Z úcty k minulosti ╩41╩

19. května 2018 v 15:00 | Sayuri |  Z úcty k minulosti
Kapitola štyridsiataprvá: Súperi

→ Kapitola neprešla korektúrou ←

→ Z dôvodu skúškového sú aktuálne kapitoly trošku kratšie. ←



Cválal na hnedej kobyle, ktorej kráľovský postroj nechal uskladnený v stajni a vymenil ho za obyčajné sedlo. Vietor sa mu pohrával s vlasmi, kobyla erdžala od bolesti, pretože ju často kopal do slabín, aby zrýchlila. Červený odev kričal už z diaľky, zlaté nite v obrysovom leme svietili ako hviezdy na tmavom nebi. Dlhý meč mal schovaný v pošve pripnutej k sedlu, vzal si ho so sebou však len sporadicky a nie za účelom použitia.
Cieľové miesto hľadal dlho. Mohol sa vari stratiť na takom krátkom úseku? Žeby zle odbočil a šiel z druhej strany?
Nech premýšľal akokoľvek, nevidel žiaden nosný bod od ktorého by sa mohol odraziť a pokračovať v ceste.
Zosadol z koňa v snahe oddýchnuť si a vymyslieť plán ako ďalej.

"Čo tu hľadáš?!" zamaskovaný muž mu položil na rameno meč, ktorý sa tesne dotýkal líca neznámeho votrelca.
"Iba tadiaľ prechádzam," zaklamal, no strach nepociťoval.
"Myslíš, že ti uverím? A že ti dovolím tadiaľ prechádzať? Celá táto oblasť patrí Shadow Lordovi a ty k nemu očividne nepatríš," prehodil, keď si votrelca premeral od hlavy po päty. Neuniklo mu jeho oblečenie. Vedel, že prichádza z paláca.
"Čo tu hľadáš?" spýtal sa opakovane, tentoraz chcel počuť inú odpoveď.
"Chcem ísť do centrály Adalrico," vyslovil pravdu a otočil sa k svojmu oponentovi čelom. Priveľmi trúfalé.
V čiernom odetý muž sa pod šatkou, ktorá mu zahaľovala tvár, zasmial.
"Teraz neviem, či si taký hlúpy alebo taký odvážny. No skôr to prvé. Čakáš, že sa so Shadow Lordom môže stretnúť hocikto, hocikedy, hocikde?"
Na votrelca táto atmosféra pôsobila čudne. Muži z Adalrico by ho už dávno zmasakrovali, len čo by si všimli jeho oblečenie a žiadny dôvod jeho príchodu by ich nezaujímal.
"Nepatríš k nim," vyslovil ticho. Snažil sa pôsobiť, že je nad vecou, hoc sa cítil byť dosť neistý.
"Na to si ako prišiel?" vyzvedal tajomný mladík, ktorý však meč z votrelcového krku stále nestiahol.
Ten mu na otázku neodpovedal.
"To je jedno. Aj tak tu dnes zomrieš." Z poza stromov a krovia sa objavili štyria ďalší zamaskovaní muži, jeden mal kvietkovanú pošvu na meč, ktorá iným vždy vyčarila úsmev na tvári.
Votrelec sa prihnal k svojej kobyle a vytasil svoju zbraň.
"Hoc si v boji dobrý, piatich naraz neporazíš," odvetil na neho jeden z mužov.
Začali šermovať. Lesom sa ozývali strety mečov, zvuky boja sa predierali medzi stromami.
Votrelec bol na pokraji so silami. Jeho rameno utrpelo niekoľko škrabancov, ktoré neboli vážne, no spôsobovali mu problémy pri obrane.
Meč zaboril do potom mokrej hliny, jedným kolenom si kľakol na zem a rukou sa ho uchytil.
"Končíš," zachechtal sa jeden z jeho bojových súperov a zábavne tancoval s mečom nad jeho hlavou.

"Ty," odvetil mu neznámy hlas a mužovým bruchom vyšla von čepeľ meča.
Jeho spolubojovníci sa prestali zabávať a zhrozene sa zadívali na zakrvavené ústa svojho kamaráta.
Neznámy muž, ktorý ich radovánky prerušil však neostal stáť na mieste a hneď sa hnal na zvyšných štyroch. Hoc sa bránili, neskôr padli.
Prežil iba jeden. Pevne uchopil svoju kvietkovanú pošvu v ľavej ruke, pravú ruku s mečom nastavil na nepriateľa.
"Schovaj to, inak zomrieš. A ja ťa nechcem zabiť, musíš odovzdať správu," neznámy mu položil meč na krk, jemne potiahol, aby sa mu na ňom objavila krvavá rana a tak vedel, že to myslí vážne.
Podišiel k nemu bližšie a šepol mu: "Povedz Tahire, že ju jedného dňa prídem zabiť," odstúpil a muž sa hneď dal na útek.

"Čo robí princ tak ďaleko od paláca?" spýtal sa neznámy votrelca, ktorý stále kľačal na zemi.
"Kto si?" zahľadel sa na čierne vlasy a tmavomodrú šatku, ktorá jeho záchrancovi odhaľovala iba čierne oči.
"Pýtal som sa prvý."
Ranený sa pomaly postavil od zeme, no stále sa rukou podobieral o meč.
"Hľadám Shadow Lorda." Pomyslel si, že úprimnosť mu možno tentoraz pomôže.
"Chcel som ťa naťahovať, ale nemám na teba čas," odvetil dávajúc si dole šatku. "Tak, čo mi chceš?"
"To si ty?!" šokovane precedil pomedzi zuby. "Nečakal som, že ma práve ty zachrániš." No bol rád, že tak urobil.
Nevedel z neho pustiť pohľad. Počul o ňom naozaj všeličo a teraz sa díva priamo na samotnú legendu. Prvý raz mu vidí do tváre. Je taký mladý a pritom to vie s mečom lepšie ako ktokoľvek iný. Napadlo princovi pri pohľade na strieborný meč. Je odvážny a bez strachu sa pustí do boja aj s presilou.
"Ja by som ťa rozhodne nezachraňoval nebyť Narhari, tak si o sebe nemysli hory doly."
"Ako jej je?" spýtal sa ho zvedavo, keď ju už spomenul.
"Akým právom sa to pýta muž, ktorý na ňu mieril šípom?"
Keshon sa za seba hanbil. O to viac pred očami muža, ktorý riskoval mnohé životy, aby zachránil jeho ženu. Tú, ktorú mal zachrániť on...
Rezignovane sa posadil na trávu a prehrabol si rozcuchané vlasy.
Shadow Lord sa z miesta nepohol a iba kútikom oka hľadel na nemožného princa. Sedel na zemi ako kôpka nešťastia. Nebyť honosného odevu, človek by ho tipoval skôr na ožrana než na vládcu. Hoc vodca Adalrico vedel, že nie každý by sa pustil do boja s piatimi mužmi, od princa to čakal. V ich krajine platilo, že kráľ a princ sú významnými členmi armády. Sú predurčení k boju. Samozrejme vedel, že nemôžu vždy vyhrávať, no nenapadlo mu, že by sa vzdal tak ľahko. Jeho súperi boli o dosť mladší ako on, robili chyby spôsobené ich prístupom k boju a veľa urobilo aj ich veľké ego. Preto ich on tak ľahko porazil.
"Prečo to všetko pre ňu robíš?" spýtal sa ho Keshon po chvíli, no bol príliš vinný na to, aby na neho namieril svoj pohľad.
Je vážne taký hlúpy alebo sa na to hrá? Preblesklo Warenovi mysľou.
"Vážne nerozumiem, aké myšlienkové pochody ich viedli k tomu, aby ju vydali práve za teba. Čoraz viac ma presviedčaš, že nie si dobrý absolutne v ničom."
Waren ako syn cisára mal etiketu v malíčku. Vedel sa k ľuďom správať úctivo a prejavovať im rešpekt, no rovnako im vedel ukázal, za akých ich pokladá. To, že princovi tykal svedčilo o tom, že k nemu rešpekt neprejavuje, hoc v bitke v paláci, počas ktorej zahynul Narharin otec, mu úctu prejavoval.
Ak by to bol niekto iný, Keshon by mu za také slová vynadal a možno by ho dal aj zbičovať. Lenže muž, ktorý pred ním stál nielen, že hovoril pravdu, ale dokonca mu aj zachránil život.
Počas ticha, ktoré medzi nimi panovalo započuli šuchot.
"Vrátil sa s posilou," isto vyhlásil Shadow Lord a chopil sa svojich dvoch mečov.
Keshon pomaly vstal, uchopil svoju zbraň, no vedel, že nie je schopný boja.
Waren sa na neho letmo zahľadel.
Prevrátil očami.
Nakoniec podišiel k princovi a prehodil si jeho ruku cez rameno.
"Naozaj netuším, prečo ťa vôbec zachraňujem," vyslovil chladne a ťahal ho hlbšie do temného lesa.


Aký máte názor na Warenov pokec s Keshonom? Čo sa bude podľa vás diať ďalej?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ~Freya ~Freya | Web | 19. května 2018 v 16:19 | Reagovat

Keshon, bože, lezie mi kvalitne na nervy. Nechceš ho otráviť? :-D

2 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 19. května 2018 v 16:27 | Reagovat

[1]: Ešte ho vydrž, uvidíme čo sa mu stane nabudúce :D

3 Sayami Sayami | E-mail | Web | 23. května 2018 v 14:31 | Reagovat

No ja mám z toho zmiešané pocity. V Keshonovi sa pravdepodobne ozvalo svedomie a preto chcel vedieť ako je na tom Narhari. Možno niekde v hĺbke svojej duše aj tušil, že Narhari nie je typ ženy, ktorá by mu bola neverná a že to pohnojil. Alebo sa mu aj otvorili oči vtedy, keď videl, čoho je Tahira schopná. Jednoducho to on celé pokašľal, úplne klesol na dno.
Vôbec netuším, o čom ešte by sa tí dvaja mohli baviť, maximálne tak, že by chcel vidieť Narhari, ale to by bolo dosť drzé a odveci vzhľadom k tomu, že ju mal zabiť.
Nechám sa prekvapiť, inak skvelá kapitolka. :)

4 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 24. května 2018 v 9:57 | Reagovat

[3]: Jo, vidíme aspoň akú-takú Keshonovu zmenu, ktorá ho možno úplne zmení alebo zostane chrapúň :D
Som rada, že sa páčila :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama