Z úcty k minulosti ╩16╩

11. listopadu 2017 v 17:48 | Sayuri |  Z úcty k minulosti
Kapitola šesťnásta: Strata



Slúžka okamžite zaletela pohľadom ku črepinám a v duchu zanadávala.
Inštinktívne sa zohla, aby úlomky čo najrýchlejšie pozbierala a handrou vysala rozliatu vodu.
Ach, prečo som to ja hlúpa pevnejšie nedržala? Čo teraz?
Hector sa vyrútil z komnaty a zagánil na slúžku. Zdvihla k nemu zrak a začala sa neisto ospravedlňovať za neporiadok. Strážca nevedel, čo presne videla, ale rozbitý džbán mohol znamenať, že špehovala. Bál sa, aby si to nevysvetlila zle a nevznikli z toho nejaké klebety. Po bleskovom zhodnotení situácie sa otočil čelom do komnaty.
"Ak dovolíte, veličenstvo, postarám sa o to," ubezpečil princeznú a keď videl, že letmo prikývla, prikázal slúžke, aby ho nasledovala.
Ustráchaná žena kráčala s očami zapichnutými v podlahe, nevedela, čo sa teraz bude diať, ale bolo zjavné, že sa dostala do veľkých nepríjemností.

Narhari sedela na kraji postele, čas neúprosne bežal. Jej komnata bola v blízkosti nádvoria, na ktorom sa všetko odohrávalo, počula teda spleť rozličných zvukov, rinčanie zbraní, výkriky, náreky...
Bála sa Keshonov o život, premýšľala, či je v poriadku, či nie je zranený… Čo by robila bez jeho prítomnosti? Ak by ho stratila, dokázala by fungovať ďalej? Hoc trvalo, kým si zvykla na to, že sú manželia, teraz už bol neodmysliteľnou súčasťoujej života, mala ho rada a nechcela o neho prísť.
Myšlienky o strate ju opätovne priviedli k otcovi. Doľahol na ňu smútok z jeho nespravodlivej smrti. Mrzelo ju, že si k sebe nikdy nenašli cestu a pôsobili viac ako cudzinci, než ako rodina. Thamada trávil množstvo času v archívoch, kde pracoval, alebo v spoločnosti šľachty, s dcérou bol málokedy.

Neskôr do spálne prišiel aj princ, našťastie bez zranení. Na tvári svojej manželky zbadal úľavu, potešila sa, že sa vrátil v poriadku. Posadil sa vedľa nej a hladkal jej chrbát. Tiež ho Thamadova smrť zasiahla, preto hľadal vhodné slová, aby Narhari utešil. Nevedel však, čo povedať. Chcel jej nejako pomôcť, podporiť ju, ale v takýchto veciach nebol veľmi dobrý.
"Idem… von," zašepkala Narhari po chvíli, postavila sa a mierila preč.
Cítila sa vyčerpane, akoby sama s niekým bojovala, akoby na ňu padali všetky steny, potrebovala čerstvý vzduch. Keshon za ňou ľútostivo hľadel. Mrzelo ho, že nie je dostatočnou oporou, že nevie zmierniť jej trápenie.

Princezná otvorila dvere komnaty a vonku zazrela nového vojaka, ktorého ešte nepoznala. Mal na sebe bielu uniformu, ku kráľovskému páru ho pridelili, aby vystriedal Hectora a Ademara. Nemal so strážením osôb veľa skúseností a nevedel, čo má robiť, keď princezná opúšťala komnatu, zatiaľ čo princ ostal na mieste.
Učili ma to! Viem, že ma to učili! Prečo si teda nemôžem spomenúť?
Na chodbe stálo niekoľko stráží, tiež ku niekomu pridelených alebo dozerajúcich na bezpečnosť.
Čo teraz?
Narhari sa mu už takmer stratila z dohľadu a on stále prešľapoval na jednom mieste. Snažil sa spomenúť si na pokyny tak úporne, že ani nezbadal princa, ktorý na neho pozeral od dverí.
Mladíka až myklo, keď Keshon zašomral: "Vo východnom krídle, vo štvrtej komnate býva slečna Risa, vyhľadaj ju, nech nájde a nasleduje princeznú, a potom sa vráť."

Narhari došla na nádvorie. Niekoľko slúžok tam ešte stále upratovalo porozbíjaný nábytok. Všade boli črepy, zničené predmety...
Dostala sa až k miestu, na ktorom jej otec poslednýkrát vydýchol. Ostala tam stopa po zaschnutej krvi.
Dívala sa okolo, stále však myslela na otca. Nečakala, že to na ňu takto doľahne. Keď videla miesto, na ktorom prišiel o život, cítila sa veľmi zvláštne. Nevedela popadnúť dych, hruď jej zvierala oceľová klietka.
Zakrátko ju našla Risa, stála však opodiaľ, lebo nechcela svoju pani rušiť.
Dávaj si pozor. V paláci je niekto, kto ti chce ublížiť. Majú na muške tvojho otca. Narhari zneli Warenove slová v hlave s novou intenzitou.
Padla na kolená a rozplakala sa. Všetku bolesť musí vyventilovať, inak ju roztrhá na kusy. Zúfalo začala búšiť päsťou do zeme nedbajúc na to, že si poranila niekoľko prstov. Risa sa už nedokázala len prizerať a hneď za ňou pribehla.
"Pani moja?" spýtala sa ustarostene a pohladila princeznú po pleci.
"Risa... keby si... vedela... že sa to stane... čo by si... urobila?" Narhari sa snažila trhane hovoriť cez svoje vzlyky.
Slúžka nerozumela: "Ako by som to mohla ve-"
"Vedela som to Risa... vedela. Vedela a nič neurobila... Iba som chodila po paláci a sledovala dianie. Pozorovala som všetko okolo seba, no vôbec som nič nečinila. Mohla som niečo urobiť. Mohla som tomu zabrániť.Ale nič som nespravila."
Risa nemala potuchy o čom jej pani rozprávala, preto si k nej čupla a objala ju. Túžila jej byť na blízku, vždy jej pomáhať. Hoc nie stále vedela ako, chcela sa o to aspoň pokúsiť.

Radostné oslavy sa zmenili na pochmúrny pohrebný sprievod. Po bitke s Adalrico sa mnoho návštevníkov rozpŕchlo na všetky strany, utekali z paláca, čo im nohy stačili a tí, ktorí mali odvahu zostať, sa nakoniec nechali uplatiť jedlom, aby tiež odišli, pretože Inami si neželala verejný pohreb. I keď nikomu oficiálne manželovu smrť neohlásila, chýry sa rozniesli po celom okolí.

Niekoľko dní po pohrebe princezná takmer neopúšťala komnatu. Jedine záujem o matku ju ako-tak prinútil vystrčiť päty z izby.
"Nepôjdeme do hôr? Sú tam malé chaty vedľa kláštora" navrhla Inami svojej dcére po chvíli spoločného mlčania. Thamada to miesto často navštevoval a Inami cítila, že by jej mohlo pomôcť vyrovnať sa so stratou.
Bol to dobrý nápad a Narhari ochotne súhlasila. Opustia palácové steny, obalia sa tichom a možno prídu aj na iné myšlienky.
"Dovolia nám to?" zneistela zrazu princeznina matka.
"Idem za kráľom Gurtredom a porozprávam sa aj s Keshonom," Narhari sa letmo usmiala, "neboj sa, mama, ja ich presvedčím."

Hoc sa ich nápad nikomu nepozdával, žiadosť smutnej princeznej nedokázali odmietnuť. Hectora a Ademara si zvolila ako svojich hlavných strážcov, pretože im dôverovala a verila v ich schopnosti. Nechcela si brať priveľa stáží, i keď to bolo veľmi riskantné rozhodnutie. Mnohým sa to nepáčilo, predsa len na nich Adalrico zaútočilo a princeznú od toho odhovárali, avšak ona trvala na svojom. Napokon súhlasila s pridelením menšej skupiny ochrancov, najlepších z najlepších.
Keshon by najradšej cestoval spoločne so svojou manželkou, ale vedel, že potrebuje priestor. Smrť otca ňou otriasla, preto ju nechá radšej vysporiadať sa s tým, ako sama uzná za vhodné.
"Ide s vami aj slečna Risa?"
Narhari pokrútila hlavou: "Len ja a mama."
Princ tomu rozumel. Ochotne pomáhal so skladaním veci do truhlíc, aby princezná v roztržitosti nezabudla na nič podstatné. Snažil sa nedávať na sebe veľmi znať obavy, ale plán sa mu vôbec nepozdával. Jeho vnútro kričalo, najradšej by to manželke zakázal.
S falošným úsmevom na perách a s tajným plánom v mysli zatvoril poslednú truhlicu.



Za korektúru, kritiku a cenné rady ďakujem →Orida


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Orida Orida | E-mail | Web | 11. listopadu 2017 v 19:03 | Reagovat

Zaujímalo by ma, čo sa stalo s chudákom slúžkou :D

2 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 12. listopadu 2017 v 7:28 | Reagovat

[1]: Všetko bude :D

3 ~Rhiain ~Rhiain | Web | 12. listopadu 2017 v 9:10 | Reagovat

No Sayka, úprimne, toto ma kus nebavilo :-D Až na toho nového strážnika, ten bol fasa :-D

4 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 12. listopadu 2017 v 9:17 | Reagovat

[3]: musia byť niektoré kapitoly nudnejšie, nemôžem všetko vybaliť na raz :D

5 Orida Orida | 12. listopadu 2017 v 12:06 | Reagovat

[3]: Nebavia ťa emócie? :D

6 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 12. listopadu 2017 v 12:16 | Reagovat

[5]: emócie! :D :D jak dlho a ťažko s nimi Sayka bojovala :-(

7 Ami Ami | E-mail | Web | 12. listopadu 2017 v 12:23 | Reagovat

Krátke, ale dobré. :3

8 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 12. listopadu 2017 v 12:32 | Reagovat

[7]: teraz už asi budú len takéto kapitoly (ohľadne dlžky), pretože toho mám ja aj Ori veľa, tak aby sme stíhali :) ale dejovo sa nič nestratí! (dufam) :D

9 otaku-crazyness otaku-crazyness | Web | 12. listopadu 2017 v 21:40 | Reagovat

Luxusní

10 Citruštek Citruštek | E-mail | Web | 14. listopadu 2017 v 6:39 | Reagovat

No dievča to má ťažké... Škoda, že Keshon jej nevedel povedať pár teplých slov, veď predsa len sú manželia a nie krátko. Kto vie čo má za lubom, možno len posilnenie stráží alebo... Hm... No nebudem vymýšľať a nechám sa radšej prekvapiť. Síce smutná, ale pekná kapitola. :)

11 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 14. listopadu 2017 v 6:46 | Reagovat

[9]: Dakujem :)

[10]: To áno, ale tak Keshon je aj vojak, a tak nevie byť až takto empatický, ale chudák sa snažil.
Som rada, že sa páčila :)

12 LM LM | E-mail | Web | Středa v 10:28 | Reagovat

Narhari mi je ľúto, ale ten výlet do hôr mi neznie ako dobrý nápad tak krátko po incidente.
A čo sa stalo s tou slúžkou????

13 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | Středa v 16:12 | Reagovat

[12]: Všetko bude vysvetlené, jedného dňa :)

14 Lee Aibi Li Lee Aibi Li | E-mail | Web | Sobota v 9:47 | Reagovat

Tak to se celkem bojím, co ten Keshon udělá, aby to nebyla nějaká blbost, které by pak litoval...A taky ta služka...předpokládám, že Hector by nebyl toho srdce ji zabít, nicméně i kdyby ji nějak umlčel, je to furt jen slabá žena, nemusíte ji mučit dlouho, hned vše řekne. I když řekne, že mezi nimi nic víc nebylo, tak v té době už to i tak bylo dost...no, nevím °-°.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama