máš nejakú predstavu o jeho minulom živote, alebo si môžem dačo vymyslieť?

6 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 4. listopadu 2017 v 9:32 | Reagovat

[5]: píšem na fb :)

7 LM LM | E-mail | Web | 7. listopadu 2017 v 15:51 | Reagovat

Tak, ani som nedýchala. Bojovka jak sa patrí, ale totálne ma dostal ten koniec s Hectorom. :O
Na druhú stranu si nemyslím, že by Adalrico zabili Narharinho otca. Súhlasím, že v tom bude nejaká nečistá hra a ani by mnou nehlo, keby to urobil niekto z paláca...

8 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 7. listopadu 2017 v 17:34 | Reagovat

[7]: Hah, som rada, že sa ti kapitolka páčila :) Uvidíme, ako sa to vyvinie :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama