Z úcty k minulosti ╩19╩

3. prosince 2017 v 16:54 | Sayuri |  Z úcty k minulosti
Kapitola devätnásta: Odkrývanie tajomstiev



Kým šla princezná na výlet mimo kláštora, jej matka sa túlala v jeho blízkosti. Debatovala s obyvateľmi a obdivovala krásne prostredie.
Po chvíli si sadla na lavičku neďaleko chatky, očami sa vpíjala do sýtozelených listov vysoko týčiacich sa stromov.
"Prečo ma všade nasleduješ?" nasmerovala pohľad na strážcu, ktorý jej bol v pätách od skorého rána.
"Bol to rozkaz od jej veličenstva."
Inami si až vtedy uvedomila, čo všetko musí znášať jej dcéra. Nikde nemôže byť sama, pretože jej je niekto stále za chrbtom. Ona sama by nedokáza zniesť byť neustále prenasledovaná. Trochu jej prišlo ľúto, že so svojou dcérou nikdy nesúcitila.
"Musí to byť strašné," zašomrala si sama pre seba a naznačila Hectorovi, aby si k nej prisadol.
"Si dobrý vojak, Hector," chcela strážcu pochváliť, no jemu to tak neprišlo.
Vôbec nie som dobrý. Už dvakrát princezná čelila hrozbe. Kvôli mne. Nedokázal som ju ochrániť.
Hector nemohol spávať mnoho nocí, udalosti, ktoré sa stali mu kradli spánok alebo sa vnárali do jeho snov ako nočné mory. Neustále si v mysli premietal, čo presne sa stalo a či by tomu nevedel zabrániť.

Narodil sa do chudobnej rodiny prostého farmára. Matka zomrela, keď bol malý a otec sa krátko na to druhýkrát oženil. Získal aj nevlastného brata Teona, ktorý bol jeho prvým a jediným kamarátom. Často sa spolu hrávali, niekedy ho Teon učil šermovať. Hectorovi to náramne šlo až sa dostal na vojenský výcvik a vstúpil do armády. Nemal takmer žiadny osobný život, celé dni trávil v práci a nezaujímalo ho nič iné ako šerm. Keď veliteľ vojska uvidel jeho odhodlanie a silu, odporúčil Hectora na post vojaka do kráľovej gardy.
Od toho dňa mu bola pridelená iba jediná úloha - chrániť Narhari, aj vlastným životom. Zo začiatku sa tejto pozície bál, ale keď princeznú lepšie spoznal, začal mať svoju novú prácu rád.
Cítil sa deprimovane a skľúčene, kedže ju už dvakrát dostal do nebezpečenstva a ona bola odkázaná sama na seba.
Dvakrát ju nechali ísť. Prečo?
O Adalrico toho veľa nevedel, pretože vojenské udalosti už šli mimo neho, aj keď chodieval s Narhari do mesta.
"Najväčší nepriateľ tejto krajiny je práve Adalrico. Počul som, že majú na zozname aj samotného cisára," povedal mu v jeden deň Ademaro, syn generála, ktorému sa takéto informácie dostali do uší medzi prvými.
Ak majú na muške cisára, majú na muške aj kráľov či princezné. Tak prečo Narhari nie?
Vtedy si opäť premietol scénu z lesa, aspoň tú malú časť, ktorú si pamätal. Ten maskovaný muž mal šancu princeznej ublížiť. Mal aj šancu zabiť jeho. No neurobil to. A ani princezná nevyzerala, že by sa ho bála.
Vari ho poznala? Nie. To nie je možné. Ako by ho mohla poznať?
"Hector? Hector?" vytrhla ho z premýšľania Inami. Strážca sa spamätal a venoval jej pohľad.

"Prejdeme sa?" navrhla a keď sa Hector usmial, postavila sa z lavičky a vybrala sa kdesi cez vysokú trávu.
"Nemusíš kráčať za mnou. Kráčaj vedľa mňa."
"Madam, nemyslím si, že mi to postavenie dovoľuje," stále sa držal krok za ňou a kráčal akoby v jej tieni.
"Ja žiadne postavenie nemám. Som iba matka princeznej. Takže sa ku mne pridaj," vyzvala ho opäť a tentoraz strážca poslúchol. Inami sa nikdy nebrala ako významná osoba, hoc sa k nej v paláci tak správali. Považovala sa iba za matku budúcej kráľovnej, nič viac.
"Povedz mi, Hector, myslíš si, že by sa moja dcéra hodila viac na prostý život, ako na život v paláci?"
Strážca tejto otázke vôbec nerozumel, preto mlčal.
"Odpovedz mi, prosím. Nehovorím ti to ako strážcovi, ale ako známemu."
"Myslím, že sa jej veličenstvo hodí na všetko. Na jednej strane by bola škoda, aby taká krásna a vzdelaná mladá žena nemala žiadne postavenie. Ale..." neodvážil sa dokončiť svoju myšlienku. Inami sa preto zastavila, venovala mu pohľad do orieškových očí a nadvihla obočie, aby strážcu prinútila hovoriť.
"Zdá sa mi, že sa princezná cíti v paláci trochu... uväznená," odkašľal si Hector pri pohľade do zeme. Poznal hierarchiu, autority a pravidlá. Obyčajnému strážcovi, akým bol on, sa nedovoľuje pýtať, ani rozprávať, pokiaľ ho šľachta nevyzve. A aj tak si musí dávať pozor na jazyk. Preto rozmýšľal a hľadal vhodné slová, aby nespôsobil nikomu újmu.
"Možno to všetko bola chyba," zašomrala si pre seba Inami, avšak tie slová Hector dokázal zachytil.
Hoc bol zvedavý, nepýtal sa, no ani nemusel, pretože vdova sama pokračovala: "Možno sme nemali nástojiť, aby šla do paláca. Aby sa vydala. Aby takto žila... nebola na to..."
"Nikdy si sa jej neopýtal, prečo ešte nemajú s princom deti?" opäť sa dala do pohybu.
"Niečo také mi nie je dovolené, madam."
"Páčiš sa mi, Hector. Si správny chlap. Lojálny. Dôveryhodný." Po niekoľkých krokoch si sadla na trávu. Ochranca sa mierne zhrozil, pretože si takto ušpiní šaty. Rukou pohladila steblá trávy a opäť prinútila vojaka, aby si k nej prisadol.
"Vieš, ako to u kráľovskej rodiny chodí. Chcú mať čo najskôr potomka, aby mohli mať dediča trónu. Aj na moju dcéru takto naliehali. Lenže Narhari mala len pätnásť, keď sme ju vydali a bolo to jedno veľké dieťa. Aj teraz sa tak niekedy správa. Preto sme si v jeden večer sadli so svatmi, a poprosili sme ich, aby počkali. O nič nešlo, pretože kráľom je stále jeho výsosť Gurtred a tak princ nepotreboval urýchlene dediča. Dohodli sme sa, že počkáme, kým bude Narhari pripravená na materstvo. Myslím, že stále ešte dospieva, veľa o živote nevie, veľa sa musí naučiť..."
Dlho sa rozprávali o kráľovskej rodine, o paláci, o Tangense, až sa zotmelo. Končil sa ďalší deň.

***
"Ako dlho sa tu zdržíte, veličenstvo? Nebudú si o vás robiť starosti?" spýtal sa majster, keď dni bežali a princezná sa stále nechcela vrátiť domov.
"Pošleme posla s listom, ale ešte chvíľu ostaneme, pokiaľ vám to teda neprekáža. Momentálne nemám v paláci aj tak, čo robiť," usmiala sa a Shibuki videl, že je na tom psychicky lepšie.
O jej matke sa to však ešte povedať nedalo, pretože mala aj naďalej prázdny pohľad, bolo ale vidno, že sa snaží posunúť ďalej.
"Čo máš dnes na pláne, dieťa moje?" vyzvedala Inami s malou nádejou, že sa možno tentoraz zapojí aj ona sama.
"Idem zbierať čučoriedky, zájdem k vodopádu... Ideš s nami?" Narhari túžila, aby sa jej mama pozbierala, ale nechcela na ňu tlačiť. Predsa len stratiť milovaného muža vám rozbije srdce na kúsočky.
"Áno."
"Nie… ideš?" Narhari tomu stále neverila, Inami sa ale postavila zo stoličky a jemne na dcéru usmiala.

Muža som stratila... no teba stratiť nechcem. Mám pocit, že si mi vzdialená. Odôvodnila v mysli svoje konanie. Narhari sa potešila, že sa jej mama rozhodla pripojiť.
Obe si obliekli sedliacke šaty, Inami si dala vlasy do tradičného drdola, Narhari si ich zviazala do copu, zapichla vlásenku. Sestra Nishi im zabalila jedlo a vodu na dlhšiu cestu a majster ich čakal pred chatkami.
Čaká ich dobrodružstvo.

Za korektúru, kritiku a cenné rady ďakujem →Orida



Predchádzajúca časťNasledujúca časť

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ~Rhiain ~Rhiain | 3. prosince 2017 v 17:44 | Reagovat

Hector <3
Vďaka za túto kapitolu! Hector je veľmi všímavý človek, to je obrovské plus :-) Som zvedavá, čo za dobrodružstvo to bude.

2 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 3. prosince 2017 v 17:48 | Reagovat

[1]: Som rada, že sa páčila kapitola aj Hector, bola to fuška písať, ale hádam je to dobré :D

3 leeaibili leeaibili | E-mail | Web | 4. prosince 2017 v 20:46 | Reagovat

Dobrá kapitola, řekla bych, že i docela dějově významná, i když si tak nejeví :).

4 Ami Ami | E-mail | Web | 4. prosince 2017 v 22:12 | Reagovat

A my sa na to dobrodrúžstvo tesíme! :3
Moc dobrá časť ako vždy.

5 Citruštek Citruštek | E-mail | Web | 9. prosince 2017 v 18:38 | Reagovat

Bola to príjemná časť. Spoznala som viac Inami a je mi aj viac sympatická, keďže si uvedomila, že nie je si so svojou dcérou až taká blízka a rada by to napravila, pretože nechce prísť o svoju rodinu. Je pekné, že si uvedomila dôležitosť rodiny a to, že by mali držať spolu, aj keď tá záležitosť s dieťaťom.. Narhari má šťastie, že na ňu netlačia a že jej manžel je ešte len princ. No aj tak raz nadíde ten čas, kedy to budú musieť riešiť a som zvedavá, ako to vyriešia, keďže zjavne medzi Narhari a jej manželom nie je romantický vzťah, aspoň teda z Narharinej strany určite nie, keďže má v hlave Warena.
No a zaujala ma časť s Hectorom, že si nám ho popísala bližšie - o jeho živote, no chápem, že má výčitky svedomia z toho, že nedokázal Narhari ochrániť, pretože ak by vodca Aldarico bol aj voči Narhari taký krutý a bezcitný, tak naozaj by to mala už Narhari za sebou, no opäť, má šťastie a aj napriek tomu, že už dvakrát pochybil, ho mám rada.
Veľmi pekne spracovaná kapitola, len tak ďalej. ^^

6 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 9. prosince 2017 v 18:55 | Reagovat

[3]: Presne tak :)

[4]: Dakujem krásne^^

[5]: Popravde sa mi také kapitoly píšu ťažšie, pretože je náročné sa vcítiť do pocitov, ktoré som ja ako človek nikdy necítila, ale hádam to bolo dobré. Ori mi veľmi pomáha, takže aj takéto vnútorné monológy a emocie vyzerajú dobre. Som rada, že ťa časť zaujala :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama