Z úcty k minulosti ╩25╩

17. ledna 2018 v 18:27 | Sayuri |  Z úcty k minulosti
Kapitola dvadsiatapiata: Už to nezastavíš



Narhari sa s Hectorom prechádzala po okolí paláca do neskorej noci. Často ju jej strážca musel podopierať, pretože nedokázala stáť na nohách, alebo ju držal za ruku v geste útechy.
"Aj ty si to vedel, Hector?" spýtala sa chrapľavým hlasom a zotrela si slzy z očí.
"Nie, veličenstvo. Táto informácia mi nebola zdelená. Možno to bolo tým, že som sem prišiel iba pred štyrmi rokmi," odpovedal jej spoločník popravde.
"Ak by si to vedel, povedal by si mi to?" Narhari sama nevedela, akú odpoveď chcela počuť.
"Neviem, či by to bolo prípustné," priznal po chvíľke premýšľania. Služobník má robiť len to, čo mu prikáže jeho pán.
Takže to možno vedela aj Risa. Pomyslela si Narhari a zovrelo jej srdce.
Hector sa cítil zle. Mal princeznú rád a ťažil ho jej smútok. Vedel, ako sa cíti, avšak netušil, ako by jej mohol pomôcť.
Spomenula si na Warena, zatiaľ jediného človeka, o ktorom nepochybovala, že je k nej úprimný, aj keď jej o sebe hovorí žalostne málo. "Teraz by som potrebovala, aby bol so mnou."
"Ja ti nestačím?" ozvala sa cudzia postava a Hector vytasil meč.
"Nebuď hňup, nehryziem," hlas patril staršiemu mužovi s dlhými vlasmi v cope, previazanými malou modrou stuhou, ktorý sa vyškieral na Narhari.
"Volám sa Hyun. Som Keshonov brat. Rád ťa konečne spoznávam, švagrinka," vyslovil a úsmev sa mu viac rozšíril. Ochranca schoval meč a prevrátil očami.
Čo si vôbec myslí? Princezná je zdrvená a uplakaná a on sa tu smeje od ucha k uchu ako šašo.
"Som rád, že si si vzala môjho brata a nie mňa. Ja by som ťa nechcel. Si priveľmi urevaná."
Hector by ho najradšej ovalil kameňom po hlave, ale musel sa krotiť. Zaťal päste, čo si nevítaný návštevník hneď všimol.
"Si jedna z tých, ktoré neznesú pravdu?"
Narhari vôbec netušila, čo si má o tom myslieť. Prvýkrát vidí brata svojho manžela, no on ju urazil a ešte sa jej vysmieva.
"Rada ťa spoznávam," vydrala so seba a snažila sa správať na úrovni.
"Si zaujímavá." Narhari mu chcela skočiť do reči, ale Hyun pokračoval: "počul som, čo sa stalo. No ty aj napriek tomu myslíš na etiketu a slušné správanie. Teraz neviem, či je to pre teba dobré alebo nie. Možno si princezná, ale hlavne si žena. Si človek. Človek trpí a cíti bolesť. Krivdu a zradu. Je hlúpe správať sa, akoby sa nič nestalo, akoby to tebou nehlo. Ľudia tvrdia, že nemáš rada palác kvôli pretvárke a falošnosti. Ale... nie si ty taká istá? Nepretvaruješ sa? Zamysli sa nad sebou. Už len táto tvoja existencia mi prekáža."
Hector sa snažil kontrolovať ako vedel, už-už šiel vybuchnúť, keď započul nežný hlas.
"Hyun!" náhlila sa k nim kráľovná Taneshige.
"Čo?" otočil sa na matku, "Aha, zabudol som. Tu sa pravda nesmie vysloviť, všakže? Lebo etiketa..." prekrútil očami a podišiel ku kráľovnej.
"Som rád, že už nepatrím do tejto rodiny," šepol jej do ucha a vystrúhal podivnú grimasu.
"Maj sa, švagrinka. Navštívim ťa opäť, keď to nebude také hektické," prehrabol si rukou vlasy a odišiel.
"Odpusť mu. Ako vidíš, nevie, čo so sebou," Taneshige sa snažila ospravedlniť Hyunove maniere.
"V poriadku," stroho odpovedala Narhari.
"Nesadneme si?" navrhla postaršia žena a viedla Narhari na lavičku.
Priečilo sa jej to, radšej by bola sama, ale kráľovnú predsa nemohla odmietnuť.
Keď sa posadili, Hector sa vzdialil.

"Viem, ako sa cítiš. Informácie, ktoré si dostala, ťa museli šokovať. Thamada nebol tvojim otcom a teba to zaskočilo, pretože-"
"Nechápte ma zle," skočila jej princezná do reči, "mne nejde o krv, ani o postavenie. Thamada bol môj otec. Vychoval ma, učil ma. Nie vždy sa ku mne správal pekne, ale teraz aspoň viem prečo. Neviem, kto je môj skutočnýotec a neviem, či to vôbec chcem vedieť. Čo ma štve je... že vy všetci ste mi klamali. Akoby som bola malé decko, ktoré neznesie pravdu. Prečo?"
Sama nevedela, čo to do nej vošlo, začala prudšie dýchať a kráľovná si všimla, že sa jej smútok pomaly menil na hnev.
"Ach, dieťa. Nebudeš mi veriť, keď ti poviem, že som nástojila, aby ti to povedali. Chcela som, aby si vedela pravdu. Ale tvoji rodičia si mysleli, že to tak bude pre teba lepšie."
Celá táto situácia kráľovnú mrzela, pretože Narhari mala skutočne rada, považovala ju za vlastnú dcéru, cítila jej smútok, žiaľ aj zradu.
"Prečo ste ma vlastne vydali za Keshona, keď nie som ani len šľachtičnou?"
V mysli sa jej zjavovali nové a nové otázky.
"Prečo...? Vybrali sme si ťa. Si dobrosrdečná, vľúdna, máš rada ľudí. Si krásna, si úprimná a veselá. Niekoho takého sme chceli pre našu provinciu."
Narhari mlčala, bola priveľmi zmätená.
"Keshon ti to chcel povedať. Nezazlievaj mu, že ti to zamlčal."
Chcel? Všetci mi to chceli povedať, ale nikto to neurobil.
V tom sa princezná postavila. Bez slova opustila nádvorie, nechala za sebou skormútenú kráľovnú a hnala sa k zadnej časti záhrad, kde sa týčili stajne pre kone kráľovskej rodiny. Vyviedla si čierneho osedlaného žrebca a mierila preč cez hlavnú bránu.
Kráľovná zbadala Narhari v diaľke a vykročila smerom k nej. Jej syn ju ale zastavil.
"Darmo ju budeš volať späť, ona bude aj tak chcieť odísť," vyslovil Hyun, ktorý situáciu pozoroval.
Taneshige bola so synových slov vykoľajená.
"Váš problém je, že sa k nej správate ako k decku. Ona už ale nie je malá. Nechaj ju tak."
"Je to princezná. Ako sa môže túlať sama?"
"Nie je taká slabá, za akú ju pokladáš. Počul som, že počas osláv takmer vyhrala súťaž v šerme. Vážne si myslíš, že sa nedokáže o seba postarať?"
Hoc Taneshige nebolo príjemné, ako sa s ňou Hyun rozprával, musela uznať, že mal pravdepodobne pravdu.
"Doženieš ju, Hector? Pozoruj ju z bezpečnej vzdialenosti."
"Chceš ju nalákať do náručia niekoho iného?" poznamenal Hyun a kráľovná opäť nechápala.
"Tie reči, čo začali kolovať, už nezastavíš," šepol pre seba.
"Choď si oddýchnuť, Hector. Je silná, nič sa jej nestane," povedala Taneshige napokon a vydala sa do svojej komnaty.
Hyun sa pozrel na hlavnú bránu, cez ktorú princezná pred chvíľkou prešla.
"Čakajú ťa ťažké časy. Aby si to ustála, musíš nabrať silu."

***

Docválala k neďalekému jazeru, ktoré delilo kráľovskú pôdu od mestskej časti. Ako však zosadávala z koňa, pošmykla sa na klzkom kameni a spadla. Poranila si nohu o akýsi črep, všade bola krv. V duchu zanadávala, vzala si stuhu a začala zranenie preväzovať, keď v tom sa zarazila. Ach, Risa mi povedala, že rany vždy treba umyť.
Dokrivkala k brehu jazera, sadla si na zem a nohu si ponorila. Sledovala ako sa priezračná voda sfarbuje na červeno a odnáša preč jej krv.
"Kiež by tak zmizol aj môj smútok," povzdychla si sama pre seba, no jej myseľ neustále prehrávala udalosti, ktoré sa stali.
Bola tak vnorená do svojich myšlienok, že si ani nevšimla, ako sa k nej ktosi blíži.
"Ale, ale, slečinka," posmešne zvolal hrubý mužský hlas a Narhari sa otočila.

Stáli tam dvaja statní muži, pre ňu priveľmi desiví. Dlhé vlasy mali stočené na vrchu hlavy, fúzy a bradu začesané, na hrudi mali niekoľko zlatých reťazí, za opaskami meče. Jeden sa pohrával s dýkou vo svojej dlani, snažiac sa vydesiť nevinnú ženu.
Narhari sa chcela postaviť. Bola na smrť vystrašená. Jej smútok, žiaľ a zranenie jej zatienili myseľ a tak nedokázala uvažovať ako sa odtiaľ dostane.
"Slečna!" zakričal ďalší neznámy.
Všetci traja sa otočili, aby zistili, kto ich prerušil.
"To je...?"
"Hej. Adalrico. Padáme odtiaľto," povedal silnejší a ťahal svojho parťáka preč. "Pozri sa, či je v poriadku. Ja ich zatiaľ poctím milým slovom," prikázal svojmu spoločníkovi vodca skupiny.
"Ste v poriadku, slečna?" spýtal sa mladík, keď zoskočil z koňa a podišiel k Narhari. Uprene sa na neho zadívala.
"Vy... vy ste tá princezná!"



Za korektúru, kritiku a cenné rady ďakujem Orida
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sayami Sayami | E-mail | Web | 18. ledna 2018 v 10:51 | Reagovat

Z Hyuna mám zmiešané pocity. Najprv bol k nej nepríjemný a potom som mala pocit, že voči nej chová nejaké tie sympatie, keď povedal, že musí nabrať silu. Taktiež som zvedavá, čo tým myslel, že ju čakajú ťažké časy, lebo podľa mňa už teraz to zle prežíva, lebo v podstate za normálnych okolností by si žila medzi obyčajnými ľuďmi a bolo by jej dobre a takto musí poslúchať, musí byť s mužom, ku ktorému nič necíti a je to dosť drsné už dlho pre ňu, si myslím.
No ale Aldarico je aspoň vždy po ruke, tak snáď sa konečne s Warenom porozprávajú otvorene a na rovinu a o všetkom, aby prišli na nejaké vhodné riešenie.
Som zvedavá na pokračovanie. ^^

2 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 18. ledna 2018 v 11:53 | Reagovat

[1]: Výborne! To ma teší, že Hyuna takto vnímaš, presne tak som ho chcela v tejto kapitole vykresliť :)
^^

3 Thymea Thymea | Web | 18. ledna 2018 v 15:45 | Reagovat

Tak ja som si dnes namiesto učenia sa na skúšku pekne čítala všetky kapitoly... Vyznamenala som sa -_- Nevadí! :D Stálo to za to! :D

Musím sa priznať, že Hyun sa mi neuveriteľne páči, ja strašne letím na takýchto "bad boys", dúfam, že ho bude časom viac :D Myslím, že by si rozumeli s Ademarom, aj on vyzerá byť taký... hm... Vychcánek :D

4 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 18. ledna 2018 v 15:49 | Reagovat

[3]: :O tak to som rada, že sa ti príbeh páči :)
Hah Hyuna bude ešte viac, uvidíme, ako sa jeho postava bude dalej vyvíjať :) A jo, Ademaro je mu dosť podobný :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama