Z úcty k minulosti ╩21╩

17. prosince 2017 v 14:44 | Sayuri |  Z úcty k minulosti
Kapitola dvadsiataprvá: Rodinná história
Máme tu kapitolu, v ktorej sa odhalia niektoré tajomstvá.
Tipovali ste nejaké?


Keshon sedel na lavičke v altánku a rozjímal sa nad pestrofarebnosťou kráľovských záhrad. Spoločnosť mu robila Risa, ktorá sa zakaždým nevedela vynadívať na krásu, ktorá ju obklopovala.
"Už ti Narhari spomínala, aké boli prvé dni nášho manželstva?" začal tému princ, na čo Risa pokrútila hlavou, "Vieš, pôvodne mala byť manželkou môjho staršieho brata Hyuna, lenže... on je taký podivín. Nemá rád palác, ani kráľovskú rodinu. Teraz je kdesi na potulkách po svete, nemáme o ňom žiadne správy. Matka aj otec ho považujú za čiernu ovcu rodiny, takmer vôbec sa o ňom nehovorí.
Ja som si s ním nikdy dobre nerozumel. Už v detstve mi robil naprieky, šikanoval ma či ponižoval," odpil si z čaju, ktorý im do altánku priniesla ďalšia služobná.
"Keď odišiel z provincie, rodičia rozhodli, že Narhari vydajú za mňa a predajú mi aj nástupnícke právo. Nesmierne som sa bál tej zodpovednosti, ktorú na mňa uvalili, trvalo mi dlho, kým som bol so sebou spokojný.
Pri našom prvom stretnutí sa Narhari tvárila trochu zvláštne, svadba jej nebola po chuti. Tuším si predstavovala niekoho iného, predsa len som od nej o čosi starší.
Zo začiatku sme mali mnohé nezhody, nechcela byť v mojej blízkosti a radšej bola sama. Potom sme sa začali viac rozprávať, viac sa jeden o druhého zaujímať. Vytvorili sme si pekný priateľský vzťah a na tom sme postavili aj naše manželstvo, " usmial sa pri spomienke na ich prvé spoločné dni.
"Som nesmierne rád, že mám za manželku práve Narhari. Vždy ma rozveselí, vždy podporí. Vďaka nej mi ani ťažké rozhodnutia nerobia problém, pretože viem, že je na mojej strane."
Dvorná dáma sa tešila, že jej princ prejavil dôveru a rozpovedal svoj príbeh. Vo väčšine dohodnutých manželstiev sa nenachádza ani len priateľstvo, preto bola rada, že oni to svoje viedli inak.
Keshon si všimol, ako sa Risa podvedome usmieva, chytil jej ruku.
Staršia slúžka sa na ich spoločný dotyk zadívala. Srdce jej začalo prudko búšiť a na jej tvári sa objavili rozpaky.

***
Ďaleko od paláca, na opustenom, závesnými lampiónmi osvetlenom mieste, sa týčila centrála Adalrico. Bola to veľká priestranná budova, okolo ktorej hliadkovalo niekoľko zahalených mužov. Shadow Lord pricválal na svojom žrebcovi, ustajnil ho vedľa ďalších koní a zamieril dovnútra.
Ocitol sa pred obrovskými dvermi do miestnosti, ktorú pridelil Montymu. Aj keď to ako vodca nemusel robiť, zaklopal a počkal na reakciu svojho podriadeného. Po kladnej odpovedi vošiel dnu.
"Ako ti je?" spýtal sa, keď uvidel zoslabnutého Montyho ležať na posteli.
Mladík sa oprel o studenú stenu. "Už mi je lepšie, pán môj. Doktor povedal, že o pár dní budem môcť vstať."
"Chcel som ti niečo povedať, ale ešte som nemal príležitosť," posadil sa na jeho posteľ a venoval mu pohľad, "To, čo si pre mňa urobil ti nikdy nezabudnem. Je dobré, že som si ako pravú ruku vybral práve teba. Kvôli mne, mojej sebeckosti, si musel tak veľmi trpieť. Preto sa ti odvďačím. Povedz mi, čo by si si prial."
Monty nevedel, ako reagovať. Jeho pán mu nič podobné nepovedal. Vlastne, nikomu. Takéto vľúdne slová vďaky od neho počul len málokto.
"Pred rokmi ste mi zachránili život. Budem vás verne poslúchať a nasledovať," odpovedal Monty.
"Musí tu byť niečo, čo chceš. Čo ti môžem dať. Povedz si o to," vyzval ho opäť a kučeravý chlapec sa zamyslel.
"Môžete... mi... dať... nejaké... odpovede?" neisto sa spýtal svojho vodcu. Nestál o peniaze, ani o iné majetky. Mal množstvo otázok a tak túžil po odpovediach.
"V poriadku. Kedže ti dôverujem, dovolím ti položiť mi otázky. Ale nezaručujem ti, že odpoviem na všetky. Tento rozhovor musí ostať medzi nami, pretože k tebe budem úprimný."
Shadow Lord si našiel lepšiu polohu na sedenie, čakal dlhý rozhovor.
Monty položil prvú otázku: "Prečo zahaľujete svoju tvár?"
"Pretože by ma určití ľudia mohli spoznať a to nechcem."
Zranený muž sa chcel opýtať, pred akými ľuďmi sa schováva, ale vedel, že to mu už neprezradí.
"Nie ste človek z nízkej vrstvy, však? Poznáte etiketu, správate sa zdvorilo, počul som, že viete aj cudzie jazyky. Odkiaľ ste?"
Montyho Shadow Lord fascinoval. Chcel ho poznať lepšie ako človeka.
"Nie som. Narodil som do rodiny bohatého šľachtica."
Monty chvíľu mlčal, nevedel ako reagovať. Tušil to, ale nemal to potvrdené.
"Zaujíma ťa, prečo bojujem proti šľachte, keď som sám synom šľachtica?" spýtal sa napokon Shadow Lord.
Monty opatrne prikývol.
"Aj keď som sa narodil do aristokratickej rodiny, moja matka status nemala. Je to síce nezvyčajné, ale dopriali mi vzdelanie hoc sa ku mne správali ako k psovi. Potom však moja matka zomrela, rukou ľudí, ktorí ju mali chrániť. Od toho dňa som im prisahal pomstu. Tento plán, ktorý mám... mnohí si myslia, že chcem byť hrdinom nastolujúcim spravodlivosť. Ja som však len sebecký bastard, ktorý sa snaží docieliť vlastné plány."
Montyho prekvapilo, že v jeho odpovedi nepočul ani náznak smútku, žiaľu či bolesti.
"Takže... ten zoznam... je o ľuďoch, ktorí vám ublížili?"
"Nie. Nie tak celkom. Je to o ľuďoch, vďaka ktorým sa dostanem k človeku, ktorý je na konci mojej cesty. Ale zároveň je to aj o tom, čo sa deje v krajine. Keď sa niekto príde sťažovať na nejakého šľachtica, my to vybavíme."
Chlapec ostal naďalej ticho. Nebolo to o tom, že by nemal ďalšie otázky, ale predsa len nevedel, čo všetko si môže dovoliť vysloviť.
"Pokojne sa pýtaj ďalej. Dlhujem ti to, kedže si pre mňa toľko riskoval," Shadow Lord si rukou prehrabol vlasy a čakal na ďalšie vyzvedy.
"Môžem sa opýtať aj... ohľadom... princeznej?"
Shadow Lord odvrátil pohľad od Montyho a zahľadel sa na okno.
"Skús to."
"Prečo... ste ju už dvakrát nechal ísť? Nechcete ju zabiť?"
Keď to Monty vyslovil, pochopil, ako podivne to znelo. Koho vodca chce zabiť, ten skončí mŕtvy. Navyše ho poslal do paláca, aby jej predal správu. Prečo by ju teda zabíjal?
"Hah," uškrnul sa Shadow Lord, "to je veľmi dobrá otázka, Monty," vstal z postele a priblížil sa k oknu.
"Jej by som nedokázal ublížiť. Nikdy."
"Ona... Poznáte ju?"
"Ktovie, či ju poznám. Viem, aká je. Čo ju teší, čo ju rozplače. Poznám jej sny aj skryté priania. Jej túžbu po slobode a dobrodružstve. Ona bola prvý človek, ktorý ma nezačal hneď súdiť. Ktorý sa ku mne nesprával ako ku psovi. Ktorý ku mne prišiel, aj keď zo mňa vrčala zlosť. Aj keď som bol chladný, ona sa na mňa stále usmievala."
Monty takmer neveril vlastným ušiam, že aj jeho pán dokáže vysloviť aj nežné slová.
"Takže pre vás niečo znamená?"
Uvažoval, čo sa práve stalo. Ak má jeho pán nejaké city k princeznej, môže to byť veľmi nebezpečné.
O tom istom rozmýšľal aj Waren. Hoc jeho o status pripravili, ona ho naďalej mala. On je teraz len obyčajný... nie. Nie je už ani obyčajným sedliakom. Je vodcom zabijakov. Niekto ako on sa k nežnej, nevinnej princeznej nesmie ani priblížiť. Ale dokáže to? Dokáže na ňu zabudnúť? Prestane ju ochraňovať? Starať sa kde je a čo robí?
"Ona je... jediná farba v mojom čiernom svete."

Za korektúru, kritiku a cenné rady ďakujemOrida

22.12 o 19:30 prvý špeciál



Predchádzajúca časťNasledujúca časť
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ~Rhiain ~Rhiain | 17. prosince 2017 v 15:34 | Reagovat

Monty, svetlo môjho života a tejto kapitoly :D
Taká som rada, že Keshon je tiež len kamoš :D Ľahšie sa ho zbavíš potom (dúfam) :D Akurát ma to kus nebavilo, odpusti mi :D
Anyway, som rada, že už sa to začína rozuzľovať, Warrenov pôvod ma neprekvapil, myslím, že už v minulej kapitole to bolo jasné. Som zvedavá na ten špeciál:D

2 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 17. prosince 2017 v 15:36 | Reagovat

[1]: :D :D Monty ešte príde na scénu. Haha ideme sa zbaviť Keshona? Daj nápady, rada si ich vypočujem :D
No, bola to nudnejšia kapitola, lebo prichádza špeciál a nechcela som, aby to bolo take hrrr :D

3 Ami Ami | E-mail | Web | 17. prosince 2017 v 19:09 | Reagovat

Oooh, Keshon je vo friendzone. XD
Zaujímavá kapitola, vskutku sme sa dozvedeli niektoré tajomstvá. Ale nemôžem sa dočkať toho špeciálu, cítim až v kostiach, že to bude bomba! 😃

4 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 18. prosince 2017 v 6:59 | Reagovat

[3]: Jojo, chudák Keshi :D
Budú asi rovno dva, uvidím ako to postíham, ale jednotka už je napísaná tak hádam bude dobrá :D

5 Saya Mi Saya Mi | E-mail | Web | 28. prosince 2017 v 22:45 | Reagovat

Keshon ma prekvapil. Síce bol úprimný a otvorený k Rise, ale zrejme viac než to. A Risa by si s ním asi dala povedať, muahaha. :D Možno si ani jeden z nich priamo nepriznáva takéto veci, ale už len ten dotyk niečo znamenal, veď Keshon je v takom postavení, že sa nemusí ani len pozrieť na slúžku a nie to sa jej ešte dotknúť, takže možno maličká nepatrná iskrička tam bude alebo to bol len príliš priateľský prejav, ale o tom pochybujem. O:)
A čo sa týka Warena, páčil sa mi jeho rozhovor s Montym, lebo vďaka Montymu sme sa my čitatelia dozvedeli niečo viac. ^^ Netušila som, že Waren pochádza zo šľachtického rodu, to ma prekvapilo, ale tak to je kľúčové, aj keď prišiel o ten "post" alebo "postavenie", tak sa stále môže k nemu dostať, keď sa narodil do takej rodiny. No a pochybujem, že na Narhari zabudne, lebo zdá sa mi, že veľa vecí robí hlavne pre ňu a už sú to roky, čo k nej niečo cíti a ona k nemu a si myslím, že je to silnejšie, keď to tak dlho vydržalo, takže ja fandím tomu, že si tí dvaja nájdu k sebe cestu a ja si budem užívať čítanie romantických chvíľ, pokojne aj vášnivých, muahaha. :D :-) Pekná kapitolka. :)

6 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 29. prosince 2017 v 7:24 | Reagovat

[5]: Jo, Uvidíme ako sa bude Keshonov život vyvýjať dalej a čo bdue robiť Risa. Lebo ani pre ňu to nie jhe ľahké, kedže je slúžka.
Čoskoro sa budú odhaľovať dalšie a dalšie veci.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama