Z úcty k minulosti╩ 56╩

25. srpna 2018 v 17:31 | Sayuri |  Z úcty k minulosti
Kapitola päťdesiatašiesta: Koniec jednej éry

→ Kapitola neprešla korektúrou ←



"Prehral si, brat môj," vyslovil Waren smerom k Shionovi, ktorý ležal na zemi a na krku cítil ostrie protivníkovho meča.
"Spomínaš si na to, o čo sme sa stavili? Víťaz bude cisárom."
Waren mu dovolil vstať a tak sa Shion oprášil. Vedel, že jeho brat mal niekoľko možností obrať ho o život, no nespravil to.
Shadow Lord netušil čo ďalej. Zrazu sa u neho objavil zvláštny cit. Súcit? Pocit radosti? Nevedel to opísať. V mysli si predstavoval Narhari a to, aká bola pri svojej rodine.
Lenže... čo teraz?
Shadow Lord a Adalrico existujú len kvôli jeho pomste. Ak ju nevykoná, aký zmysel bude jeho skupina mať? Aký zmysel bude mať jeho život?
Shion tušil, kam sa pobrali jeho myšlienky.
"Nikto ti nevráti stratené roky. Ale... tá princezná... Naozaj by o teba stála, ak by si zabil svoju rodinu?" Vyslovil svoje obavy cisár.
Nebál sa smrti. Bál sa o svojho syna. Celé roky bol sám, odlúčený od rodiny, žil v krviprelievaní. Chcel pre neho iný osud.
"Dobre. Budeš žiť. Obaja budete. A ja... Zmiznem. Budem ako prízrak, ktorý možno existoval a možno nie. Moje meno bude iba príbeh a bude len na ľudoch, či budú veriť v jeho pravdivosť. Nemôžem vám sľúbiť, že odteraz budeme rodina. Že sa budeme schádzať a... Netuším, čo robia rodiny. Ale nezabijem vás a to je dobrý začiatok."
Po prvý raz za celé roky sa na svoju pokrvnú rodinu usmial.
"Vďačíte za to Narhari. Na to do konca svojho života nezabudnite."
Shadow Lord si opäť previazal tvár čiernou šatkou a stratil sa v útrobách murovaných stien.
Keď došiel na nádvorie, jeho muži ešte ukrutne bojovali s kráľovskými vojakmi.
Teona a Montyho odvolal, ostatných nechal rozhodnúť o svojom osude. Niektorí ostali, iní odišli.

***

Na terase malebnej drevenej chatky sedel Waren spolu s Narhari, ktorú nežne držal za ruku, Hector s bratom a Monty.
"Všetci traja ste kvôli mne a Narhari riskovali životy. Vďaka nej som sa rozhodol zmeniť svoj život. Shadow Lord už viac neexistuje. Ešte neviem, ako to bude ďalej ale viem, že meč odložím a moje ruky už viac nebudú ušpinené krvou.
Vy traja ste sa za tie roky stali mojimi priateľmi. Ak je tu niečo, po čom vaše srdce túži, rád by som to vedel. Zariadim čo ešte zariadiť dokážem a potom zmiznem nadobro."
Narhari sa to páčilo. Milovala muža, ktorý vedľa nej sedel. Ďakovala bohom, že pochopil hodnotu rodiny, ktorá uznala svoju chybu a nestal sa brato a otcovrahom. Hoc by si to Waren možno nikdy nepriznal, ona vedela, že ak by svoju rodinu predsa len zabil, jeho srdce by nedokázalo nájsť mier.
Teon, Hector aj Monty mu povedali svoje priania a tak si Waren nasadil na tvár šatku a poslednýkrát sa stal vodcom zabijakov.

O niekoľko rokov neskôr

Waren a Narhari si kúpili malebný dom na hraniciach cisárskeho mesta. Na svojom pozemku pestovali rozličné obilniny, kvety z celého sveta, najrozličnejšie druhy ovocia a zeleniny a dokonca mali aj vlastný ranč. O obilie sa staral Hector, ktorý si na všetkých počudovanie, zobral za ženu Risu, ktorá, hoc si to nikdy nepredstavovala, získala šľachtický titul, a aby toho nebolo málo, našla aj svojho strateného brata, ktorý pracoval v kráľovskej armáde.
Monty sa staral o kone spolu s Teonom, s ktorým sa rozhodol tvoriť pár. Hoc to v tej dobe bolo nevídané a na verejnosti totálne neakceptované, oni sa pohybovali v spoločnosti ľudí, ktorých ich mali radi takých akými skutočne boli.
O niekoľko metrov ďalej stál menší domček, v ktorom bývala Inami. Narhari chcela mať pri sebe svoju rodinu a okrem matky získala aj otca. Waren ho našiel a kedže k nemu Inami stále čosi cítila, rozhodla sa stráviť svoju starobu s mužom, ktorého pred rokmi opustila. Hoc ho Narhari neoslovovala otcom, pretože si až priveľmi vážila muža, ktorý ju vychoval, našla si k nemu vzťah a stali sa z nich priatelia.
Niekoľkokrát do roka ich navštívila aj jej dávna rodina - kráľovná a kráľ z Cheotangu. Zo začiatku ich nedokázala vrúcne prijať, no po rokoch sa rany zacelili a ona sa ich návšteve tešila. Jej srdce však bolo stále skeptické voči Keshonovi, ktorého na svoj pozemok nikdy nevpustila. Tahira utiekla hrobárovi z lopaty a priamo pred katom ju omilostili. Bývali princ sa s ňou rozhodol žiť v kláštore majstra Kanetariho, ktorý ho s otvorenou náručou prijal. Každý človek je omylný, ľudia nie sú bohmi a tak majú na rováši mnohé chyby. Avšak aj Keshon a dokonca aj Tahira si uvedomili čo urobili a čo stratili, preto sa rozhodli žiť spolu v ústraní a pomáhať ľuďom z diaľky. Ademaro vzal na seba mnohé činy a tak ho nechali obesiť. Jeho otec potom odišiel z armády a viac o ňom nepočuli. Na jeho významné miesto generála sa postavil Yayabe, ktorého považovali za jedného z najlepších vojakov ale hlavne za muža so srdcom na správnom mieste.
Kráľom Cheotangu sa stal Hyun, ktorý si dlho nevedel nájsť manželku, neskôr si ale našiel nesmelú princeznú zo susednej provincie, z ktorej spravil kráľovnú.
Aj Waren mal svoje návštevy. Pravidelne za ním chodieval jeho otec, ktorý ešte donedávna bol cisárom. Ich vzťah sa pomaly ale isto dostával do poriadku. Chodili spolu na hrob jeho matky, spomínali na to, aká bola a nakoniec sa vedeli baviť aj o všedných veciach.
Cisárom sa stal Shion, ktorý si aj napriek jemným protestom svojho otca, vzal za manželku dievča bez pôvodu.

O Adalrico sa ešte dlho hovorilo, pretože sa stále našli ľudia, ktorí si na tvár nasadzovali šatky či masky a drancovali mestá. Hoc sa mnohí muži chceli vyrovnať Shadow Lordovi, žiadny sa k nemu ani len nepriblížil. Niektorí si mysleli, že vodca zabijakov bol len legendou, pretože neverili, že by mohol existovať šermiar, ktorého by neporazili ani len cisárske vojská. A tak sa tento muž stal symbolom boja za slobodu, ktorého meno neupadlo do zabudnutia.
Rovnako s ním sa spomínala aj princezná, ktorej meno však ľudia nepoznali. Povrávalo sa, že dokázala obmäkčiť ľadové srdce muža a zo zabijaka urobila usadlíka. Ľudia tvrdili, že to kvôli nej Shadow Lord nezabil svoju rodinu a rozpustil svoju skupinu.
Niektorí verili, že obaja v boji padli, iní zase, že si spokojne žijú kdesi v tmavých lesoch.
Tento príbeh sa rozprával medzi ľudmi naprieč krajinou. Poznali ho chudobní aj bohatí, zdraví aj chorí, tí ktorí roky žili na jednom mieste a aj tí, ktorí celé dni cestovali. Na niektorých miestach sa dokonca týčili pamätníky tomuto páru, ktorý zmenil vnímanie ľudí, pomohol obyvateľom bojovať za práva a za slobodu a ukazoval ľuďom aká silná vie byť láska.

Narhari sedela vedľa Warena na verande a s pohárom červeného vína sledovali nočnú oblohu.
V tom k nim pribehlo malé hnedovlasé dievčatko, ktoré na Warena v sekunde vyskočilo.
"Povieš mi ďalší príbeh, mama?"






 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 ~Freya ~Freya | Web | 26. srpna 2018 v 10:41 | Reagovat

Komentár z ďalekej Kórey :D

Viem, že predchádzajúce kapitoly som neokomentovala, snáď odpustíš... ale...

Teon a Monty! Hard ship!!! YES, YES, YES!!!
Ademaro mi zlomil srdce T_T T_T Plačem. Veľmi.
Tahira, tá bitch, och, neznášam ju...
HYUN!!! The best king ever! Úplne najviac si viem predstaviť, ako tam svojich ministrov trolluje nejakými vtípkami :D :D :D
SHION RULES!!! Proste, ten chlap... a jeho žienka bez pôvodu... Me likey a lot!!!

Končím svoj emocionálny výlev :D

2 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 26. srpna 2018 v 11:03 | Reagovat

[1]: Sayka sa na komentár z veľkej diaľky teší.

Hah, tvoj emocionálny výlev sa mi páči. Hyun bude určite taký kráľ akého si opísala, vtípky a žartíky :D

3 Sayami Sayami | E-mail | Web | 26. srpna 2018 v 13:37 | Reagovat

Veľmi pekné, romantické, ale aj rozprávkové zakončenie príbehu. Konkrétne z tejto časti som úplne vycítila niečo rozprávkové, ale som rada, že to dopadlo dobre. Hlavné aj vedľajšie postavy našli šťastie a čo ma prekvapilo, že Tahira s Keshonom sa zmenili k lepšiemu, čo nebýva bežné.
Jednoducho bolo to veľmi pekné zakončenie a som rada, že sa mi tu splnilo to, že Narhari s Warenom žijú ako obyčajní nepalácoví ľudia. Hodí sa to k nim a po tom všetkom si to zaslúžia.
Prekvapilo ma, že Teon a Monty sú homosexuáli → po pravde, toto bolo jediné, čo ma nezaujalo a nijako nenadchlo, lebo akosi nevyhľadávam veci/príbehy/čokoľvek prepojené s homosexuálnymi pármi, ale brala som to neutrálne a celkom realisticky, keďže existujú takí ľudia (toto možno vyznie ako keby som bola hejter, ale nie je to tak).
A potešilo ma, že Narhari a Waren majú spolu dieťa. To ma vážne dostalo. :3
No už len to zhrniem, že som veľmi rada, že som tento príbeh čítala po celý ten dlhý čas. :) Bavilo ma to, premyslela si to parádne a navyše tento príbeh už po štylistickej a vyjadrovacej stránke je na vyššej úrovni, za čo palec hore. ^^
Teším sa na tvoje ďalšie príbehy. :)

4 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 26. srpna 2018 v 13:59 | Reagovat

[3]: Som rada, že sa ti koniec páčil. Po všetkých drámach, ktoré v príbehu boli takmer všetci našli svoje šťastie, čo bolo posolstvom celého príbehu, aj ked to nikde nebolo spomenuté.
Pri Teonovi a Montym len toľko, že som tam nechcela písať, že si našli kdesi ženu atd, lebo to by bolo už veľa ľudí na jednom mieste, tak som to spravila takto. Napísala som k nim len jednu vetu aj preto, že viem, že nie každý ma na takéto vzťahy kladný názor, avšak mne sa to tak povediac hodilo.
Narhari a Waren vyslovene palác neznášali, takže radšej žijú mimo neho :)
Ďakujem krásne za pochvalu :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama