Z úcty k minulosti ╩26╩

21. ledna 2018 v 19:30 | Sayuri |  Z úcty k minulosti
Kapitola dvadsiatašiesta: Ten, ktorý mení môj názor

Upravená verzia



Monty si čupol vedľa Narhari.
"Čo sa vám stalo, veličenstvo?" obzeral si ju od hlavy po päty.
"Hovor ma Narhari, prosím," nadvihla kútiky úst a schovala si zranenú nohu pod šaty.
Po chvíli sa vrátil Shadow Lord. Koňa priviazal o vetvu stromu a rýchlim krokom sa hnal k princeznej.
"Čo tu robíš? Čo sa ti stalo? Kde je tvoj ochranca?" sypal otázky, Narhari nevedela, na ktorú skôr odpovedať.
Aj on si k nej kľakol a všimol si jej uplakané oči. Preletel pohľadom po jej šatách, na zemi objavil kvapky krvi.
Šatku si stiahol z tváre na krk a Monty spadol na zadok. Prvýkrát videl tvár svojho pána. Musel uznať, že je naozaj pekným mužom a na kráse mu neubrala ani jazva tiahnuca sa cez jeho pravé líce.
"Neviem, kde začať," šepla ticho Narhari.
Waren si z vrecka na odeve vytiahol druhú šatku, chytil Narhari za zranenú nohu a obviazal jej ju.
Rukou jej prešiel po líci a zotrel malú kotúľajúcu sa slzičku.
"Začni tým, prečo si plakala."
Monty rozmýšľal, či sa má radšej vzdialiť alebo ostať. Shadow Lord si ho nevšímal a ani princezná mu nevenovala pozornosť. Odísť bez slova by si nedovolil, ale prerušovať ich rozhovor nechcel.
"Ja... ako ti to povedať... Udialo sa toho tak veľa. Môj otec, Thamada... nebol mojim skutočným otcom."
Waren sa na ňu nechápavo pozeral.
"Takže si to nevedel. To je úľava."
"Ako by som to mohol vedieť?"
"Vieš všetko, tak som rozmýšľala, či nevieš aj toto," nasmerovala pohľad na svoju obviazanú nohu.
Waren si k nej prisadol a Monty sa postavil.
"Pán môj?" vyslovil, aby získal jeho pozornosť.
"Postaraj sa o kone. Ale nevzďaľuj sa." Monty prikývol a odkráčal.
"Klamali mi, Waren. Celý môj život bolo klamstvo. Nie som šľachtičná, nemám právo byť princeznou a aj tak ju zo mňa urobili..."
Waren ju nechcel prerušovať, potrebovala sa vyrozprávať.
"Mala som pocit, akoby mi niekto vrazil dýku do chrbta. Povedz mi, ako mi to mohli urobiť?"
"Preto si utiekla? Pretože ti klamali?" posadil sa vedľa nej, "Narhari... čo by si urobila, keby ti pred rokmi povedali pravdu? Ako by si sa zachovala?"
Waren rozmýšľal, ako osud mieša kartami. On sa narodil do významnej rodiny, mal byť princom. No rozhodol sa pre život na úteku, pre život bez mena, pre život vraha. Ona sa narodila do obyčajnej rodiny, no aj napriek tomu sa stala princeznou, ktorá má právo na trón.
"Ja..." Narhari mu na otázku nevedela odpovedať.
"Vážne by si si zvykla na život na vidieku? Na život bez ochrancu, bez služobníctva? Nevydala by si sa za Keshona?"
Takto nad tým nikdy neuvažovala. Vždy túžila po inom živote, no predstaviť si ho nevedela.
"Bez Risy. Bez Hectora. Bez... Keshona?" snažila sa myslieť na to, aké by to bolo.
Mohla by som sa celé dni flákať. Jazdiť na koni a šermovať. Chodiť do mesta kedykoľvek by som chcela. Mohla by som byť... s tebou.
Nedokázala to vysloviť. Bolo to priveľmi nereálne.
"Vieš Narhari, človek niekedy klame. Pretože si myslí, že je to tak lepšie," zahľadel sa na vetrom pohybujúcu sa hladinu jazera.
"Lepšie? Ako to môže byť lepšie? Sú to klamstvá." Bola priveľmi mladá a naivná, aby to pochopila.
"Ty im vždy hovoríš pravdu?" spýtal sa s hlavou opäť natočenou smerom k nej.
"Iste. Nikdy som im neklamala. Vždy som im všetko povedala."
"Nepovedala si im o mne. Že ma poznáš. Že vieš moje pravé meno."
"To preto, aby som ťa chránila..." začalo jej to dochádzať. Má svoje dôvody, prečo nikomu nepovie, že Warena pozná.
"Človek niekedy klame... takže... aj ty?"
Zadíval sa na svoj opasok. Prikývol.
"Aj mne si klamal?"
Neodpovedal. Postavila sa, aj keď ju noha bolela. Nechcela to počuť. Nechcela sa dozvedieť, že jej klamal ďalší človek, o ktorom si myslela, že jej klamať nikdy nebude.
Chytil ju za ruku. "Neklamal som ti. Nikdy. Niečo som ti zamlčal. Ale aj ja mám svoje dôvody."
Chcela sa pohnúť, no noha ju nepočúvla a tak sa zatackala. Chytil ju do náručia. Sedela v jeho lone a dívala sa do jeho orieškových oči.
"Prečo si mi niečo zamlčal? Prečo mi to nechceš povedať?"
"Nie je to dôležité. Stalo sa to dávno. Nič to už neznamená."
Narhari vedela, že jej to nepovie. Chytila ho za krk.
"Prečo... sa na teba aj tak nehnevám?" spýtala sa samej seba, hoc to vyslovila.
Waren sa usmial.
"Z rovnakého dôvodu, prečo som sa s tebou ja pred siedmimi rokmi kamarátil, aj keď som vedel, že patríš k šľachte."
"Ty... si to vedel? Už vtedy?" Prikývol. "A aj napriek tomu si so mnou trávil čas? Aj keď šľachtou opovrhuješ?"
Pohladil ju po líci. "Teba... by som nikdy nedokázal nenávidieť. Aj keď sa priznám, zlomilo mi srdce, keď si odišla, nechala ma v Tangense a vydala sa. Ani za celé tie roky som na teba nezabudol. Ale nedúfal som, že ťa ešte uvidím. Bolo to najväčšie prekvapenie, aké ma za život stretlo. Opätovné stretnutie s tebou."
Narhari sa zrazu zlepšila nálada. Prestala byť smutná.
"Vždy som sebecká," vzdychla. "Neustále sa ti sťažujem a vravím, aké by to bolo, keby som nebola princezná. Ale... povedz mi ty, vieš si predstaviť byť princom?"
Prestal sa pozerať do jej očí a opäť sa zahľadel na jazero.
Byť princom? Mal som ním byť. No nedali mi šancu. Pripravili ma nie len o trón ale aj o rodinu. Akoby som ešte mohol stáť o korunu?
"Ktovie, akým princom by som bol."
Narhari si všimla, že sa tón jeho hlasu zmenil. Zrazu vyzeral byť smutnejší ako inokedy.
"Povedala som niečo zlé? Ak som ťa urazila, odpusť," ospravedlnila sa, pretože dobre poznala jeho nenávisť k aristokracii.
"Jedného dňa, keď nadíde správny čas... ti poviem všetko. Dobre?"
"Sľubujem. Ale... aj ty mi niečo sľúb." Prekvapene sa na neho pozrela.
"Sľúb mi, že ma nebudeš nenávidieť. Že ma nebudeš obviňovať z toho, že som ti to nepovedal. Poviem ti vtedy všetko. Aj dôvody môjho konania. Aj to, prečo som sa stal Shadow Lordom."
Narhari zaujímalo, čo to je. Chcela to vedieť už teraz. Túžila po odpovediach.
"Sľubujem."
Zliezla z jeho lona a posadila sa obďaleč.
"Radíš mi, aby som sa vrátila do paláca?" Na hladinu hodila malý biely kamienok.
"Narhari... o pár dní odchádzam. Bude pre teba lepšie... a bezpečnejšie, ak budeš v paláci."
"Odchádzaš? Kam? Kedy? Na ako dlho?" Srdce jej začalo búšiť rýchlejšie. Už si zvykla na prítomnosť svojho priateľa, nechcela o neho prísť.
"Neboj sa, ja sa vrátim. Odchádzam aj so skupinou o štyri dni. Ideme do inej provincie. Budeme tam dlhšie."
"Prečo musíš ísť? Čo ak na mňa zabudneš?"
"Hlupáčik", pobozkal jej ruku, "to myslíš vážne? Práve som ti povedal, že som na teba nezabudol ani počas siedmych rokoch nášho odlúčenia. Ako by som mohol zabudnúť za pár týždňov?" usmial sa.
"Týždňov? Neuvidím ťa týždne?"
Odmlčala sa.
"Deň pred tvojim odchodom... môžeš prísť k zadnej modrej bráne východného paláca? Je tam taká bránička, obklopená kríkmi, takmer ju nevidno. Vedie do budovy, ktorá cez deň slúži šičkám ale v noci je prázdna. Ja... chcem ti niečo dať. A... pripravím ti buchty na cestu."
"Prídem tam. O tri dni. Krátko po zotmení."
Narhari opatrne prikývla.
"Poď. Pomôžeme ti vrátiť sa."
"Monty!" zavolal na svoju pravú ruku.
"Áno, pán môj?" zjavil sa pri ňom mladík.
"Odprevadíme princeznú do paláca."


Za korektúru, kritiku a dobré rady ďakujem → Orida
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Thymea Thymea | Web | 21. ledna 2018 v 21:51 | Reagovat

Jezuuuus, toto bolo tak kjut :D Pripravím ti buchty, no umrela som :D

2 Sayami Sayami | E-mail | Web | 21. ledna 2018 v 23:18 | Reagovat

Teraz je Waren tou hlavnou mysterióznou osobou, ktorá vytvorila mnoho otázok a ja som veľmi zvedavá, kedy sa dozviem odpovede. :)
Čo sa týka ich vzťahu, som rada, že spolu strávili čas, bolo to vážne milé, aj keď by som im dopriala toho času oveľa viac, ale snáď si k sebe nájdu takú cestu, že zostanú spolu. ♥
Inak Narhari sympatizuje s jej kulinárskymi schopnosťami a s tými buchtami mi urobila chute, chi chi. :D :)
Teším sa na pokračovanie. ^^

3 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 22. ledna 2018 v 9:14 | Reagovat

[1]: :D Jedlo musí byť!

[2]: Neboj sa, čoskoro prídu (šokujúce) odhalenia :D
Jo, ten čas je ich hlavný nepriateľ, pretože sú spolu zatiaľ dosť málo.

4 Sayami Sayami | E-mail | Web | 22. ledna 2018 v 13:26 | Reagovat

[3]: Som zvedavá. :) A inak, na to, že to neprešlo korektúrou, je to super. :)

5 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 22. ledna 2018 v 13:32 | Reagovat

[4]: Jo, ja sa na to mrte tešim, lebo to bude moc moc šokujúce :D
Hej? Dakujem, to je Orinkine učenie^^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama