Z úcty k minulosti ╩18╩

26. listopadu 2017 v 14:45 | Sayuri |  Z úcty k minulosti
Kapitola osemnásta: Cesta zabijaka



Narhari sa vrátila k chatkám a uvidela svojho strážcu, ako ju vzpriamene s rukami za chrbtom vyhliada.
"Choď sa vyspať, Hector. Viem, že sa ti to prieči, ale toto je kláštor, nemusíš sa o mňa báť."
Ochranca s nevôľou konal proti hlavnému rozkazu princa, ale Narhariným prosbám nedokázal odolať, preto rezignovane zvesil hlavu a vybral sa do svojho príbytku. Narhari chvíľu hľadela na odchádzajúceho Hectora, prišlo jej trochu ľúto, že ho takmer neustále posiela preč, ale mala rada samotu.
Pred svojou chatkou si vyzula topánky a vošla do pripraveného, hoc provizórneho ubytovania. Zavrela za sebou dvere a oprela sa o ne.
Ak je tu Waren, nič mi nehrozí.
Zapozerala sa na svoje bosé nohy a uvedomila si, čo jej to napadlo.
Prečo by mi nič nehrozilo? On nie je môj strážca, aby ma chránil. Ako je možné, že sa vždy objaví vtedy, keď ho chcem vidieť? Vždy, keď potrebujem počuť jeho hlas, tak je zrazu tu. Ako?
Pohla sa od dverí a pomaly sa začala prezliekať do róby na spanie. Mechanicky si rozplietala a rozčesávala vlasy a stále zamyslená sauložila na pripravenú podušku na zemi. Nebola to veľká posteľ s baldachýnom, akú mala v paláci, ale nijak jej to nevadilo. Pre istotu sa prikryla perinou, ak by noc v horách bola chladná. Nasmerovala pohľad do stropu a prúd myšlienok sa naplno rozbehol.
Ako veľmi ťažký život si musel mať, keď si sa vydal na takúto cestu? Kedy si prvýkrát niekoho zabil a kto to bol?
Nevedela si predstaviť, že tie nežné ruky, v ktorých sa cítila tak bezpečne, dokážu niekomu vziať život. A niekde, hoc v najmenšom kútiku svojej duše, dúfala, že to všetko okolo Warena sú len vymyslené príbehy. Bála sa samej seba, svojej reakcie… Čo urobí, keď je naozaj takým krutým zabijakom? Ako by reagovala, ak by zabil niekoho jej blízkeho?
No aj napriek týmto myšlienkam sa nevedela zbaviť pocitu, že ho chce vidieť, chce sa s ním stretnúť a chce byť v jeho blízkosti. Premýšľala o ňom tak dlho, až upadla do spánku.

"Čo máte dnes v pláne, veličenstvo?" spýtala sa sestra Nishi nasledujúce ráno, keď si v hlavnej jedálni kláštora sadala na raňajky k princeznej a jej matke.
"Hm... neviem. Čo by si nám odporučila?"
Postaršia žena sa bez pozvania votrela do princezninej spoločnosti a kamarátsky s ňou viedla rozhovor. Takéto správanie by bolo v paláci neospravedlniteľné, no Narhari to prišlo príjemne osviežujúce po všetkých tých pravidlách palácovej komunikácie.
"Neďaleko je les, v ktorom hojne rastú čučoriedky. Ak ich obľubujete, môžeme sa vydať na ich zber. V okolí máme aj mohutne tečúcu rieku či malebné jazero s malým vodopádom, v ktorom môžeme chytať ryby, zaplávať si či oprať oblečenie," ospevovala okolie prostá žena, ktorá si ani neuvedomovala, že sa zhovára s princeznou, "Ďalej je v blízkosti hora, ktorej štít je takmer vždy zasnežený a na jej úpätí rastú nezvyčajné druhy kvetov, rozhodne stoja minimálne za pohľad."
"Hm... vyskúšame všetko," navrhla Narhari, neschopná ukrývať nadšenie, podobné tomu na Nishinej tvári, a spoločne sa tešili z nápadu preskúmať okolie, keď vtom sa pri ich stole zjavil majster Shibuki.
"Dobré ráno, veličenstvo," poprial princeznej, pozdravil aj ostatných a prisadol si k nim.
"Veličenstvo, dovoľte mi otázku, ako dlho sa tu plánujete zdržať? Nechcem byť drzý, len by som chcel mať informácie o vašom pobyte," otázku namieril na obe prisediace ženy.
Inami túžila ostať dlhšie. Toto miesto jej pomáhalo upokojiť dušu a ako-tak zaceliť hlboké rany. Cítila sa dobre v prostredí neznámych ľudí, obklopená tichom a nádhernou prírodou. Najviac sa jej ale páčilo, že ju nikto neľutoval, čomu sa v paláci nedokázala vyhnúť.
"Ak nám to povinnosti mojej dcéry dovolia, rady by sme ostali čo najdlhšie," odpovedala majstrovi a Narhari súhlasne prikývla.

Inami mala po raňajkách s majstrom Shibukim dlhý rozhovor, presviedčal ju, že nie je vždy najlepšie zatvoriť sa medzi štyri steny, ale sem-tam treba smútok vyventilovať aj inak. Inami ale naďalej trvala na tom, že nikam nepôjde.
Keď sa opäť vrátili k princeznej, majster pokrútil hlavou a Narhari pochopila, že ju nepresvedčil.
"V poriadku, matka," s jemným smútkom v hlase zašepkala Narhari, "nebudeme ťa nútiť. Hector a niektorí vojaci ostatnú s tebou. My sa vydáme na prechádzku," chcela sa usmiať, ale nevedela, či to bude vhodné.
Narhari sa porozprávala aj s Hectorom, aby mu vysvetlila, prečo chce jeho prítomnosť u svojej matky. Princezná si so sebou brala Ademara a ďalších dvoch statných vojakov, išla s ňou aj sestra Nishi a majster Shibuki, takže sa o svoju bezpečnosť nebála. Bála sa však, aby jej matka náhodou neurobila nejakú hlúposť, a preto chcela, aby na ňu Hector dozeral.

Neveľká skupinka opustila bezprostredné okolie kláštora a vydala sa spoznávať neďaleké miesta.
"Nebojíte sa Adalrico, pane?" opýtal sa Ademaro, oblečený v sedliackych šatách, ktoré vytvárali kontrast s jeho kvietkovanou pošvou na meč.
Majster sa na neho šibalsky usmial. Vojaci väčšinou otázky nekladú, a preto sa mu mladý strážca zapáčil.
"Mám dôvod? My predsa žijeme v kláštore. Nepatríme medzi aristokraciu, nemáme majetky ani slávu. Navyše, tento kláštor je na neutrálnej pôvode. Vyhýba sa nám politika aj vojny."
"A čo si o nich myslíte, pane? Budeme schopní ich zastaviť?" pokračoval v dotazovaní Ademaro a ľavou rukou si upravil neposlušný prameň vlasov, čo mu padal do očí.
"Určite, synak. Počul som, že je to silná skupina s mnohými dobrými bojovníkmi, ale vari sa rovnajú výcviku kráľovských vojakov?"
Ademarov otec bol generálom Východnej divízie kráľovej gardy a hoc ani jeden z nich nepochyboval o sile mužov pod kráľom, Ademaro už čo-to videl. V deň, keď zabili otca princeznej, s mnohými bojoval a musel uznať, že sú dobrí. A jeden človek...
"Viete, v boji som stretol muža, ktorý je naozaj dobrý," vyslovil stíšeným hlasom, akoby sa hanbil za to, že s ním prehral.
"Skutočne? Ako dobrý?" vyzvedal majster.
"Akoby... akoby mal náš výcvik ale... o čosi lepší."
Vojak sám nechápal, čo presne sa vtedy na nádvorí stalo. Tipoval, že to bol vodca, pretože keď kráčal, ostatní mu uvoľňovali cestu. A hoc s ním skrížil meč iba raz a len na pár sekúnd, jeho pohyby si pamätal. A už ich kdesi videl.
"Vyzeralo to... že má vaše pohyby, pane," vyslovil ráznym hlasom.
Narhari sa pri tých slovách otočila k nim a uprela na majstra Shibukiho spýtavý pohľad. Starý muž sa však zasmial.
"Moje? Synak, ja neučím už roky. Je to už veľmi dávno, čo som naposledy držal meč."
"Vy ste... učiteľ?" zapojila sa princezná.
"Niekedy som býval. Ale ako vravím, je to už dávno."
Ademaro mal pocit, že musí princeznej dodať vysvetlenie, a tak začal:
"Majster Shibuki býval jeden z najlepších učiteľov šermu. Pokiaľ viem, niekoľkokrát učil aj jeho výsosť, princa Keshona. Tuším bol za lepšieho považovaný už len majster Kanetari, ktorý učil synov samotného cisára."
"Chlapče, určite som nebol taký dobrý, ako tvrdíš," starec sa poriadne červenal, "Ale... ak hovoríš, že ten muž používal moju techniku, asi sa to naučil od nejakého môjho bývalého žiaka. Ale neviem, kto by niečo také urobil. Ja som vždy učil iba šľachtu."
"Viete, prednedávnom prepadli aj jej veličenstvo," vyslovil Ademaro a vôbec mu nevadilo, že je princezná vedľa neho.
"Naozaj? Aj napriek vašej dobrej povesti?" zhrozene sa spýtal majster s otázkou namierenou na Narhari, ktorá opatrne prikývla.
"Ale ako vidíte, nič sa nestalo a princeznú nechali ísť."
Vtom majster Shinoki zastavil na mieste: "Nechali ísť?"
Neveril tomu.
To dievča... je to... ONA?

Za korektúru, kritiku a cenné rady ďakujem →Orida



Predchádzajúca časťNasledujúca časť
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ~Rhiain ~Rhiain | 26. listopadu 2017 v 18:47 | Reagovat

Ademaro, môj nový obľúbenec... *fangirl sigh*
A ten koniec, omg omg omg :-D

2 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 26. listopadu 2017 v 18:58 | Reagovat

[1]: Haha už nie Hector? Už Ade? :D

3 Ami Ami | E-mail | Web | 26. listopadu 2017 v 19:43 | Reagovat

Yaaaay nová časť tak rýchlo! :D
Ale ten koniec... Fúha, Sayika toto nene. :D Veeeeľmi vydarená časť!
Ademaro.... To je ale krásne meno.*O* ;)

4 ~Rhiain ~Rhiain | 26. listopadu 2017 v 20:15 | Reagovat

[2]: Hector je topka, to je ultimate bias tohto príbehu :D Ale Ademaro je spešl kategory :D

5 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 27. listopadu 2017 v 7:14 | Reagovat

[3]: rýchlo :D :D ešte som s ňou meškala Ami-chan :(
Ale som rada, že sa páči^^

[4]: Ultimate bias :D :D ach chudák Keshon, chudák Waren... čo tam po nich, hlavne, že Hector a Ade :D

6 Orida Orida | E-mail | Web | 28. listopadu 2017 v 11:04 | Reagovat

Hííí, Sayka to zabudla zarovnať do bloku :D
Ináč sa velice bavím, ako sa tu Ademu objavujú fanynky :D
Ja som náhodou veľmo zvedavá, ako to bude teda so Shibukim. Možno by si Narhari mohla uňho trošku potrénovať tiež :P

7 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 28. listopadu 2017 v 13:26 | Reagovat

[6]: Jo... na to Sayka zabudla :D Lebo prvýkrát to tam bolo, aj kurzíva ale potoms a to vynulovalo, kurzívu som musela nanovo pridať a zarovanie... zmizlo :D ale napravím!
Haha Ade je číslo! :D Všetko bude, ked to bude :D

8 Citruštek Citruštek | E-mail | Web | 28. listopadu 2017 v 21:30 | Reagovat

Majster Shibuki zjavne pozná Warena. Možno ho pozná od detstva a rozhodol sa ho naučiť svoje techniky. No a určite bude medzi nimi nejaká tá spojitosť, keďže tuší, že Narhari je tá, ktorá... neprezradila nám autorka v tejto kapitolke, však? :P Ale snáď prezradí v tej ďalšej. ^^
Inak, páčilo sa mi, ako žienky trávili spolu čas mimo paláca, aj keď Narharina matka to ťažko znáša, čo je pochopiteľné, veď predsa len boli manželmi roky rokúce a je dosť možné, že neboli manželmi len z povinnosti, ale že sa medzi nimi rozpestrela časom aj láska, ale to už sú len moje dohady na základe správania danej postavy.
Chcem tým povedať, že táto kapitola bola obzvlášť vydarená, naozaj sa pomaličky, ale isto v tom písaní zlepšuješ, ja som ti to aj spomínala že oproti predošlému príbehu je tento taký jemne prelomový vrámci tých opisov. :)
Takže len tak ďalej a teším sa na pokračovanie, aj keď sa ospravedlňujem za oneskorené komentovanie, no väčšinu času mi zapĺňa škola, no nakoniec sa na blog vždy dostanem. Veď lepšie neskoro, ako nikdy. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama