Z úcty k minulosti ╩22╩ ◘špeciál◘

22. prosince 2017 v 19:30 | Sayuri |  Z úcty k minulosti
Kapitola: Dvadsiatadruhá
Typ: špeciál
Táto kapitolka pôvodne neexistovala a obsahovo už bola ako terajšia 23, ale rozhodla som sa ju napísať, kedže sa blížia Vianoce. Je taká ... pekná.
Nie je síce vianočná, kedže v príbehu máme stále leto, ale hádam vás poteší.



Opojená slnečnými lúčmi a sviežosťou čerstvého vzduchu sa Narhari túlala po lesnej čistinke a do košíka zbierala chutné čučoriedky. Bola taká unesená krásou prírody, že si ani nevšimla čiernu siluetu muža, ktorý sa pred ňou z ničoho nič objavil.
"Krásne ráno, princeznička," pozdravil ju muž zahalený v čiernom od hlavy po päty.
Preľaknuto sa otočila za hlasom a uvidela svojho priateľa. Jeho oslovenie jej prišlo zábavné, preto sa uklonila a zachichotala.
Hľadela na jeho dlhé čierne vlasy a uvažovala ako je možné, že sa vždy ukáže v správny moment. V čase, keď je sama, keď v okolí nie sú stráže ani vojaci. Vie presne, kedy kde bude, zjaví sa odnikadiaľ a rovnako tak aj zmizne.
"Dnes budeš so mnou," šepol, keď si odviazal šatku a vstúpil do jej osobného priestoru.
Princezná na neho hodila nechápavý pohľad, ktorý následne stočila k lesu, v diaľke sliedila po svojom vernom strážcovi.
"Nebudú ťa sledovať. Dnes so mnou stráviš celý deň," Warem tajomne nadvihol kútiky úst.
"Nemôžem len tak odísť. Čo si pomyslia? Budú ma hľadať, ak tu nebudem."
Hoc by rada len tak odišla a strávila deň flákaním sa po okolí, postavenie jej nedovoľovalo robiť takéto rozhodnutia.
"Nebudú. Neboj sa a dôveruj mi. Všetko som zariadil," nahol sa k nej a rukami jej pohladil vlasy. Narhari prešli po celom tele zimomriavky, nechápala, aký pocit sa v nej práve prebudil.
Nerozumela. Chcela sa ho opýtať, čo urobil, ako to zariadil, ale vedela, že jej to aj tak neprezradí. Sú to jeho tajomstvá. Nakoniec prikývla. Vedela, že by ju neohrozil, nedovolil by, aby sa jej niečo stalo.
Waren jej vzal košík plný čučoriedok, chytil ju za ruku a odvádzal preč zo zelenej čistinky.
"Kam ideme?" spýtala sa s pohľadom namiereným na ich spojené dlane.
"Prezliecť sa. Dnes, dnes si len Narhari a ja len Waren. Nie si princezná a ja nie som vodca Adalrico. Sme len ty a ja."

Cválali dlho, až kým nedošli k opustenej stodole. Oddelení len jedinou plentou sa obaja prezliekli do dedinských šiat.
Waren odložil svoj legendami opradený opasok a spoločne so zbraňami a šatkou všetko ukryl pod seno. K pásu si uviazal menší meč.
"Nesvedčia mi," smutne k nemu podišla Narhari, ktorá mala oblečené dlhé roztrhané nohavice a zafúľanú plachtu previazanú cez hruď. Waren sa zasmial.
"Aj tak vyzeráš ako princezná," smeroval pohľadom na jej účes, ktorý mala upravený podľa kráľovskej etikety, "Vlasy ti urobím ja," a hneď sa pustil do práce, šatkou jej upevnil dlhé čierne pramene do copu a na tretíkrát sa mu aj podarilo zapichnúť vlásenku.
Aj v týchto šatách si krásna. Pomyslel si, avšak nahlas to nevyslovil.
"Všetko nechaj tu, večer sa sem vrátime."
Aj keď si stále nebola istá tým, či urobila dobre, keď prikývla na tento nápad, potešila sa novému dobrodružstvu.

Opustili stodolu, pomohol jej vysadnúť na koňa. Chytila ho za pás a oprela sa o jeho chrbát. Nevedela, čím to bolo spôsobené, ale v jeho spoločnosti sa cítila spokojná.
Z konského chrbta sa Narhari dívala po okolí. Vietor sa jej hral s malými pramienkami vlasov, ktoré sa vymotali zo zviazania a chceli si užiť chvíle slobody.
"Chcel som, aby si sa trochu odreagovala. Aby si odišla z kláštora, videla iný svet," vyslovil, keď koňa trochu spomalil, aby si Narhari mohla porornejšie všimnúť krajinu, v ktorej žila.
"Ďakujem ti. Ďakujem za to, že si pri mne. Že prídeš vždy, keď to potrebujem. Nevieš si predstaviť, čo to pre mňa znamená."
Položil jej dlaň na ruku, ktorou mu obopínala pás.
"Ja ďakujem tebe."
"Za čo?"
"Ani len nevieš, čo... Ty. Tvoja existencia... ma spája.
Jemné črty jej tváre sa v sekunde skrútili a tam, kde bol doteraz úsmev trónil výraz rýdzej nechápavosti.
"Spájaš to, kým skutočne som, s tým, kým som sa stal. Ak by nebolo teba, Waren by už asi neexistoval. Bol by už len Shadow Lord. Tvoja nevinnosť, láskavosť a štedrosť, dobré srdce a úsmev ma naučili opäť veriť v dobro ľudí."
Ty si jediná, ktorá je schopná zbaviť ma mojich pút.

"Ja som... ťa vždy viac považovala za Warena ako za Shadow Lorda. Možno si vôbec neuvedomujem kto si, iba to... kým chcem, aby si bol. Ale... nebyť Adalrico... tak by som ťa možno znova nestretla. A navyše... ku mne sa vždy správaš dobre. Nikdy si mi neublížil, nezranil ma... a viem, že to ani nikdy neurobíš." Warenovi sa páčila vážnosť v jej hlase.
Zoskočil z koňa a zodvihol ruky. Narhari sa opatrne zošuchla do jeho náručia a zahľadela sa do jeho tmavých očí.
"Povedz mi, kam chceš ísť, čo chceš vidieť a robiť? Pôjdeme kam len chceš. Aj na koniec sveta."
"Je tu niekde miesto, ktoré máš rád?" spýtala sa, no naďalej stála v jeho tesnej blízkosti a ani neuvažovala o tom, že sa z nej vymaní.
Waren prikývol a chytil ju za ruku.

"Sme tu."
Narhari sa zahľadela na nádhernú prírodnú scenériu. Pred ňou sa objavilo malebné jazero, ktorého breh bol posiaty malými bielymi kamienkami. Podišla k nim, vzala si jeden a hodila ho na modrú hladinu. Voda sa rozžblkotala a Narhari sa zasmiala.
Rozviazala si šnúrky na topánkach a nohy ponorila do chladnej vody.
"Vedel som, že sa ti tu bude páčiť," usmial sa Waren a urobil to isté.
Obaja si sadli na breh a dívali sa, ako letný vietor hýbe hladinou vody.
Princezná si ľahla a zahľadela sa na bielučké oblaky, ktoré sa hnali oblohou.
"Takéto dni sú najkrajšie," zatvorila oči, aby pocítila na lícach vánok.
"To ničnerobenie sa ti páči, však? Aj mne. Zastaviť sa a dívať sa okolo seba. O nič sa nestarať, nič neriešiť..." Aj Waren mal takéto dni rád, hoc ich nebolo veľa.

Vydali sa prebádať okolie a opodiaľ na druhej strane našli prázdnu lesnú chatu.
"Našla som jedlo," zakričala Narhari na Warena, ktorý sa vonku obšmietal pri halde narezaných drevených polien.
Narhari vybehla z chaty a doniesla svojmu priateľovi za hrsť perníčkov.
"Daj si. Nie sú najčerstvejšie, ale dobré. Už som ich ochutnala."
Nespúšťal z nej pohľad.
"Prečo sa na mňa tak dívaš?" zvedavo sa spýtala počas hryzenia do ďalšieho kúska a Warena rozosmialo, ako jej od úst padala lavína omrviniek.
"Pristane ti to. Takto..." nedopovedal svoju myšlienku, ale radšej si od nej vzal ďalší perník, "Pohľadám niečo na pitie."
Vzdialil sa od nej a v okolí domu prehľadával staré drevené krabice. Našiel však iba alkohol, ktorý Narhari ponúknuť nemohol.

Domček upratali a dali do poriadku, aby majiteľom chatky vynahradili zjedené dobroty.
"Povedz mi," podišiel k nej, po tom čo strávili pre neho nezmyselne dlhú dobu zarovnávaním koreničiek, chytil ju za ruku, "prečo si to tu upratala? Mohli sme robiť niečo zábavnejšie. Takto sa nám spoločný čas o dosť skrátil." Z jeho tváre sa úsmev pomaly vytrácal no na tej Narharinej stále bol.
"Aj toto mi príde zábavné. Je to nezvyčajné. Niečo, čo som ešte nerobila."
Pokračovali teda vo zveľaďovaní domu, ktorý by niekedy mohol pomôcť strateným pocestným.

Pomaly sa však stmievalo.
"Musíme sa vrátiť. Vzal som si ťa len na deň."
Narhari zosmutnela. Prišla na iné myšlienky, vyrovnala sa s bolesťou, ktorá ju ťažila, náramne sa zabavila a najradšej by tu ostala.
Vyskočila na Warenovho koňa a nechcela uveriť, že deň dokáže aj takto rýchlo ubehnúť.
"Sľúbiš mi niečo?" spýtala sa svojho priateľa.
"Čokoľvek."
"Zažijeme ešte jeden takýto deň, dobre? Hoc aj v ďalekej budúcnosť. Ale opäť," naozaj po tom túžila.
"Samozrejme. A nie len jeden," snažil sa tomu veriť, aj keď vedel, že to bude čoraz ťažšie. Malíčkom však sľub potvrdil.
Keď sa v stole opäť obliekli do svojich pôvodných šiat, vydali sa naspäť ku kláštoru. Za celú jazdu Narhari nepovedala ani slovo a na úplnom krajíčku oka sa jej leskli nepatrné slzičky. Akonáhle sa dostali ku kláštoru, rukou si slzy zotrela a zoskočila z koňa.
"Nesmierne ti ďakujem za tento deň. Cítila som sa naozaj dobre."
Waren k nej podišiel a objal ju. Vždy to pre neho bolo zvláštne, pretože sa nikdy nebránila. Iná princezná, dokonca aj iná žena, by ho už dávno odsotila, no ona dokonca opätovala jeho objatie.
"Ja ďakujem tebe."
"Za čo zase? Už som ti to povedala. Mne nemáš za čo ďakovať. Ja som neurobila nič-"
"Ale áno," prerušil ju, rukou jej chytil šiju, pritiahol si ju bližšie a vtlačil jej na ústa nežný bozk.
Jemne do neho strčila: "Nemala by som niečo také-"
Opäť jej nedovolil dokončiť vetu. Cítil ako sa jej telo chveje, videl ako neisto zavrela oči a pootvorila pery v očakávaní ďalšieho bozku.
Dal jej ho. Bol vášnivejší ako ten predtým a Narhari mu položila ruku na krk.
Za krátku chvíľu sa však odtiahol a Narhari na neho hodila vyjavený pohľad.
"Musíš sa vrátiť. Stretneme sa nabudúce," usmial sa a postrčil ju do chatky cez zadné dvere.
"Odkiaľ vieš, že tie dvere tu sú?" spýtala sa, no on sa iba usmial.
Keď uvidel, že vošla do svojho príbytku, vzdialil sa.

"Nečakal som, že by si k nej mohol niečo cítiť," ozval sa spoza stromu majster Kanetari.
Shadow Lord sa na neho zadíval kútikom oka.
"Dokonca videla tvoju tvár."
"Čo tu robíš? Čo si videl?"
Majster sa k nemu priblížil.
"Neľutuješ cestu, na ktorú si sa vydal?"
"Prečo by som mal? Vari si zabudol, čo sa stalo?"
"Chceš naspäť postavenie, o ktoré ťa pripravili?
"To nemá nič s postavením," odpovedal opäť chladne, až majster rozmýšľal, či videl naozaj dobre.
"Chceš ho zabiť? Svojho otca?" Dobre vedel, ktorá bije. Poznal Warena, jeho detstvo, jeho život, aj jeho cieľ.
"Zabil moju matku. Vyhnal môjho brata. A prečo? Aby jeho oficiálny syn mal lepší život?"
"Chápem tvoju zlosť. Ale nemal by si zachádzať tak ďaleko. Je to stále tvoj otec." Majster síce kedysi učil šerm, teraz ale žil v kláštore medzi rehoľníkmi, a nalepila sa na neho nalepila ich životná filozofia.
"Môj otec? Zošalel si? Ten človek mi nie je ničím. On sám je hlúpy, je len nástrojom v rukách iných." Otočil sa k nemu v domnení, že Kanetari uvidí nenávisť v jeho očiach.
"A čo ona?"
Shadow Lordovi sa zmienka o Narhari nepáčila. "Čo s ňou?"
"Nevie to, však? Nevie, že si princ. Ba čo viac, že máš vyššie postavenie ako jej manžel."
"Mal som. Osoba, ktorú si poznal už viac neexistuje. Teraz som iba krutý vodca Adalrico. Ale... ďakujem ti za láskavosť, ktorú si mi urobil. Jedného dňa ti ju splatím," zaviazal si šatku a odišiel pomedzi husté stromy.
Majster Kanetari sledoval jeho vzďaľujúci sa chrbát.

Tvoj otec nevie, že si prežil. On tvoju matku nezabil... výsosť.

Za korektúru, kritiku a cenné rady ďakujemOrida

24.12 o 19:30 druhý špeciál
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ~Rhiain ~Rhiain | 22. prosince 2017 v 21:28 | Reagovat

Tak princátko! To je dosť cool :D Však bude žabiakov syn? Však? :D

2 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 23. prosince 2017 v 7:06 | Reagovat

[1]: Haha, že žabiakov syn :D :D :D

3 Sarah´s Hi, Story! :) Sarah´s Hi, Story! :) | E-mail | Web | 24. prosince 2017 v 9:40 | Reagovat

Přeju Ti pohodové, klidné Vánoce na které bude příjemné vzpomínat. :)

4 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 24. prosince 2017 v 9:42 | Reagovat

[3]: Ďakujem krásne, aj Tebe šťastné a veselé!

5 Ami Ami | E-mail | Web | 24. prosince 2017 v 17:16 | Reagovat

Princátko xDDDD Ja umrem, to bola super časť!

6 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 24. prosince 2017 v 17:22 | Reagovat

[5]: Som rada, že sa páčila :)

7 Sayuriko MeiLin Hikarashi♥SB♥ Sayuriko MeiLin Hikarashi♥SB♥ | E-mail | Web | 26. prosince 2017 v 3:25 | Reagovat

Ahojky moje sb niečo pre teba mám k vianociam http://sasume.blog.cz/1712/k-vianociam-pre-moje-sb#pridat-komentar.

8 Saya Mi Saya Mi | E-mail | Web | 28. prosince 2017 v 22:53 | Reagovat

*papá pri toľkej romantike pukance a pootvorí ústa, keď sa konečne pobozkajú. pukance jej vybehnú z úst a číta to omámene* KONEČNE!! *zreve s plnými ústami a vyskočí ako keby dali futbalisti gól* Konečne! Och! To bola taká romantika, že koniec! Ale som rada, že si to tým postavám dopriala, už si obaja zaslúžili aj niečo viac, ako len objatia a pohľady a úsmevy, takže paráda!
No a koniec ma dorazil, Waren má vyššie postavenie, ale to je potom dobre, lebo nádej na vzťah s Narhari sa zvyšuje, aj keď sú tam stále určité prekážky, ale ja som pozitívny človek a tak sa na to pozerám aj pozitívne! :D
Idem čítať ďalej. :3

9 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 29. prosince 2017 v 7:25 | Reagovat

[8]: :D :D :D Konečne! No, povedala som si, že už sa patrí niečo také napísať a kedže to bol špeciál na Vianky,s plnil účel :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama