Z úcty k minulosti ╩29╩

9. února 2018 v 17:31 | Sayuri |  Z úcty k minulosti
Kapitola dvadsiadeviata: Rozlúčka

→ Kapitola neprešla korektúrou ←




Dni plynuli až nastal čas Warenovho odchodu. Narhari bola už od poludnia zavretá v kuchyni, pripravovala mu buchty a koláče na cestu. Kedže kráľovnej dala prísľub, že brány paláca neopustí, mohla sa po okolí túlať sama. Hectorovi dali voľno a Ademara pridelili opäť k princovi.
Risa sa ponúkla, že Narhari pomôže, avšak princezná jej pomoc odmietla. Stále nebola vysporiadaná s tým, ako jej všetci klamali a tak sa rozhodla ich aspoň istý čas nemať na očiach.
Kuchynku, v ktorej sa práve nachádzala, využívali len slúžky na varenie svojich jedál, takže ju nikto neotravoval.
Veľmi dobre vedela, prečo sem prišla o dosť skôr. Prvé buchty sa jej nevydarili a druhý pokus tiež nevyšiel podľa plánu. Ona sa však nevzdávala.

Keď sa zotmelo, vzala si na seba dlhý čierny plášť a do košíka zabalila pripravené jedlo. Pomaly kráčala medzi budovami, ktoré sa nachádzali v palácovom komplexe, až došla k malej porastom zarastenej bráničke.
Čakala.

"Si tu skoro," ozvalo sa z druhej strany vrát. Waren otvoril dvere a pristúpil k Narhari, ktorá mu s úsmevom podávala košík. Odkryl plachtu, ktorá bola cez jedlo hodená, aby lepšie videl Narharinu prácu.
"Vážne si to robila ty?" neveriacky sa spýtal, pretože buchty aj koláče vyzerali naozaj dobre.
"Už od obeda," hrdo prehlásila.
"Toto si robila od obeda?" zasmial sa. "Si zlatá. Ďakujem ti."
Na čo sa zasmiala aj Narhari.
"Je tu ešte niečo, čo by som ti chcela dať," z pod plášťa vybrala žlté vrecúško na šperky. "Kúpila som to ešte v susednej provincii, keď som bola na návšteve u kráľa Benjira, ale nejako som ti to doteraz nedala," vytiahla malú retiazku s dvoma pretnutými mečmi.
"Musela som ti to kúpiť, pretože mi to k tebe sedí." Waren nastavil krk a Narhari mu retiazku zapla.
"Mrzí ma to, ja pre teba nič nemám," smutne prehodil a Narhari pokrútila hlavou.
"To je v poriadku. Mne stačí, keď si dáš na seba pozor," z vrecka na šatách vytiahla kus poskladaného papiera. "Toto... ti posiela môj otec. Napísal mi, aby som to nečítala a aj tak by som to neurobila, kedže to je adresované tebe," podala mu list.
"Mám si to prečítať teraz a povedať ti, čo v tom je?" spýtal sa.
Narhari ale pokrútila hlavou.
"Radšej nie. Prečítaj si to, keď budeš mať čas a chuť na slová od môjho otca. Neviem, čo by ti mohol písať. Vlastne netuším, odkiaľ ťa pozná. Alebo ti vari bežne chodia listy?" Waren sa musel oprieť o plot, inak by sa kvôli smiechu zatackal.
"Pobavila si ma. Podľa teba Shadow Lordovi chodí veľa listov? Čo by v nich asi tak stálo." Tá predstava sa mu naozaj páčila a tak vydal smiešny zvuk.
"Pšt! To že okolo mňa nie sú stráže neznamená, že tu hneď nepribehnú," obávala sa princezná.
Jej priateľ ju chytil za rameno.
"Neboj sa. Palác poznám ako svoju dlaň."
Narhari sa ho nechcela nič pýtať. Na otázky bude čas, keď príde.
"Ako budem vedieť, kedy sa vrátiš?"
"Včas sa to dozvieš. Rád by som s tebou ostal ešte chvíľu, ale muži ma už čakajú. Vyrážame hneď teraz," objal ju.
Z nejakého dôvodu sa bála. Že sa nevráti, že sa mu cestou niečo stane...
"Dávaj si pozor."
"Aj ty," usmial sa na ňu. "Už viem, čo ti dám," šibalsky nadvihol kútiky úst.
Priblížil sa k jej nežnej tvári a pobozkal ju.
"Keď sa vrátim, porozprávame sa o všetkom," prisľúbil, rozlúčil sa a stratil sa v závoji noci.

Narhari sa túlala osvetleným okolím paláca. Keď sa dostala až k záhradám, rozhodla sa ostať vonku ešte chvíľu. Posadila sa na lavičku, ktorej obvod lemovali kvetiny, ľahla si na tvrdé drevo a hlavu uprela ku hviezdam.
Bola priveľmi zmätená. Všetko, čo sa okolo nej dialo sa jej zdalo byť príliš zamotané. Človek, o ktorom si celý život myslela, že je jej otcom zomrel v podivnom boji, ktorého vinu hodili na Adalrico. Na skupinu, ktorej velí jej kamarát z detstva, ku ktorému očividne niečo cíti, ale nechce si to priznať, pretože je vydatá za Keshona. Dokázala by opustiť princa, aj keď by k nemu nič necítila? Dokázala by uniesť následky, ktoré by túto udalosť nasledovali?

"Veličenstvo?" zháňal ju Hector, ktorému voľno očividne nič nehovorilo a musel mať o princeznej neustále nové správy.
Po chvíľke bádania ju našiel na lavičke s očami nasmerovanými na oblohu.
"Veličenstvo," ticho ju oslovil. Zahľadela sa na neho a posadila sa. Rukou mu ukázala, aby si k nej prisadol.
"Povedz mi, Hector, čo nové sa v paláci udialo, kým sme boli preč?" uvedomila si, že niektoré informácie stále nevie. Už spoznala Hyuna, avšak nevidela svoju kamarátku, ktorá sa podľa všetkého už stihla vrátiť z hôr.
"Brat jeho výsosti, jeho výsosť princ Hyun sa na istý čas vrátil. Nikto nevie, ako dlho sa zdrží. Vyzerá to tak, že neplánuje prevrat a nemá žiadny záujem o trón, ale pri ňom človek nikdy nevie," podivne sa uškrnul pri spomienke na jeho prvé stretnutie s prvorodeným princom.
"Vaša kamarátka, jej veličenstvo Tahira, sa vrátila z hôr. Počul som, že jej rodičia majú nejaké finančné problémy ale bližšie informácie bohužiaľ neviem.
Je tu ale jedna veľmi zvláštna novinka. Prednedávnom spustili pohovory na rolu konkubíny."
Konkubíny boli ženy, ktoré boli oficiálnymi milenkami patriace pod správu paláca. Kráľ či princ, každý mal svoj hárem. Boli v ňom ženy starostlivo vybraté snemom, prešetrené do najhlbších detailov, ktorých život sa musel úplne poddať chúťkam modrej krvi.
Kedže Keshon ich spoločnosť doteraz nevyužíval, Narhari im nevenovala pozornosť. Počula však, že kráľ Gurthred je veľmi rád v ich blízkosti.
Manželkám to nesmelo vadiť, pretože panovník mal na niečo také úplne právo a pokiaľ mu manželka porodila vhodného dediča, konkubína bola vždy len druhá.

Hector venoval Narhari skúmavý pohľad. Všimol si jej ustarostenú tvár. Stačil mu moment na to, aby vedel, že princeznú niečo trápi. A to trápilo aj jeho. Mal ju úprimne rád, chcel jej nejako pomôcť ale vedel, že nič nezmôže. Všetko, čo sa udialo ňou muselo poriadne otriasť. Každá situácia bola dosť zlá už samostatne, takto dokopy spôsobili katastrofu. Strážca ale Narhari obdivoval. Aj napriek tomu, čo jej život do cesty pripravil, ona hrdo stála nohami pevne na zemi a nezosypala sa. Tušil, že melie z posledného, že siahla na dno svojich síl a každou chvíľkou sa musí premáhať, aby pokračovala a bojovala. To bola sila, ktorú mala. Tím si ho získala. Už pri ich prvom stretnutí cítil, že bude výnimočná. Preto sa rozhodol byť na jej strane. Nech sa v paláci stane čokoľvek, nech sa Narhari rozhodne akokoľvek, nech pôjde kdekoľvek, on ju bude verne nasledovať a podporovať. Zo všetkých ľudí v paláci bola ona na neho najmilšia. Pomáhala mu aj s hľadaním jeho brata, hoc neúspešne. Aspoň sa snažila a to si Hector cenil. Nikto iný pre neho ani prstom nepohol. Pravda, bol len vojak. Každý sa na neho díval z výšky. Okrem nej. Ona sa na neho dívala ako na seberovného. Tým mu učarovala.
"Prejdeme sa, Hector?" navrhla a postavila sa z lavičky.

Na palácovej terase sedela kráľovná spolu s Inami pri šálke voňavého čaju. Debatovali na rôzne témy, aj keď tou hlavnou bola Narhari. Kráľovná ju považovala za dcéru, preto vedela ako sa trápi a tak navrhla, aby sa veci dali čo najskôr do poriadku. Princeznej treba dať čas a priestor, aby všetko poriadne spracovala.
"Neboj sa, drahá moja, veci sa vrátia na svoje pôvodne miesto," povzbudila smutnú ženu kráľovná.
Spokojne si popíjali čaj, úprimne sa zhovárali a kochali pohľadom na hviezdnu oblohu, keď k nim šokovane pribehol Hector s princeznou na rukách.
"Veličenstvo! Madam Inami!" zadychčane kričal už z diaľky. Bol síce statný chlap a Narhari bola útla žienka, ale rýchly krok s ňou v náručí mu dal zabrať.
Inami aj kráľovná sa zhrozene postavili zo svojich miest.
"Veličenstvo princezná odpadla."


(Ak sa mi podarí)
Nasledujúca kapitola bude zase špeciál.

Môžete si tipúť o kom a čo v ňom bude
a aj mi napíšte vaše teórie o tom, čo sa teraz stane.

Sayka sa teší!

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Thymea Thymea | Web | 9. února 2018 v 17:47 | Reagovat

Narhari je tehu! Úplne najviac! S Keshonom! :O Nieeee :D Alebo ju dakto otrávil (be it Keshon, pleaaaseeee), alebo má nádor (aj to je možnosť pri odpadnutí)... iná varianta mi nenapadne momentálne, ale dúfam, že špeciál bude o Montym ^^

2 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 9. února 2018 v 17:53 | Reagovat

[1]: V niečom máš pravdu :)
A jojo, špeciál bude o Montym, keď sa mi podarí :)

3 Eleanor Eleanor | 9. února 2018 v 18:07 | Reagovat

Súhlasím s [1]:. Aj ja si myslím, že Narhari bude tehotná. Ale... neviem, čo si si na nás pripravila. Pretože... ak bude s Keshonom vychovávať dieťa, čo Waren?

[2]: Monty! Tak na to sa teším, on je dosť záhadná ale za to zaujímavá postava

4 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 10. února 2018 v 5:50 | Reagovat

[3]: Nechajte sa prekvapiť^^
Som rada, že je Monty tak obľúbený :D

5 Sayami Sayami | E-mail | Web | 10. února 2018 v 17:26 | Reagovat

Narhari a Waren boli spolu veľmi zlatí a dopriala by som im, aby mohli zostať spolu. :3 Napriek tomu, že to bol ich rozlúčkový rozhovor, bol celkom príjemný, aj keď tie tajnosti a ten list od jej otca venovaný Warenovi... Je dobrá, že odolala tomu ten list si prečítať. :D
Páčila sa mi aj časť s Hectorom a jeho pohľad na situáciu s Narhari a čo k nej prechováva, aj keď.. kto vie, či je to láska alebo možno len naozaj blízka náklonnosť, ale páči sa mi, že Narhari má pri sebe niekoho, na koho sa dá spoľahnúť. :)
Čo sa týka poslednej časti, kde odpadla, to sa mi vôbec nepáčilo, lebo sa obávam toho, že Narhari otehotnela s Keshonom a to by jej už kompletne skomplikovalo situáciu a to už doživotne a najmä, keď niečo cíti k Warenovi a začala mať myšlienky o tom, či by bola schopná s ním utiecť a tak podobne. To už začína byť tým pádom vážnejšie, takže môžem len dúfať, že odpadla z iných dôvodov - dočasná choroba, únava, stres, čokoľvek, len nie to, čoho sa obávam. D:
A čo bude asi v špeciály? Tak špeciál by mohol byť hm hm hm... s takým Warenom a jeho spomienkach na život v paláci, teda vtedy, kedy akože oficiálne mal to postavenie, to by mohlo byť zaujímavé, ale nech už to bude čokoľvek, som na to zvedavá a rada si to prečítam. :)

6 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 10. února 2018 v 17:29 | Reagovat

[5]: Muhaha, ja som to teda riadne skomplikovala čo? ale je to nutné... ale... neviem, čo bude dalej. Dosť sa bojím toho, čo som pripravila. Dokonca aj ja som z toho smutná :D Uvidíme, možno to ešte zmením. :D

TO je dobrý nápad! Taký špeciál som pôvodne vôbec neplánovala, ale prečo to neskúsiť? Ale bude to veľmi... veľmi ťažké, pretože isté veci ešte prezradiť stále nechcem :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama